Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Ondrej Pavlík - tvorca povojnového školstva na Slovensku
Dátum: Rubrika: Z histórie školstva Zo seriálu: Obdobie neslobody
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Ondrej Pavlík sa narodil v Zvolenskej Slatine 1. apríla 1916. V rodnej obci absolvoval ľudovú a časť meštianskej školy. Tú dokončil v Lučenci, kde v rokoch 1932 až 1936 maturoval na učiteľskom ústave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na rôznych druhoch škôl, zároveň sa v roku 1938 zapísal na Univerzitu Komenského v kombinácii filozofia – prírodopis. Počas jeho štúdia v dôsledku politických zmien rokov 1938 a 1939 univerzita zmenila názov na Slovenskú univerzitu. K pôvodnému názvu sa škola vrátila až v roku 1954.
Popri vysokoškolskom štúdiu vyučoval v Bratislave na meštianskej škole a gymnáziu.1 Súbežne s pedagogickou činnosťou vstúpil i do politiky. Koncom roku 1938 sa stal členom Komunistickej strany Československa (KSČ). V niektorých dokumentoch udáva rok 1939. Strana bola po Mníchovskej dohode zakázaná, Pavlík v jej radoch pôsobil ilegálne, za čo si počas ľudáckeho režimu vyslúžil niekoľko mesiacov strávených za mrežami. Počas vypuknutia SNP bol však už na slobode, a tak mohol odísť na povstalecké územia. V rámci povstaleckých orgánov striedavo pôsobil vo funkcii povereníka, resp. zástupcu povereníka pre školstvo a osvetu. Po vypuknutí SNP vznikol na povstaleckom území ako orgán výkonnej moci tzv. Zbor povereníkov. Povereníci plnili funkciu „slovenských ministrov”. Zbor povereníkov existoval aj po skončení vojny, s postupujúcimi rokmi a politickými zmenami v Československu sa však jeho moc vo vzťahu k celoštátnym orgánom zmenšovala. Zanikol v roku 1960. Dostal sa i do vysokých funkcii Komunistickej strany Slovenska (KSS).2
Ešte počas vysokoškolských štúdií Pavlík vypracoval a obhájil dizertačnú prácu na tému Vývin sovietskeho školstva a pedagogiky. Práca po vojne s určitými úpravami vyšla knižne a stala sa jednou zo základných východísk komunistickej strany v otázkach školskej politiky.3 Pavlík sa preto celkom pochopiteľne stal jedným z hlavných architektov prestavby školského systému.4 Po februári 1948, ako jedna z osôb zaoberajúcich sa otázkami školstva, výchovy či kultúry, sa stáva povereníkom informácií.5 Pokračovala jeho kariéra v najvyšších straníckych a štátnych orgánoch.6 Ako univerzitný profesor nastúpil na Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity, stal sa iniciátorom založenia a zároveň prvým predsedom Slovenskej akadémie vied.7 Nezanedbával ani publikačnú činnosť.
Z obdobia po roku 1948 najvýznamnejšou je publikácia Didaktika založená na predchádzajúcich autorových prednáškach na Pedagogickej fakulte. Rôzne sú hodnotenia Pavlíkovej práce. Najmä dobe poplatné hodnotenia vnímali Didaktiku ako základné didaktické dielo novej „socialistickej pedagogiky”. Hodnotenia po roku 1989 vyššie uvedený text vnímajú ako štandardný súbor didaktických poznatkov doplnený o odkazy na sovietsku pedagogiku. Podľa názoru prof. Ericha Petláka učebnicu možno v danom období považovať za prínosnú pre pedagogické štúdium.8
Politické procesy prvej polovice päťdesiatych rokov zničili mnoho priateľov či spolupracovníkov Ondreja Pavlíka. A hoci neskončil za múrmi väzníc ako Gustáv Husák či Ladislav Novomeský, začalo sa zmrákať i nad kariérou Ondreja Pavlíka. Politické procesy a vôbec charakter komunistického režimu Pavlík otvorene kritizoval, čím však ešte viac na seba upútal pozornosť.9 V politickom boji sa na Pavlíka začala vyťahovať jeho minulosť z čias Slovenského štátu. Ondrej Pavlík vstúpil do Hlinkovej gardy (HG) a zúčastnil sa na kurze Hlinkovej mládeže (HM). Počas päťdesiatych/šesťdesiatych rokov sa hájil tým, že členstvo v HG bolo čisto formálne a podmieňovalo sa ním pokračovanie v učiteľskej profesii. Účasť na kurze HM mala byť rovnako formálna a Pavlík tvrdil, že kurz opustil pred jeho skončením. Na dôvažok doplnil, že o týchto skutočnostiach sa medzi slovenskými komunistami vo všeobecnosti vedelo ešte v štyridsiatych rokoch a Pavlík nebol v tomto smere výnimkou.
Počas celého tohto procesu Ondrej Pavlík pokračoval vo vedeckej činnosti, využil krátke obdobie politického odmäku a kritizoval politický vývoj. Uvedené skutočnosti sa ukázali ako vhodný nástroj do politického boja. Nasledoval postupný politický pád, ktorý sa skončil vylúčením z KSČ v roku 1957. Ešte ten istý rok sa Pavlík pokúsil proti rozhodnutiu neúspešne odvolať. S rovnakým výsledkom skončil obdobný pokus z roku 1963.10 Súbežne s politickým nasledoval aj jeho profesijný zostup. Z Vysokej školy pedagogickej sa Ondrej Pavlík musel presunúť do Výskumného ústavu pedagogického. Pokračoval vo vedeckej činnosti, podľa vlastných vyjadrení však často narážal na prekážky, pokiaľ išlo o publikovanie záverov svojej vedeckej činnosti. Na pedagogickú činnosť mohol rovno zabudnúť.11
Ďalšia fáza uvoľňovania politických pomerov sa podpísala aj na rozšírení publikačných možností Ondreja Pavlíka. V publikácii Automatizácia a škola sa snažil upozorniť na vedecko-technickú revolúciu a nutnosť reflexie tejto skutočnosti v školskom systéme.12 Druhou v tomto období dôležitou bola publikácia Mravná výchova I. napísaná v spoluautorstve s Jánom Kotočom. Ako už názov napovedá, autori sa zaoberali otázkami mravnej výchovy pochopiteľne vo svetle socialistickej výchovy.13 Opäť sa kriticky vyjadril na margo predchádzajúceho politického vývoja. Do politiky sa však až do roku 1968 nevrátil a pokračoval v práci vo Výskumnom ústave pedagogickom.14
Udalosti Pražskej jari ho ako perzekvovaného komunistu vrátili späť do politickej hry. V máji 1968 mu bolo prinavrátené členstvo v strane.15 Ten istý rok sa chystal zjazd KSS, Pavlík bol jedným z kandidátov na členstvo v Ústrednom výbore (ÚV). Zjazd odohrávajúci sa v divokých podmienkach po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy, ho do ÚV KSS zvolil.16 Hoci nesúhlasil s okupáciou, zaujímal kritické stanovisko k postupujúcej normalizácii, ďalšiu etapu politických čistiek vďaka blízkemu vzťahu s Gustávom Husákom prežil.
Postupom času sa stal jedným z hlavných zástancov normalizačného režimu v akademickej oblasti. Pôsobením na Filozofickej fakulte UK sa vrátil do akademickej sféry. Pavlíkové pedagogické snahy sa sústredili na koordináciu snáh o zmenu československého vzdelávania v rámci politického systému ovládaného komunistickou stranou. Reflektoval aj zmeny v školstve za obdobie od roku 1945/1948.
Za vrchol jeho aktivít po roku 1968 možno označiť vedenie autorského kolektívu, ktorý spracúval dvojzväzkové dielo Pedagogická encyklopédia Slovenska. Politicky ostal odporcom akýchkoľvek zmien. Po odchode do dôchodku v roku 1986 sa venoval písaniu pamätí. Zomrel 19. decembra 1996 v Bratislave.17
upn.gov.sk
- 1 PEŠEK, Ján a kol. Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 253.
- 2 Archiv Poslanecké sněmovny ČR (APS ČR), fond APS, kartón (k.) 107, inventárne číslo (inv.č.) 1985.
- 3 Archív Ústavu pamäti národa (A ÚPN), f. Sekretariát námestníka MV Praha (1959-1967), šk. 4, inv.č. 109, Životopis O. Pavlíka /Verejná a politická činnosť/, s. 2-3.
- 4 A ÚPN, f. Sekretariát námestníka MV Praha (1959-1967), šk. 4, inv.č. 109, Životopis O. Pavlíka /Verejná a politická činnosť/, s. 3.
- 5 Protokol IX. riadneho sjazdu Komunistickej strany Slovenska v Bratislave 24. – 27. mája 1950. Bratislava : Ústredný výbor KSS, 1950, s. 398.
- 6 SNA, f. Slovenská národná rada II., šk. 26, Univ. prof. Dr. Ondrej Pavlík, poslanec SNR, odvolanie z funkcie povereníka informácií.
- 7 SNA, f. ÚV KSS – Zjazdy, šk. 32, Pavlík Ondrej – Dotazník delegáta zjazdu KSS 1953. ; Protokol X. sjazdu KSS. Bratislava : Pravda, 1953, s. 239.
- 8 MÁTEJ, Jozef. Pedagogické dielo akademika Ondreja Pavlíka. In Zborník Filozofickej fakulty UK a Pedagogickej fakulty UK. 1980, roč. 5, s. 26. ; KUDLÁČOVÁ, B – FAKTOROVÁ, A. Ondrej Pavlík, Tvorca socialistickej pedagogiky a reformátor školstva a vzdelávania po druhej svetovej vojne. In Pedagogické myslenie, školstvo a vzdelávanie na Slovensku v rokoch 1945 – 1989. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2019, s. 119, 127. ; PETLÁK, E., 2023. Akademik Ondrej Pavlík [online]. Správa pre: Adam Bielesz. 17. marec 2023 [cit. 2023-03-17]. E-mailová komunikácia.
- 9 SNA, f. ÚV KSS – Plénum, šk. 1880, Návrh uznesenia plenárneho zasadnutia ÚV KSS z 22. – 24. mája 1968 k straníckej rehabilitácii súdruha Štefana Šebestu, s. dr. Ondreja Pavlíka a k zavedeniu disciplinárneho pokračovania voči s. Bacílkovi, Davidovi, Gešovi a Uhrínovi. ; A ÚPN, f. Sekretariát námestníka MV Praha (1959-1967), šk. 4, inv.č. 109, Diskusný príspevok na zasadnutí ÚV-KSS dňa 9.10.1954 v Bratislave.
- 10 A ÚPN, f. Sekretariát námestníka MV Praha (1959-1967), šk. 4, inv.č. 109, Žiadosť o zrušenie vylúčenia zo strany. ; A ÚPN, f. Sekretariát námestníka MV Praha (1959-1967), šk. 4, inv.č. 109, Životopis O. Pavlíka /Verejná a politická činnosť/, s. 33.
- 11 ÚPN, f. Sekretariát námestníka MV Praha (1959-1967), šk. 4, inv.č. 109, Životopis O. Pavlíka /Verejná a politická činnosť/, s. 38-47. ; ÚPN, f. Sekretariát námestníka MV Praha (1959-1967), šk. 4, inv.č. 109, Záznam z prejednávania Pavlíkovej práce ”Nová výrobná technika a škola” na ÚV KSS dňa 31.XII.1959.
- 12 KUDLÁČOVÁ, B – FAKTOROVÁ, A. Ondrej.., s. 129-130.
- 13 KUDLÁČOVÁ, B – FAKTOROVÁ, A. Ondrej.., s. 130-131.
- 14 PEŠEK, J. Aktéri jednej..., s. 255.
- 15 SNA, f. ÚV KSS – Plénum, šk. 1880, Návrh uznesenia plenárneho zasadnutia ÚV KSS z 22. – 24. mája 1968 k straníckej rehabilitácii súdruha Štefana Šebestu, s. dr. Ondreja Pavlíka a k zavedeniu disciplinárneho pokračovania voči s. Bacílkovi, Davidovi, Gešovi a Uhrínovi.
- 16 SNA, f. ÚV KSS – Zjazdy, šk. 66, Zoznam zaregistrovaných kandidátov do širšieho výberu do Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a Kontrolnej a revíznej komisie Komunistickej strany Slovenska.
- 17 PEŠEK, J. Aktéri jednej..., s. 255. ; KUDLÁČOVÁ, B – FAKTOROVÁ, A. Ondrej..., s. 132-135. ; PETLÁK, Erich, 2023. Akademik Ondrej Pavlík [online]. Správa pre: Adam Bielesz. 17. marec 2023 [cit. 2023-03-17]. E-mailová komunikácia.
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk