Umiestnenky učiteľov v legislatívno-historickom kontexte

Najprv je dôležité upozorniť na charakter československého štátu po roku 1945. Po skončení druhej svetovej vojny a zvlášť po nastolení komunistického režimu v roku 1948 sa výhradným vlastníkom akejkoľvek ekonomickej produkcie stal štát. Podobne sa výhradne do rúk štátu dostalo školstvo. Ekonomický vývoj Československa sa po novom mal riadiť hospodárskym plánovaním, najčastejšie sa používali plány päťročné. Po prvom dvojročnom pláne bol 27. októbra 1948 prijatý prvý zákon o päťročnom pláne (ďalej päťročnica). Ten v rôznych sektoroch hospodárstva stanovoval ciele ekonomickej produkcie Československa.¹

V snahe o lepšie splnenie päťročnice vláda Československej republiky (ďalej len „ČSR“) vydala 6. mája 1952 nariadenie, ktorým odborným absolventom vysokých a vyšších odborných škôl dávala povinnosť pracovať po dobu troch rokov na pracoviskách, ktoré im určia rezorty spravujúce niektoré zo škôl. Väčšinu škôl a školských zariadení spravovalo Ministerstvo školstva, vied a umení. Text nariadenia sa však zmieňuje aj o Ministerstve pôdohospodárstva a Ministerstve lesov a drevárskeho priemyslu.² Učiteľských smerov sa nariadenie pôvodne netýkalo, avšak už 23. júna 1953 nariadenie z roku 1952 prešlo i na absolventov „škôl pedagogických, vyšších a vysokých škôl pedagogických”.³

Vládne nariadenie ostalo v platnosti do 17. apríla 1959. Vláda ČSR v ten deň vydala nariadenie „o úlohách orgánov štátnej správy a podnikov v starostlivosti o absolventov vysokých škôl a výberových odborných škôl”, ktoré nadväzovalo na jeden z paragrafov predtým prijatého zákona „o úlohách podnikov a národných výborov