Dôležití dospelí vo vzájomných diskusiách

Súčasná situácia spôsobená pandémiou priniesla do škôl mimoriadne opatrenia. Učitelia, žiaci, rodičia zo dňa na deň sú vystavení skúške trpezlivosti, tolerancie, kreativity, ale aj nadhľadu a súdnosti konať v najlepšom záujme dieťaťa. Ako túto skúšku zvládnu, ukáže až čas.

Téme spracovania pocitov a sebaanalýze, ktorá je kľúčová pri riadení zmeny, venujeme priestor aj v 4. čísle časopisu Manažment školy v praxi.

„Rodič, dieťa, učiteľ v čase pandémie a po nej“ – to je názov príspevku Dušany Bieleszovej, ktorý vznikal v konzultácii s Vladimírom Labáthom, Michalom Božíkom a žiakom Adamom Kováčom. Venujeme sa v ňom aktuálnej téme z hľadiska otvoreného modelu skúmania novej situácie.

V dnešnej dobe viac ako kedykoľvek predtým treba z pozície učiteľa vnímať individualitu žiaka a prispôsobiť formu učenia preferovanému štýlu. Téme „Učebných štýlov“ sa venuje Erich Petlák. Všetky deti majú právo na to, aby sa im dostalo vzdelávanie v pravý čas a spôsobom, ktorý im vyhovuje.

Vždy je dôležité posúdiť, či zaradenie dieťaťa do bežnej triedy prinesie požadovaný efekt a či charakter inklúzie umožní individuálny rozvoj jedinca s ohľadom na jeho budúce potreby. V príspevku „Inkluze v prostředí škôl“ to zdôrazňuje Markéta Švamberk Šauerová.

Významné postavenie riaditeľa systéme riadenia je nespochybniteľné. Škola ako právnická osoba a školské zariadenie, ak tak rozhodol zriaďovateľ, je samostatným subjektom práva, vo vlastnom mene nadobúda práva a povinnosti a vykonáva právne úkony. Téme právneho postavenia riaditeľa školy savenuje Ingrid Konečná Veverková.

1. januára sa nadobudla účinnosť novela zákona o podpore práce s mládežou, ktorá reaguje na podnety z praxe a aktuálne potreby mládeže. Novelu rozoberá v príspevku s rovnakým názvom Žaneta Surmajová.

Enormný nárast problémov a konfliktov v školskej praxi má z psychologického hľadiska príčinu aj v nerešpektovaní poznatkov, ktoré vyplývajú z rozdielnosti medzi mužskou a ženskou psychikou. Téme aspektov komunikácie a rodových rozdielov sa venuje Tatiana Soroková.

O aplikácii princípov stratégie ochrany detí pred násilím informuje Peter Lengyel, ktorý zdôrazňuje, že poznanie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím by malo byť súčasťou profesionálnej výbavy každého učiteľa a riaditeľa školy. Téma je aktuálna aj z hľadiska dôsledkov, ktoré karanténa prináša, kedy vzťahy v rodinách si prechádzajú skúškou kvality.

Významná talianska pedagogička Mária Montessori bola presvedčená, že dieťa má všetky potrebné informácie zakódované vo svojom „navigačnom systéme“, len ich musí vedieť rozbaliť v správnom čase. Preto k výberu aktivít, vhodných metód a foriem, ale aj k preverovaniu vedomostí, zručností a návykov treba pristupovať veľmi citlivo a so zreteľom na osobnosť žiaka, jeho možnosti s ohľadom na podmienky domáceho vzdelávania a v rešpektujúcej komunikácii rodič – učiteľ – žiak.