Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pohľad na možnosti kvalitného riadenia škôl
Dátum: Rubrika: Školstvo v zahraničí
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Školy predstavujú centrum vzdelávacích systémov. Tvoria pilier pre budúcnosť spoločnosti. Sú dôležité pre prosperitu každého štátu EÚ. Kvalita školstva vo významnej miere závisí od schopnosti pedagógov implementovať poznatky a vedomostí pre budúce generácie. Za posledných 20 rokov školstvo a jeho reforma sa stali témou rôznych úvah, uskutočnilo sa mnoho zmien, avšak nemôžeme konštatovať spokojnosť v plnej miere. Zmenila sa dynamika a hierarchia hodnôt spoločnosti, vytvoril sa priestor pre podnikanie s odovzdávaním vedomosti, kreuje sa školská autonómia. Veľký dôraz sa kladie na zlepšenie riadenia vo verejných financiách, vrátané školských zariadení, ktoré súvisia zároveň s kvalitou výchovy a vzdelávania.
Súčasné zvolené prístupy týkajúce sa problematiky riadenia škôl na rôznych typoch vzdelávania sa odlišujú v súvislosti so zameranosťou reforiem, škálou prenosu kompetencií zriaďovania, vedenia a financovania škôl. Ani jeden z prístupov niektorého z členských štátov EÚ nemôže byť chápaný ako ideálnejší alebo efektívnejší ako ostatné, pretože história a kontext členských štátov sú odlišné. Bez ohľadu na to, ako sa chceme kvalitatívne v riadiacej a vedomostnej úrovni posunúť dopredu, tvorcovia koncepcií v jednotlivých štátoch musia kooperovať a hľadať spoločný prístup zo skúseností ostatných krajín.
Súčasné školstvo musí promptne reagovať na niektoré výzvy globalizačných zmien. Má sa usilovať o dosiahnutie úrovne vedomostnej kvality, ktorá dostatočne obstojí v testoch medzinárodného porovnania, v zdokonaľovaní riadenia, v zodpovednosti za vzdelávanie, v schopnosti zvyšovať financovanie a diverzifikovať finančné zdroje. Tieto hlavné ciele predpokladajú zmeny na každom stupni vzdelávania, počnúc materskými školami, končiac doktorandským štúdiom na univerzitách, ktoré musia byť medzi najvyššími prioritami v programe politiky a v národných stratégiách európskych štátov.
Vo väčšine európskych krajín, tak ako aj na Slovensku, musia učitelia, ktorí sa uchádzajú o miesto riaditeľa školy, spĺňať určité predpoklady. Požiadavky na kvalifikačný profil uchádzača sú väčšinou skúsenosti s povolaním učiteľa, skúsenosti v oblasti riadenia, alebo ukončenie ďalšieho vzdelávania špeciálne zameraného na riadenie. Na základe naštudovaných zdrojov ako aj priameho kontaktu s niektorými školskými zariadeniami v členských štátoch EÚ môžeme konštatovať, že kľúč k výberu riadiaceho pracovníka pre daný typ školy je podobný, avšak nie identický.
Prekvapujúco v štyroch štátoch Európy − v Luxembursku, Holandsku, Švédsku a na Islande neexistujú zákonné nariadenia kvalifikačného profilu riaditeľa školy, ani žiadne minimálne požiadavky na rozsah skúseností s povolaním uchádzača.
Je to prekvapujúce práve preto, že v týchto štátoch školstvo dosahuje v rovine vzdelávania kvalitatívne vysoký priemer, má originálne spôsoby riadenia, napokon aj životná úroveň v menovaných štátoch je zjavne vyššia ako v SR. V uvedených štátoch všeobecne platí, že na miesta riaditeľov škôl sa uchádzajú učitelia, ktorí majú skúsenosti s vyučovaním najmenej jeden až dva roky. Obvykle tieto riadiace miesta získavajú mladí pedagógovia, čo z psychologického hľadiska predstavuje „fenomén nonstreotypu“, nakoľko ak učiteľ pracuje päť a viac rokov v konkrétnom školskom zariadení, po uplynutí tejto doby, pozitíva aj negatíva fungovania sa zvnútornia a ak sa bývalý učiteľ ocitne na mieste riaditeľa, urobí naozaj len malé zmeny.
Psychologicky nepopierateľným fenoménom je „fakt moci psychiky“, že po príchode na nové pracovné miesto vidíme, čo všetko môže fungovať inak, lepšie, flexibilnejšie, vnímame všetky nedostatky, ktoré ale postupom času sa zaodejú do hábu samozrejmosti, stereotypu, a v novej pracovnej funkcii riaditeľa, ich už vôbec nemáme potreby riešiť či meniť.
S touto diagnózou bojuje aj naše školstvo, nakoľko aj dnes je vekový priemer riaditeľov našich škôl značne vyšší. Zvláštnosťou je, že v týchto štátoch riaditelia nadobúdajú riadiace vzdelávanie v priebehu svojej funkcie.
Dĺžka praxe
V krajinách, v ktorých sú požiadavky na kompetencie riaditeľa školy stanovené zákonnými nariadeniami, platia ako minimálne predpoklady určité časové skúsenosti s povolaním učiteľa. Rozdiely sú väčšinou len v rozsahu týchto skúseností. V niektorých štátoch musia kandidáti spĺňať ešte jednu alebo dve ďalšie podmienky.
Príklad:
V Estónsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Litve, Rakúsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku a vo Fínsku musia mať riaditelia škôl nielen skúsenosti s povolaním učiteľa, ale v čase uchádzania sa o pozíciu riaditeľa školy aj ukončené doplnkové vzdelanie. V Slovinsku je okrem týchto podmienok potrebné preukázať aj činnosť ako kvalifikovaný poradca alebo mentor. Na Malte v ďalších ostrovných štátoch musia kandidáti disponovať okrem skúseností s učiteľským povolaním aj skúsenosťami v oblasti správy a riadenia a okrem toho absolvovať aj doplnkové ekonomické vzdelanie. Na Cypre a vo Veľkej Británii – v Anglicku a v Škótsku, sú riaditeľské miesta obsadzované zväčša učiteľmi, ktorí majú potrebné skúsenosti s vyučovaním, ako aj so správou a vedením tímu, zároveň majú absolvovanú ekonomickú, právnu a psychologickú edukáciu v oblasti vedenia školy.
Špeciálne vzdelávanie
V mnohých európskych štátoch majú učitelia možnosť po vymenovaní do funkcie riaditeľa školy absolvovať špeciálne doplnkové vzdelanie. Vo všeobecnosti je kladený dôraz na to, aby túto ponuku využili. Účasť na doplnkovom vzdelávaní pre riadiace povolania je zriedka záväzne predpísaná a obsah a trvanie tohto vzdelávania je rozdielne. V 12 štátoch EÚ musia riaditelia absolvovať toto doplnkové vzdelávanie povinne. Vo viacerých krajinách musia toto vzdelanie ukončiť ešte pred nástupom do funkcie.
Príklad:
V Rakúsku musia uchádzači absolvovať viaceré moduly vzdelávania, vrátane problematiky materskej školy až po univerzitné témy, ak sa chcú na miesto riaditeľa kvalifikovať trvalo. Vo Francúzsku musia uchádzači urobiť aj výberovú skúšku pre vedúci personál a potom absolvovať dva cykly vzdelávania. Po úspešnom ukončení tohto vzdelávania získajú trvalé miesto riaditeľa školy. Minimálne trvanie doplnkového vzdelávania pre riadiaceho pracovníka školy je v jednotlivých štátoch rozdielne: môže trvať od niekoľkých hodín( min. 100 − Španielsko a Litva) až po 3 ročné vzdelávanie (Portugalsko, Malta).
Pedagogika, psychológia, ekonómia, právo a schopnosť riadiť
Vo všetkých štátoch, v ktorých existuje špeciálne doplnkové vzdelávanie pre riaditeľov škôl, je obsahom tohto vzdelávania pedagogika, psychológia, ekonomika, manažment ako aj aspekty riadenia a správy, finančné riadenie a osobné vedenie. V niektorých štátoch sú vzdelávacie obsahy rozšírené o ďalšie aktuálne komponenty.
Príklad:
Napríklad v Taliansku a Portugalsku sú vzdelávacie obsahy doplnené o informačné a komunikačné technológie. V Rakúsku, Poľsku a v Slovinsku sú dôležité aj právne otázky. V Španielsku je obsah vzdelávania v rozličných regiónoch rozdielny s akcentáciou „know how“ zameranú na reputáciu školy.
Mnimálna pedagogická prax potrebná na vymenovanie do funkcie riaditeľa školy
Jednotlivé štáty EÚ sa líšia aj v stanovení počtu rokov praxe pre vykonávanie riadiacej funkcie. V niektorých krajinách EÚ musia uchádzači predložiť aj úradné osvedčenie o schopnosti viesť kolektív, zdravotné osvedčenie, výpis z registra trestov, doložiť potvrdenia o absolvovaní študijného a pracovného pobytu v inej krajine, resp. psychologické vyšetrenie o spôsobilosti viesť pracovný tím.
Tab. č.1:Počet rokov praxe pre vykonávanie riadiacej funkcie v jednotlivých štátoch EU (Eurydice, 2010)
Štát |
Roky praxe |
Belgicko |
10 |
Česko |
4 a malé školy 1 rok |
Nemecko |
5 |
Francúzsko |
5 |
Maďarsko |
5 |
Poľsko |
5 |
Slovensko |
5 |
Taliansko |
7 |
Cyprus |
13 |
Rakúsko |
6 |
Luxembursko |
2 |
Holandsko |
2 |
Švedsko |
1 − 2 |
Podmienky pre vykonávanie riadiacej funkcie na Slovensku
V SR sa riadime § 3 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, kde sa uvádza, že riaditeľ školy musí spĺňať predpoklady podľa osobitného predpisu a mať ku dňu uskutočnenia výberového konania najmenej päť rokov pedagogickej činnosti. Ďalej, osobitným predpisom je § 34 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, kde je uvedené, že činnosť vedúceho pedagogického zamestnanca môže vykonávať len ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v príslušnej kategórii alebo podkategórii, zároveň vykonal prvú atestáciu a spĺňa podmienku dĺžky výkonu pedagogickej činnosti. Zároveň v uvedenom zákone § 3 zákona č. 596/2003 Z. z. a je odvolávka, že najneskôr do troch rokov od ustanovenia do kariérnej pozície vedúceho pedagogického zamestnanca ukončí funkčné vzdelávanie. Tieto podmienky musí spĺňať aj v prípade, že by sa prijímal riaditeľ školy počas prerušenia vykonávania funkcie dočasne uvoľneného riaditeľa.
Osobnostné predpoklady
Z pohľadu kvality riadenia je všeobecne prijaté a potrebné, aby riadiaci pracovník spĺňal niektoré osobnostné charakteristiky. Ide predovšetkým o trpezlivosť, vnútornú stabilitu, spoľahlivosť, sebaovládanie, sebaistotu, pozornosť, asertivitu, komunikatívnosť, praktické myslenie, dominantnosť, ochotu pomáhať (zmysel pre spolupatričnosť), cieľavedomosť, iniciatívnosť, precíznosť.
Z psychologického hľadiska našim riadiacim pracovníkom chýba esprit originality. Mnohí pedagógovia, resp. budúci riadiaci pracovníci ju v sebe snúbia, zvlášť v prvých rokoch pedagogickej sebarealizácie, lenže vymyslieť a realizovať niečo vlastné stojí veľa námahy i finančných prostriedkov. Navyše pedagóg riskuje, že jeho aktivitu kolektív neprijme a utŕži posmech. Je oveľa ľahšie niečo odpozerať a prebrať, na niekoho sa odkázať, v zmysle overenia úspechu, ako realizovať kreatívny prístup, či už v rovine fluencie, flexibility, originality, redefinovania, elaborácie i senzitivity.
Aj v našom školstve, nevynímajúc riadenie, dominuje konformita. Ak chce jedinec presadiť niečo avangardné, alebo poukázať na nedostatky, resp. odstrániť chybu, naráža na mnohé problémy, dokonca aj právneho charakteru. Riadiaci pracovníci zároveň musia v rámci vlastnej, resp. tímovej originality vypestovať akúsi „kontrolku“, ktorou monitorujú reputáciu svojej školy, ktorá je vybudovaná na základe odlišnosti od desiatok iných škôl. Tá býva rozdielna kreativitou prístupu k vzdelávaniu a následným hodnotením verejnosti, čo tvorí reputáciou − povesť danej školy. Tá je kľúčová preto, aby si rodičia volili práve túto školu.
Časy, keď dieťa automaticky navštevovalo školu v mieste svojho bydliska, resp. časti mesta, sa pomaly posúvajú do roviny zmien. Rodičia sú ochotní voziť deti do vzdialenejších časti obytnej aglomerácie, ak veria, že dané školské zariadenie je kvalitatívne na vyššej úrovni. Preto reputácia sa stáva veľkou výzvou pre riadiacich pracovníkov.
Pohľad na riadenie a reputáciu škôl v USA
Exemplárnym príkladom reputácie a originality školstva sa hrdia USA vo všetkých typoch školského vzdelávania. Americké školstvo má počnúc od materských – „pre school“ až po univerzitné školstvo mnoho zvláštností, ktoré v Európe nájdeme len ojedinele. Existujú čisto dievčenské a chlapčenské školy, ktoré sú zamerané na aktivity spojené s rodovou diferenciáciou. Medzi najznámejšie patria Wellesley College, Bryn Mawr College či Mount Holyoke College. Mnoho škôl má extrémne blízku interakciu k rôznym typom cirkvi s rôznou religiozitou. Veľa známych škôl má voľné napojenie na rád jezuitov, tu patria Boston College, Georgetown University, Fordham University, Loyola University Maryland a mnohé ďalšie. Zaujímavosťou je, že takmer každá cirkev má svoju, v našom ponímaní, materskú školu, a to v klasickej alebo letnej forme, ktorá je vedená formou kempov. Známa Brandeis University sa spája s podporou židovskej viery a židovstva (hoci študovať tu môžu pokojne aj nežidovskí študenti). Niektoré školy sú známe tým, že podporujú moderné kresťanské hnutia alebo konzervatívny svetonázor.
Niektoré americké školy svoje vedenie stavajú na veľmi špecifickom kurikulum či vyučovacom systéme. Napríklad vedenie školy St. John’s College sa stalo známe svojou originalitou v tom, že zakázalo používať učebnice. Štúdium pozostáva z čítania „veľkých kníh“ civilizácie, od Aristotela až po osvietenských filozofov. Iné školy na čele s riadiacimi pracovníkmi vypracovali názorný systém vyučovania, ktorý tvoria samotné deti, iné školy používajú výlučne pracovné listy a deti pracujú len v školách, iné svoju originalitu stavajú na blízkej interakcii s rodičmi a deti majú každý mesiac spoločenské akcie na ktorých predvádzajú čo sa naučili za daný mesiac a rodičia ich odmenia potleskom. Zo všeobecnejších zvláštností možno spomenúť americkú tradíciu riadenia školy s prvkami „fraternities“ (bratstvo, spoločenstvo) a „sororities“(dievčenské kluby, girls society), čo sú školské študentské spolky, ktoré majú často rôzny nádych od športových, priam „spartagiádnych“, cez novinársky, ochranársky (buddy systém), záchranársky až po manifestačno-hudobný profil. Iné školy svoje riadenie zviditeľňujú cez efekty s romantickým zameraním spojené s rôznymi obradmi a rituálmi. Niektoré školy získavajú významnú prestíž aj tým, že na nich študujú „celebritné“ osobnosti alebo deti prestížnych a známych jedincov zo sveta športu, politiky či „show businessu“.
Riadenie škôl v USA výrazne závisí od toho, či sú školy súkromné alebo štátne. Tie najprestížnejšie sú väčšinou formálne súkromné, pričom na čele je zriaďovateľ alebo ním konkurzom vybraná osobnosť, ktorá musí spĺňať mnohé kritériá, ktoré spočívajú v predložení projektu na riadenie danej školskej inštitúcie. Klasickým príkladom je Harvard, Yale, Princeton, MIT či Stanford. Na druhej strane aj medzi štátnymi univerzitami sa nájdu zvučné mená, ako University of California – Berkeley, University of Pittsburgh či University of Virginia, v ktorých riadenie je zverené do rúk výberu školskej správy danej „county“ a potvrdené „guvernérom“ daného štátu a „majorom“ daného mesta. Štátne univerzity sú lacnejšie pre rezidentov daného štátu.
Ak hodnotíme reputáciu škôl, je potrebné upriamiť pozornosť na to, že štátne školy, vrátane univerzít sú často organizované do veľkých celkov – najväčšími sú State University of New York (SUNY), University of California a University of Maryland. Tieto veľké celky ale pozostávajú z viac-menej samostatných univerzít. Z nich niektoré sú vysoko prestížne ako spomínaná University of California – Berkeley, podobne University of Michigan – Ann Arbor, University of Maryland – College Park, či Pennsylvania State University – University Park. No iné školy v rámci rovnakého systému môžu mať len priemernú alebo dokonca nízku reputáciu. Je potrebné akcentovať fakt, že rozdelenie na štátne a súkromné školy a ich riadenie môže nás, Európanov, zavádzať aj z toho pohľadu, že mnohé aj formálne súkromné školy majú do značnej miery verejnoprávny charakter. Preto riadenie podlieha kombinovaným formám, taktiež neodvádzajú zisk, majú rozsiahle daňové úľavy, ich študenti získavajú federálnu finančnú pomoc a školy majú rozsiahle výskumné granty od vlády USA. Na druhej strane sú taktiež kombinovaným spôsobom riadené malé základné – „general“ školy, stredné – „college“ školy ako aj univerzity, ktoré sú naozaj skôr biznisom a cieľom ich majiteľov je tvoriť predovšetkým zisk. Okrem riadenia veľkých štátnych škôl nájdeme v USA aj rôzne lokálne financované školy (community colleges), ktoré podliehajú osobitým formám riadenia.
Je pravdou, že originalita riadenia a reputácia škôl v USA predstavujú svetovú špičku vo svojich oboroch. Ďalšou výhodou je tradícia pomerne širokého vzdelávania – na bakalárskej úrovni štúdium si nevyžaduje prísnu špecializáciu; študent si môže predmety voliť pomerne slobodne. Riadenie škôl je orientované na globalizačné fenomény a školy takmer vždy ponúkajú pre Európana, či príslušníka iného svetadielu, okrem vzdelania až nepochopiteľne pestrú paletu rôznych aktivít – športov, či záujmových klubov. Jednoducho, cieľom nie je len študentovi poskytnúť diplom, ale umožniť mu čo najširší vedomostný a osobnostný rozvoj.
Záver
Pohľad na hodnotenie riadenia väčšiny našich škôl sa líši od iných v tom, že v SR je absolvovanie stredoškolského či vysokoškolského, resp. univerzitného vzdelania považované za akési samozrejmé penzum vedomostí. Zatiaľ sa ešte v rámci hodnotenia – „ratingu“ len učíme, že prestíž a reputácia daného školské zariadenia v sebe snúbi aj nároky na určitú kvalitu. Pri prihlasovaní sa na štúdium na základnú, strednú alebo vysokú školu, ešte nepočítame, že v budúcnosti, z hľadiska profesionálnej kariéry, zaváži aj to, či získame diplom v renomovanej, známej a kvalitnej školskej inštitúcii alebo v nejakej priemernej, resp. s pošramotenou reputáciou. Pri uchádzaní sa na riadiace pracovné miesto, či už v súkromnom alebo štátnom školstve, diplom zo zahraničnej univerzity, respektíve certifikát o absolvovaní aspoň študijného pobytu je obrovským kariérnym plusom, ako pre našich kandidátov, tak aj pre záujemcov na riadiace miesto v zahraničí.
Pozn.:Vypracované v rámci projektu KEGA č.035TUKE-4/2012/
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk