Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenia

Problém stresu a záťaže v práci učiteľa je vysoko živým, odborne aj diskusne pertraktovaným problémom a stáva sa podnetom pre mnohé hnutia, či dokonca štrajky, v ktorých učitelia požadujú uznanie svojej profesie, dožadujú sa vyšších platov a zlepšenia celkovej situácie v školstve na Slovensku. Každý učiteľ prežíva stres, aspoň niekedy a aspoň málo intenzívny. Ale je aj dosť učiteľov, ktorí prežívajú stres dlhodobý a intenzívny, vyvolaný vonkajšími spoločenskými faktormi, školskými problémami, alebo vnútornými osobnostnými príčinami. Pokiaľ sa učiteľ nevie dobre vyrovnať so stresom, žije v napätí, má sklon k podráždeným reakciám, pesimizmu, vyhoreniu, zhoršeniu jeho fyzického zdravia, čo znižuje kvalitu jeho profesionálnej práce. Hlavne v čase rozkolísania hodnôt vo svete a Európe, v čase neustálych školských reforiem sa podhubie nárastu stresu zvyšuje.

Cieľom publikácie je nielen oboznámiť čitateľa s teóriu stresu, ale aj s typológiou učiteľa vo vzťahu k stresu. Cennou, aj keď nie vyčerpávajúcou je kapitola o stresujúcich činiteľoch v práci pedagóga v súčasnej slovenskej škole. Pokiaľ by autori chceli analyzovať podstatnú časť stresujúcich situácií a stimulov v práci učiteľa, museli by zabŕdnuť do teórie kumulovaného stresu a najmä do dekódovania, prežívania stresorov učiteľmi. Autori uvádzajú relevantné fakty a skutočnosti z výskumov výskytu stresu u učiteľov, kde na prvom mieste je uvedená skutočnosť, že až 80 % učiteľov pociťuje vysokú psychickú pracovnú záťaž a 60 % českých učiteľov zažíva intenzívny stres.

Vo vlastnom výskume na vzorke 248 učiteľov základných škôl, dosť často alebo často zažíva stres 27 % skúmaných učiteľov. Najčastejšími stresormi sú nároky na psychiku, nízky plat, časová náročnosť, nedocenenie práce učiteľa a časté zmeny vzdelávacích projektov a organizácie školy. Medzi stresujúce faktory vysokej častosti sa dostali aj problémy s pribúdajúcimi žiakmi s poruchami učenia, nedisciplinovanosť žiakov a nezáujem žiakov o učenie. Z prehľadu empirických údajov na danej vzorke vyplýva, že problémy stresu sú lokalizované najmä do oblasti riadenia školstva a do problémov v správaní žiakov. Aj vo výskume spomínaných autorov sa potvrdzujú zistenia z iných výskumov, že je okolo 20 – 28 % učiteľov, ktorí sú náchylní k vyhoreniu, na rozdiel napr. od nemeckých učiteľov, kde sa uvádza vyhorenosť okolo 12 % učiteľov základných škôl. Čísla vyhorených učiteľov sa pohybujú vo veľkom rozpätí od 8 % až po 34 % podľa toho, na akej škole učitelia pôsobia, podľa toho, akou metodikou sa vyhorenosť zisťuje, od momentálnej situácie na škole a iných faktorov, napr. situácia učiteľa doma. Najčastejšie používanými dotazníkmi na zisťovanie vyhorenia sú dotazník Maslachovej a dotazník Henniga a Kellera. Aj keď skúmajú rôzne oblasti vyhorenia, ich čísla o výskyte vyhorených učiteľov sú podobné.

Publikácia má logickú skladbu – od definovania stresu a popisu základných teórií stresu (tu by bolo vhodné spomenúť,že H. Seley dostal za teóriu stresu Nobelovú cenu a že sa narodil v Komárne), autori prechádzajú na analýzu stresových faktorov v práci učiteľa a pokračujú kapitolami o vyhorení učiteľa. V časti o osobnosti učiteľa a strese čerpali nielen z podobnej knihy nemeckých autorov Henninga a Kellera (Antistresový program pro učitele, Portál, 1995), ale aj z významného výskumu o práci učiteľa od B. Kasáčovej a kol. (Učiteľ predprimárneho a primárneho vzdelávania, Banská Bystrica, 2011), kde je profesiografia učiteľa v slovensko česko-poľskom výskume. Kniha Kasáčovej a kol., ukazuje na vysokú náročnosť práce učiteľa nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a v Poľsku.

Konštatovania autorov publikácie o stresujúcich faktoroch v práci učiteľa sú veľmi závažné, zovšeobecniteľné aj v širšom kontexte výskumov a poznania práce učiteľa. Uskutočnený prieskum autorov umožňuje, aby študenti a učitelia v postgraduálnom vzdelávaní, porovnali svoje výsledky o konkrétnych stresových faktorov s ich zisteniami. Stať o copingových stratégiach zvládania stresu hovorí skôr o výskyte stresu, o jeho príčinách, o hodnotení dispozícii pre prácu, kde 18 % respondentov sa vyslovilo, že s istými problémami a ťažkosťami svoju prácu zvládajú, menej o tom, aké zvládacie metódy a techniky používajú na vyrovnanie sa so stresom. Podobne kapitola o stratégiách zvládania stresu a syndrómu vyhorenia u učiteľov podáva základný prehľad o tom, ako sa vyrovnáva človek so stresom. Autori zdôrazňujú najmä tri stratégie vyrovnávania sa so stresom (aj vyhorením), a to kognitívne stratégie, emocionálne stratégie a vôľové stratégie. Vôľové stratégie korešpondujú s novšími teóriami sebariadenia učiteľa v práci, s mozgovými procesmi reakcie na emocionálne podnety (funkcia amygdaly), ako aj s teóriou autoregulácie osobnosti v náročných životných situáciách (Boekaerts, Pintrich, Zeidner). Uvádzajú popis pozitívnych a negatívnych stratégií, čo môže slúžiť čitateľom uskutočniť sebareflexiu, ako sa vyrovnávajú so záťažou a náročnosťou svojej práce. Problematika riešenia stresových situácii (distresu a eustresu) by si zasluhovala širšiu praktickú aplikáciu, čo môže byť predmetom ďalšej monografie autorov.

Rozhodne ide o potrebnú publikáciu, ktorá je úvodom do poznania mechanizmov stresu u učiteľov. Stresové faktory môžu byť trvalo pôsobiace, ako je napr. finančné nedocenenie práce učiteľa, jeho nedostatočné sociálne a politické uznanie, ale sú aj stresové faktory situačné, konkrétne, kde môžu pomôcť zovšeobecňujúce teórie copingu, rezistenie, autoregulácie, koherencie osobnosti, hardinessu, well-beingu, locus of control, teória pozitívnej psychológie M. Seligmana – PERMA a ďalšie.

Učiteľ, ktorý nezvláda riešenie stresu, aj napriek svojej odbornej kompetencii, robí chyby vo vzdelávaní a výchove žiakov. Pokiaľ informácie z tejto publikácie pomôžu učiteľom v praxi získať nadhľad nad procesmi stresu v ich práci, pokiaľ z nej získajú informácie o predchádzaní a riešení stresu, tak publikácia splnila svoj cieľ a zmysel. Dá sa predpokladať, že stres v práci učiteľa bude naďalej významnou oblasťou, s ktorou sa musí učiteľ vyrovnávať. Čím viac poznatkov o tomto fenoméne získa, ako aj o fenoméne vyhorenia, tým lepšie to bude pre prax edukácie žiakov. Inšpekčné správy, analýzy kvality vyučovania, ako aj správy od učiteľov poukazujú na to, že stres má v ich práci stúpajúcu tendenciu, a to nielen čo do častosti výskytu, ale aj intenzity. Vyskytujú sa nové stresy, ako je napr. hostilný postoj rodičov smerom k učiteľovi, neustále zmeny v organizácii, v predpisoch, čo všetko vytvára tlak na zachovanie si psychickej rovnováhy, psychického zdravia a pohody učiteľa. Budúci učitelia by už na učiteľských prípravkách mali byť oboznámení s konfliktami, záťažami a stresmi v ich práci a hlavne, ako na tieto stresujúce faktory majú reagovať. Malo by to byť obsahom ich celoživotného vzdelávania. Základom je nielen profesionálna príprava učiteľa v obsahu a metódach vzdelávania, ale aj v tom, ako zvládať náročné situácie v škole, v interakcii so žiakmi, rodičmi. Hodnotená publikácia je úvodom do poznania stresových situácii učiteľa, je úvodom do prevencie vyhorenia, preto by ju mali mať na každej škole a oboznámiť s jej obsahom učiteľov.