Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Školstvo v rokoch 1939 – 1944 pod vedením Jozefa Siváka
Dátum: Rubrika: Z histórie školstva
Päťročná anabáza Jozefa Siváka na ministerstve školstva a národnej osvety priniesla zásadný odklon od dvadsaťročného vývoja slovenského školstva v prostredí Československej republiky. Navrhované zákony, vládne nariadenia znamenali prispôsobenie školstva fungovania duchu ideológie vládnucej HSĽS. Z dielne ministerstva pochádzali aj právne úpravy, ktoré prispievali k perzekúcii rôznych skupín obyvateľstva. Najvýraznejšie sa tento aspekt prejavil v prípade židovských učiteľov, žiakov, študentov.
V rokoch 1939 až 1944 na čele slovenského školstva stál Jozef Sivák, ktorý sa narodil 14. januára 1886 v Bobrovci. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy sa mu po niekoľkých rokoch podarilo dokončiť učiteľský ústav a nastúpil na prvé učiteľské pôsobisko.
Prvým zlomom v jeho živote bol vznik Československa. Stal sa jedným zo zakladateľov Slovenskej ľudovej strany, neskôr premenovanej na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu, poslancom československého parlamentu a jedným z expertov strany pre oblasť školstva. V slovenskom školstve po roku 1918 kritizoval oslabovanie cirkevného školstva, absenciu technického vysokého školstva. Jeho strana však s výnimkou krátkeho obdobia (1927 až 1929) nepôsobila v československej vláde a Sivák bol odkázaný na prácu opozičného poslanca Národného zhromaždenia.1
Zmenu priniesli udalosti konca tridsiatych rokov 20. storočia. Podpis Mníchovskej dohody nemal dopad len na československé hranice. Na Slovensku pod tlakom HSĽS podpísali politické strany s výnimkou sociálnych demokratov a komunistov tzv. Žilinskú dohodu. V jej dôsledku vznikla na Slovensku autonómna vláda, ktorej súčasťou bolo aj autonómne ministerstvo školstva. Prvým autonómnym ministrom školstva sa 7. 10. 1938 stal Matúš Černák.2
V priebehu ďalších týždňov začal proces postupného demontovania demokracie, činnosť niektorých politických strán bola zastavená, neskôr zakázaná. Iné strany sa museli zjednotiť s HSĽS, ktorá sa stala štátostranou. Okrem HSĽS pôsobili na Slovensku ešte strany pre nemeckú a maďarskú národnostnú menšinu.
Sivák bol poslancom Národného zhromaždenia. 18. januára 1939 sa stal poslancom autonómneho Snemu Slovenskej krajiny kreovaného na základe „volieb“, v ktorých bola pred voličov postavená jednotná kandidátka, ktorej dominovala HSĽS.3 O dva dni neskôr vymenoval prezident Česko-Slovenska Emil Hácha za autonómneho ministra školstva a národnej osvety Jozefa Siváka.4
Politické zmeny v rokoch 1938 a 1939 sa premietali aj do školstva. Naznačuje to Vládne vyhlásenie, ktoré na zasadnutí snemu predniesol predseda vlády Jozef Tiso. V časti o školstve konštatoval, že v novej štruktúre štátu musí dominovať idea kresťanská a národná, musia sa tieto mravné prvky v plnej miere uplatňovať aj
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
