Interkultúrna komunikácia v multikultúrnej škole

Kultúru môžeme považovať za jeden z determinantov, ktorý formuje myslenie, správanie, názory aj hodnoty osobnosti. Rôzne kultúry používajú rôzne jazyky a to ovplyvňuje aj vnímanie a interpretáciu určitých životných situácií. Preto je nesmierne dôležité venovať pozornosť učeniu sa o iných kultúrach, ako aj interkultúrnej komunikácii. Môžeme konštatovať, že komunikácia medzi dvoma kultúrami je náročný proces a nezriedka dochádza aj k zložitým situáciám. V interkultúrnej komunikácii treba komunikovať ešte citlivejšie a empatickejšie v porovnaní s bežnou komunikáciou účastníkov rovnakých kultúr. Úspešnosť porozumenia v interkultúrnej komunikácii závisí v určitej miere od oboch zúčastnených strán – od odosielateľa, prijímateľa, ako aj ich skúseností a kontaktov s inými kultúrami, či poznania a uvedomovania si vlastnej verbálnej, či neverbálnej komunikácie.

Prekážky nielen v interkultúrnej komunikácii

V procese komunikácie často prežívame situácie, kedy je komunikácia rušená rôznymi vonkajšími aj vnútornými vplyvmi, ktoré nám bránia sústrediť sa na informácie a správy. Faktory, ktoré bránia, resp. obmedzujú efektívnu komunikáciu, nazývame prekážky v komunikácii. Rozdeľujeme ich na praktické, jazykové, v chápaní, emotívne, intelektuálne (Gabura, J. – Gabura, P., 2004).

Praktické prekážky – týkajú sa rušivých vplyvov z nášho okolia, napr. nepočujeme vysielateľa, pretože máme otvorené okno, vysielateľ veľmi ticho rozpráva, neustále zvoní telefón a pod. V prostredí školy môže ísť o situácie, keď si žiak nevypne mobilný telefón, vyrušovanie žiakov na hodine, či hluk z chodby. V uvedených situáciách by mal prijímateľ, ktorý nemôže efektívne prijímať vysielané informácie, upozorniť vysielateľa na situáciu, ktorá zlý príjem spôsobuje. Obaja by sa mali snažiť zmeniť podmienky prenosu správ, zmeniť miesto rozhovoru, ale najmä odstrániť zdroj rušenia (Gabura, J., 2010).

Prekážky jazykové – rozumieme pod nimi situácie, kedy vysielateľ hovorí príliš rýchlo, nezrozumiteľne, prehĺta časti textu, formuluje dlhé vety s množstvom faktov. V školskom prostredí môže ísť napríklad o rečovú poruchu učiteľa prípadne žiaka, môže ísť aj o situáciu, keď je na vyučovacej hodine prítomný zahraničný lektor, alebo keď žiaci na hodine angličtiny hovoria po anglicky. Ak v rozhovore nastane takáto situácia, prijímateľ by mal upozorniť vysielateľa, že nerozumie vysielanému obsahu a požiadať ho, aby hovoril zrozumiteľnejšie, spomalil tempo reči, dávkoval informácie v primeranom množstve. Po tomto upozornení by mal vysielateľ hovoriť zreteľnejšie, kontrolovať množstvo informácií a verifikovať, či prijímateľ lepšie rozumie vysielaným informáciám. Medzi jazykové prekážky môžeme zaradiť aj sémantické bariéry, ktoré vznikajú, ak komunikujeme v jazyku, ktorý dokonale neovládame (Gabura, J., 2010).

Prekážky v chápaní komunikovaného obsahu – objavujú sa vtedy, keď vysielateľ a prijímateľ chápu vysielaný obsah odlišne. V školskej praxi ide najmä o situácie, kedy žiak nepochopí učivo, má problém pochopiť odborné