Najhlavnejším nositeľom zmien je škola a učitelia

Dejiny pedagogiky ponúkajú množstvo významných osobností. Kto inšpiroval Vás?

Kto študuje pedagogiku, psychológiu, nachádza v histórii veľa osobností, ktoré ho oslovujú. Samozrejme, osobnosť Komenského je a bude ešte veľa rokov inšpirujúca pre každého učiteľa, pre mňa sú inšpirujúce aj myšlienky Pestalozziho o spájaní učenia s činnosťou žiakov, ale aj myšlienky Diesterwega, Makarenka a ďalších svetových pedagógov. Aj v našej pedagogike máme veľa osobností, ktoré nám ešte aj dnes majú čo povedať, napr. Tešedík, Čečetka, Ďurič, Hvozdík, Mátej, Mihálik, Pavlík, Stračár, Václavík a mnohí ďalší. Samozrejme, nemožno čerpať len z minulosti. Súčasné výskumy posúvajú poznatky o edukácie, preto treba aj svoje vedomosti inovovať, korigovať tak, aby boli v súlade s akceleráciou dnešných detí.

Moja pedagogická dráha sa začala na malej dvojtriednej a potom jednotriednej škole. Dovolím si poznamenať, že práca v tejto škole je ozajstnou previerkou pedagogicko-didaktických schopností učiteľa. Je to práca, ktorá človeka priamo núti hlbšie sa zamýšľať nad edukáciou, nad tým ako ju riadiť, ako žiakom uľahčiť učenie sa, keďže učiteľ nemá na nich veľa času na vyučovacej hodine. Tak ako sa žiaci učili, učil som sa aj ja hlbšie prenikať do edukácie, ale aj do procesov myslenia a správania sa žiakov. Ak mám odpovedať na otázku, kto ma inšpiroval, potom poviem, že to boli moji prví žiaci, ktorým som sa snažil porozumieť a študoval som v knihách, ako pre nich urobiť vyučovanie zaujímavým, tvorivým.

Prečo je dôležité, aby učitelia boli aj dobrými didaktikmi?

Učiteľ musí byť dobrým didaktikom. Zdôrazňujem to preto, lebo v minulosti stačilo učiteľovi učiť a „odovzdávať“ vedomosti žiakom. Dnes už však nechceme, aby žiak bol iba prijímateľom nových poznatkov. Chceme, aby sa k novým vedomostiam dopracúval vlastnou tvorivou činnosťou pod vedením učiteľa. Učiteľ musí byť aj dobrým diagnostikom, ktorý naprojektuje pre žiaka „neviditeľnú cestu“, po ktorej sa žiak dopracúva k novým vedomostiam. Dobrý didaktik disponuje širokou škálou vyučovacích metód, ktorými podporuje a rozvíja napr. rozvoj samostatnosti žiaka, jeho tvorivosť, spoluprácu žiakov, vie využiť žiakove vedomosti ako východisko pre získavanie ďalších vedomostí atď. Didaktika ponúka učiteľom množstvo rôznych koncepcií a vyučovacích metód. Chcem zdôrazniť, že dobrým učiteľom, didaktikom nie je ten, kto ovláda rôzne koncepcie a vyučovacie metódy, dobrým je len vtedy, ak ich dokáže skĺbiť so svojimi vedomosťami z pedagogickej psychológie, ak ich dokáže uplatňovať v praxi tak, že žiaci sa na vyučovanie tešia.

V čom je didaktika rovnaká už stáročia a v čom je iná? Čo ju najviac ovplyvňuje a čo ju mení?

To, že didaktika sa už od čias J. A. Komenského charakterizuje aj ako „umenie učiť“, platí aj v súčasnosti. Skutočne dobre žiakov učiť si vyžaduje okrem pedagogických, psychologických a metodických vedomostí aj istý kumšt učiteľa. Ten spočíva v tom, ako vie učiteľ zaujať žiakov, ako ich vie motivovať, ako im čo najlepšie sprostredkovať učivo, aj v tom, aby ich motivačne hodnotil a pod. Pravdou je, že mnohé prístupy učiteľa k vyučovaniu a k žiakom sú také staré, ako stará je škola, napr. správny humanistický prístup, diferencovaný prístup k žiakom. Popri zaužívaných požiadavkách na edukáciu sa didaktika v mnohom mení, inovuje. Nie je to výsledok náhodných zmien. Zmeny vychádzajú z rozvoja vied, ktoré ovplyvňujú aj vzdelávanie, ale aj zo zmien, ktoré vychádzajú z požiadaviek spoločnosti. K tým prvým patria napr. požiadavky na výchovu tvorivej osobnosti, zásadnejšie posilnenie emocionality edukácie, docenenie osobnosti dieťaťa, získavanie vedomostí v spolupráci so spolužiakmi atď. K tým druhým patria napr. požiadavky na sústavné sebavzdelávanie, sebahodnotenie, požiadavky kreativity, spolupráce. Dnešná edukácia je zásadne iná ako v minulosti, pritom nemáme na mysli minulosť spred 50 rokov, ale naozaj nedávnu minulosť. Porovnajme žiaka spred 30 až 40 rokov so žiakom dneška z hľadiska jeho pohľadu na svet, možnosti, ktoré prispievajú k jeho rozhľadu, rozvoju (cestovanie, masovokomunikačné média a pod.). Osobitnou oblasťou sú informačno-komunikačné technológie.

Vedia na zmeny pružne reagovať aj učitelia? Čo je pre prijatie zmien kľúčové? 

Toto je zrejme najťažšia otázka nášho rozhovoru. V ostatných rokoch sme svedkami odporúčaní, ako skvalitniť edukáciu a jej výsledky. Lenže odporúčania sú jedna vec a ich aplikácia a realizácia v praxi je vec druhá. Osobne a aj dosť vyhranene zastávam stanovisko, že najhlavnejším nositeľom a vykonávateľom zmien je škola a samotní učitelia. Veľmi pekne a výstižne to povedal kanadský pedagóg a odborník na školstvo M. Fullan. Zdôraznil, že môžeme zmeniť čokoľvek, systém, obsah vzdelania, ale výsledok zmien vždy závisí od učiteľov. Úspech škôl, žiakov závisí od angažovania sa každého učiteľa, jeho záujmu, potreby zmien v súlade s požiadavkami doby na moderné a tvorivé vyučovanie, od toho, ako sám učiteľ vníma potrebu tvorivej realizácie. Práve záujem, angažovanosť, pociťovanie potreby zmien vo vlastnej práci považujem za najpodstatnejšie.

Ste zástancom tvorivých prístupov k edukácii. Vymenujte tie, ktoré považujete za podstatné.

Ak mám naozaj v krátkosti vyjadriť môj pohľad, potom vyberiem nasledovné: zvýšiť pozornosť motivácii žiakov do učebnej činnosti. Popri tzv. tradičnom vyučovaní v oveľa väčšej miere využívať aj iné formy vyučovania (skupinové, problémové, diferencované a pod.). Viesť žiakov k tvorivému učeniu, rešpektovať učebné štýly žiakov a na základe toho voliť k nim prístup a výber vyučovacích metód,zvýšenú pozornosť venovať emocionalite vyučovania. Neuropedagogika a neurodidaktika hovoria o jej pozitívnom vplyve na vyučovanie.

Kvalitný pedagóg nachádza výsledky svojej práce v archíve spomienok študentov. Kedy si poviete, že to malo zmysel?

V archíve spomienok sa mi občas vynoria žiaci z mojich prvých deviatich rokov práce na základnej škole, z ktorých viacerí sú inžinieri, novinári, ale aj učitelia. Ďalšie desiatky rokov sú to spomienky na prípravu budúcich učiteľov. Nedá mi, aby som aj tu nespomenul, že mnohí z nich sú dnes riaditeľmi škôl, alebo zastávajú iné riadiace funkcie. Niekedy mi pripadá, akoby sme štúdium ani neprerušili, pretože sa s nimi stretávam aj po rokoch v ich ďalšom vzdelávaní a pri atestačných skúškach. Viacerí si vybrali dráhu vysokoškolských učiteľov a dnes sú už docentami, ale aj profesormi pedagogiky. Je to obzretie, ktoré je sympatické a do značnej miery pre mňa aj motivujúce. Nikdy som nemal pocit, že moja práca bola zbytočná a presviedčam sa o tom pri častých rozhovoroch či už  s bývalými žiakmi alebo študentmi. Spokojný som vtedy, keď sa s nimi stretnem a zaspomínajú na roky vzdelávania, ktoré charakterizujú ako veľmi zaujímavé, spokojný som vtedy, keď sa dozvedám o úspechoch mojich žiakov, študentov, spokojný som vtedy, keď mi môj bývalý študent podaruje odbornú publikáciu zameranú na edukáciu. Vtedy si naozaj neformálne uvedomujem, že moja práca a aj vzťah k ľuďom mali a majú zmysel.

Riaditeľ má zodpovednosť pri motivovaní tímu. Aké požiadavky sú motivujúce pre učiteľov?

Riaditeľ školy, vedenie školy majú zodpovedné úlohy. Od ich činnosti v rozhodujúcej miere závisia výsledky školy. Patrí sa, aby som povedal, že aj váš časopis pravidelne prináša výborné články na túto tému. Z osobnostných charakteristík riaditeľa školy spomeniem napr. odbornosť, dôslednosť, schopnosť kooperácie a vedenia kolektívu, komunikatívnosť, empatiu. Tieto a mnohé ďalšie vlastnosti sú pre učiteľov motivujúce.

Mimoriadne ma oslovujú myšlienky anglického novinára a spisovateľa zaoberajúceho sa školstvom Sutcliffeho, ktorý v knihe opisuje osem vodcovských kvalít s dopadom na motivovanie kolektívu. Je to vízia (mať jasnú víziu a cieľ, ku ktorému má škola smerovať), odvaha (niekedy si vyžaduje aj riskovanie, trpezlivosť, ale aj odhodlanie dosiahnuť dobré výsledky), nadšenie (je predpokladom úspešnosti vlastnej práce, aj práce kolektívu, známe pedagogické prirovnanie hovorí „ak chceš zapaľovať, musíš sám horieť“), emocionálna inteligencia (schopnosť pracovať s ľuďmi ako predpoklad vytvorenia dobrého kolektívu, ktorý je predpokladom dobrej tímovej práce), úsudok (zo správneho úsudku vychádzajú správne rozhodnutia a aby bol úsudok správny, riaditeľ školy sa musí radiť a vypočuť si aj názory a podnety učiteľov), odolnosť (vedenie školy musí byť optimálne naladené, pretože ľudia s takýmto prístupom k realite vedia zvládať aj náročnejšie situácie), presvedčenie (vedenie školy musí komunikovať s kolektívom, získavať ich pre plnenie úloh, na kolektív učiteľov má motivujúci vplyv aj to, keď riaditeľ školy okrem štandardných povinností robí aj niečo navyše), zvedavosť (dobrý riaditeľ školy sa zaujíma nielen o to „čo sa deje doma“, ale aj mimo školy a v iných školách, to je pre neho veľkým zdrojom inšpirácií).

Výsledok výchovy a vzdelávania žiakov ovplyvňujú aj vzťahy medzi kolegami. Ktoré princípy vzájomnej interakcie medzi kolegami sú pre vás zásadné?

Dobré vzťahy medzi kolegami mimoriadne pôsobia na spokojnosť, majú významný dopad aj na pracovné výsledky. Vzájomné vzťahy medzi členmi kolektívu, ktoré sa prejavujú napr. vo vzájomnej komunikácii, v ochote porozumieť členom kolektívu, pomôcť jeden druhému, v spoločnom zdieľaní informácií atď. Špecifickosť interakčných vzťahov učiteľského kolektívu spočíva v tom, že sú pozorovateľné aj žiakmi, ktorí sú skutočne vynikajúcimi pozorovateľmi a učitelia sú neraz prekvapení tým, čo všetko žiaci vedia, resp. vypozorujú. Interakcia v učiteľskom kolektíve má vplyv nielen na samotných učiteľov, ale aj na žiakov.

Medzi kľúčové požiadavky interakcie medzi kolegami patrí vzájomná a neformálna úcta (každý človek je osobnosťou, ktorú treba vnímať takú, aká je, to základom normálnej, úprimnej a neformálnej komunikácie, v ktorej sa dajú úspešne riešiť mnohé pracovné aspekty, aj nedorozumenia, ktoré sa v kolektíve môžu vyskytnúť), vzájomná komunikácia (musí sa vyznačovať konštruktívnym prístupom, spočíva v aktívnom počúvaní, v prejavovaní pozitívnych emócií, v konštruktívnom dialógu a pod.), prosociálne správanie (v učiteľskom kolektíve znamená napr. výmenu názorov na priebeh vyučovania, vzájomné hospitácie za účelom výmeny skúseností, aplikácie pomôcok alebo využitia nových edukačných postupov a pod.).

Nedávno som kdesi čítal aj pojem samokontrolná kompetencia učiteľa, a poviem tak, ako to cítim, veľmi sa mi to zapáčilo, pretože je to kompetencia, ktorá sa vzťahuje na všetku prácu a všetky činnosti učiteľa, teda aj na interakčné vzťahy v kolektíve. Samokontrola ma usmerňuje, napr. ako sa správam k vedeniu školy, ako sa správam ku kolegom, ako pristupujem k úlohám, problémom, ktoré sa môžu objaviť na pracovisku a pod. Povedal by som, že samokontrolná kompetencia je predpokladom dobrej pracovnej a kolektívnej atmosféry, základom dobrých medziľudských vzťahov, ktoré majú v škole veľký vplyv na kvalitu edukácie.

Ďakujeme za rozhovor. (red.)