Multikultúrne vzdelávanie v pedagogickej praxi

„Zaujímam sa o budúcnosť, pretože v nej hodlám stráviť zbytok života.“ Charlie Chaplin

Úvod

Začiatok tretieho tisícročia je obdobím multikulturalizmu. Spolužitie a miešanie rozdielnych kultúr, jazykov, zvykov, tradícií a náboženstiev bolo známe už pred storočiami. Multikulturalizmus je úzko spojený s celosvetovými globalizačnými tendenciami. Napredovanie informačných technológií umožňuje rýchlejšiu komunikáciu medzi najvzdialenejšími krajinami a kontinentami. Obyvatelia susedných a vzdialených štátov sa stali dostupnými na trhu práce, nadnárodné spoločnosti začali prudko pregradovať, z čoho vyplýva aj pracovný tok obyvateľstva spolu s pečaťou jej kultúrnej identity. Vojnové konflikty, katastrofálna životná úroveň vyháňa z vlastných krajín státisíce migrantov. Radšej obetujú svoje životy únikom zo svojej vlasti, aby našli ekonomické a sociálne zabezpečenie v iných krajinách, ako sa podieľali na vyriešení konfliktov a vojnou zmietanou situáciou vo vlastných krajinách. Ľudia z rozdielnych kultúr, rôzneho vierovyznania, s rozdielnym materinským jazykom, tradíciami, zvykmi, obyčajami, mentalitou, ideológiou sa snažia dostať do prostredia, ktoré nesie výrazné znaky kultúrnejaj právnej odlišnosti.

Prienik kultúr je čím ďalej tým silnejší. Všetci sa stávame aktívnou súčasťou globalizačných tendencií. Túto meniacu sa tendenciu bude v blízkej budúcnosti pociťovať aj naše školstvo, ktoré na tento problém nie je úplne pripravené, nakoľko doteraz sme sa nedokázali profesionálne vysporiadať ani s problémom kvality života našej etnickej menšiny.

Vymedzenie základných pojmov

• Multikulturalita – pojem predstavuje koexistenciu viacerých osobitých spoločenstiev bez dôrazu na možnosti vzájomného ovplyvňovania. V rovine koexistencie nemôžeme jednotlivé kultúrne spoločenstvá vnímať ako izolované útvary, ale je nutné počítať s endogennými zmenami v ich štruktúre.
• Globalizácia – je uskutočňovaná modernizačnými procesmi, ktoré majú za následok vytváranie nových mocenských skupín a nových sociokultúrnych väzieb (Ľuptáková, 2004).
• Multikulturalizmus – je liberálnymi filozofmi vymedzený ako ideál harmonickej koexistencie odlišných spolu tak, aby kultúrne odlišnosti nemuseli zapríčiniť konflikty medzi nositeľmi odlišných kultúr.

V politickej rovine sa multikulturalizmus presadzuje zdôrazňovaním ľudských práv a slobôd, ktoré nesmú byť ohrozované alebo deformované privilégiami určitých rasových, etnických či náboženských skupín nad inými skupinami.

Druhy multikultúrnosti

Americký teoretik P. McLaren rozlišuje tri druhy multikultúrnosti:

• Konzervatívny multikulturalizmus - predstavuje egocentrické hľadisko euro-atlantickej kultúrnej tradície, ktoré vlastnú tradíciu a civilizáciu chápe ako najrozvinutejšiu a ostatné ako barbarské, menejrozvinuté. Výsledkom je snaha o ich prebudovanie na vlastný obraz.
• Liberálny multikulturalizmus - presadzuje rovnostárske stanovisko, ktoré akceptuje odlišný charakter kultúr, ale v spolunažívaní kultúr nerešpektuje ich odlišné ekonomické a historické podmienky. Tento prístup zdôrazňuje voľnú súťaž kultúr bez ohľadu na ekonomickú a masmediálnu silu. Výsledkom môže byť asimilácia slabších kultúr.
• Kritický multikulturalizmus - berie do úvahy znakové štruktúry rôznych kultúr, ich sociálne významy a kontexty, ekonomické a sociálne pozadie. Nielen akceptuje odlišnosť, ale rešpektuje aj rôznorodosť podmienok pre existenciu rôznych kultúr. Takto orientovaným prístupom je starostlivosť o i