Preventívne prístupy učiteľov k problémovému správaniu v primárnom vzdelávaní (1.)

Neustále napredovanie vedecko-technického rozvoja, rozširovanie nových informácií a vynálezov, moderná a rýchla komunikácia významne menia celkový pohľad na človeka a celú spoločnosť. Charakter medziľudských vzťahov, ktoré ovplyvňujú každodennú realitu nielen pedagógov, sa mení a diferencuje. Dochádza ku kríze hodnôt, individuálne potreby jednotlivca a egoizmus sa dostávajú do popredia, čo do veľkej miery ovplyvňuje vzostup problémového správania u žiakov už na primárnom stupni vzdelávania. So zmenou spoločnosti sa mení aj postavenie a utváranie predstáv detí a mladých ľudí. Tradičná spoločnosť sa mení na modernú, do života žiakov vstupujú nové fenomény, ktoré sa doteraz dostatočne neprejavili, napr. nebezpečenstvá informačno-komunikačných technológií, eliminácia vplyvu dospelých pri výchove (k eliminácii vplyvu výchovy dochádza najmä nedostatkom času rodičov z dôvodu pracovných povinností a spoločenskej dynamiky, s deťmi málo komunikujú a často sa spoločne stretávajú až vo večerných hodinách), či spôsoby trávenia voľného času.

Problémové správanie žiakov už v primárnom vzdelávaní

V súčasnosti je podľa Tišťanovej, Sivákovej a Bellovej (2018) problémové správanie žiakov v školskom prostredí veľmi aktuálna a diskutovaná téma. Objavuje sa už v primárnom stupni vzdelávania. Prejavuje sa rôznymi spôsobmi. Je potrebné hľadať príčinu problémového správania a adekvátnou intervenciou dokázať zabrániť jeho devastačným následkom.

Rizikové faktory problémového správania sa vyskytujú počas celého vývoja dieťaťa a deti čelia novým rizikám v každom vývinovom období. Prostredie detí sa s ich narastajúcim vekom stáva zložitejším, čo sťažuje včasnú intervenciu. Niektoré prejavy rizikového správania sa u detí opakujú a v závažnejšej forme môžu prepuknúť v neskoršom období. Zníženie vzniku týchto rizík má možnosť zabrániť vzniku viacerých problémov. Je pravda, že predchádzanie problémov si vyžaduje čas a určité prostriedky, ale alternatíva môže byť ešte nákladnejšia. Z praxe vieme, že reagovať na náročné správanie žiakov jasnými dôsledkami, napríklad návštevou riaditeľne alebo zníženou známkou zo správania, sa síce môže zdať ako jednoduché riešenie, no nie je efektívne.

Vznik istého správania žiaka treba hľadať v interakcii s obklopujúcim sa sociálnym prostredím. Podľa toho, ako sa človek správa, môžeme usúdiť, čo prežíva.

V školskom prostredí sú jedinci, ktorých vývin prebieha v rámci normy. Zároveň sa v školskom prostredí vyskytujú aj jedinci, ktorých vývin sa odchyľuje od spoločnosťou uznávaných noriem. Kvalita sociálneho prostredia významne ovplyvňuje sebautváranie osobnosti žiaka v interakcii bio-psycho-sociálnych vplyvov. Škola predstavuje inštitúciu, ktor