Koniec školského roka a prázdniny rokov 1948 až 1989

Prvý školský rok s prívlastkom „komunistický“ sa skončil v júni 1948. Od komunistického prevratu ubehlo len niekoľko mesiacov. V dobovej tlači sa pri zmienke o vysvedčeniach otvárala otázka reakcií rodičov na známky ich detí. Časopis Život v obrazoch apeloval na mierne reakcie rodičov, ak vysvedčenie detí nezodpovedá ich predstavám. Rodičia sa mali zamyslieť nad zmenou prístupu v ďalšom školskom roku. Zvlášť otcovia boli autorom článku nabádaní k tomu, aby upustili od fyzického násilia. Matky mali zabrániť otcom k bitke za vysvedčenie.[1]

Podobne sa čitateľom prihováral autor neznámeho listu v periodiku Slovenský týždenník. Apeloval na rodičov, aby sa zamysleli, kde vo výchove urobili chybu. Zároveň rodičov upozornil, že nemusia potomkov tlačiť do vysokoškolského vzdelania, pokiaľ dieťa naň nemá vlohy. Komentár autora predznamenáva aj dianie nasledujúcich rokov. Autor tvrdí že „Pravda, za dnešných čias, keď práca sa stala povinnosťou všetkých nás, nesmiete chcieť mať za každú cenu zo svojho aj menej nadaného dieťa človeka študovaného, tzv. pána. ... Došli sme už k presvedčeniu, že každý je najväčším pánom na tom mieste, na ktoré sa svojimi vlohami a svojimi dobrými snahami hodí”.[2] Reakcie rodičov na vysvedčenie detí boli námetom aj na necitlivé vtipy. V hlavnej úloha býva otec, ktorý trestá deti, príp. sa na nich hnevá, pretože priniesli domov zlé známky na vysvedčení.[3]

V päťdesiatych rokoch sa v mnohých oblastiach nazeranie na vysvedčenie menilo. Strach detí z reakcie rodičov na vysvedčenie však témou ostal. Pekne ho ilustruje krátka poviedka z detského časopisu Ohník. Hlavný hrdina Miško rieši, ako zmierniť otcov hnev nad jeho koncoročnými známkami. V skrini objaví otcove vysvedčenia spred niekoľkých rokov a zistí, že nie sú o nič lepšie ako vysvedčenia jeho samotného. Dobové reálie sa vpisujú do reakcií oboch rodičov. Tí svojho syna karhajú a vysvetľujú mu, že „....už v tvojich rokoch sme museli hrdlačiť. Od jari do jesene a od rána do noci”. Poviedka je doplnená o ponaučenie o tom, ako veľmi sa život detí zmenil v porovnaní s medzivojnovým obdobím.[4]

Žiaci v päťdesiatych rokoch boli väčšinou už členmi pionierskych organizácií, čo sa nezabúdalo pripomínať ani na konci školského roka. Do činnosti pionierskych organizácií boli zapojení aj počas letných prázdnin. Na vtedajšiu dobu priliehavý pohľad na rolu dieťaťa ponúka záver článku v periodiku Novosti Bratislavy. Autor či autorka článku sa na deti pozerali ako na „našich budúcich budovateľov krajšieho socialistického zajtrajška”.[5]