Stres - sprievodca životom

Čo je stres a čo ho vyvoláva

Do skupín zamestnaní, ktoré sú spájané so stresom (napr. lekári, piloti, ale aj profesionálni vodiči) patria aj učitelia, ktorí sú denne podrobovaní psychickej, mentálnej, ale aj emocionálnej záťaži. Každodenne prichádzajú do styku s viacerými osobami a komunikujú s okolím, pričom komunikácia nie je vždy optimálna. Vyžaduje sa od nich veľké osobné nasadenie, pretože vzdelávať a vychovávať bez osobného vzťahu je takmer nemožné, kladie sa na nich veľká zodpovednosť za novú generáciu mladých ľudí, za ich mravný vývin, ako aj za ich vedomosti. Ako samozrejmosť sa u nich predpokladá vysoký empatický prístup a rešpektovanie individuality žiakov a študentov, s ktorými pracujú, čo je však mimoriadne náročné. Vždy sa od nich očakáva ústretové a príjemné správanie, ako aj neustála ochota byť nápomocnými pri riešenírôznych vzdelávacích, ale aj výchovných situácií, pričom nie vždy sa rešpektujú ich potreby a názory.

Stres je stav, „...keď pôsobením fyzikálnych, chemických alebo sociálno-psychologických vlastností podnetov (stresorov) je jedinec vystavený takým nárokom (záťaži), ktoré obvyklým spôsobom svojej činnosti nezvláda“ (Švingalová, 1999).

Stres neprichádza náhle, sú preň typické tieto stupne:

• Poplachové reakcia – v prvej fáze sa môžu dostaviť príznaky: bolenie hlavy, horúčka, únava, pocit vysilenosti, pretože dochádza k zvýšenej činnosti sympatického nervstva, zvyšuje sa krvný tlak, srdečný tep, zrýchľuje sa dýchanie. Organizmus sa v tejto fáze pripravuje buď na boj alebo útek.
• Štádium rezistencie – trvalejšie pôsobenie stresora; zvýšená činnosť predného laloku hypofýzy a kôry nadobličiek, ktoré produkujú adrenokortikotropín a kortizol pomáhajú organizmu prispôsobiť sa stresu, organizmus sa v tejto fáze snaží obnovovať normálne funkcie. Dôležitú úlohu tu zohrávajú obranyschopnosť organizmu a typ pôsobiaceho stresora. Táto fáza môže byť dlhodobá a často po nej vznikajú tzv. adaptačné choroby – žalúdočné vredy, hyperenzia, kardiovaskulárne ochorenia, bronchiálna astma a pod. (Míček, 1997, Křivohlavý, 2001).
• Štádium vyčerpania – prichádza, ak je pôsobenie stresu dlhodobé, organizmus nie je schopný rezistencie a zlyhávajú mechanizmy odolnosti. V tretej fáze sa dôsledkom stresu môžu objavovať vážne choroby (Míček, 1997). 

Literatúra ponúka teórie, ktoré opisujú stres z viacerých hľadísk, napr. biologického – interakcia organizmu a prostredia, ale aj udržanie istej „rovnováhy v tele“, medicínskeho – vzťahy medzi stresom a zdravím človeka, psychologického – prežívanie stresu a vplyv na konanie človeka.

Druhy stresu

Stres môžeme definovať ako istú extrémnu a neobvyklú situáciu, ktorú jednotlivec vníma ako hrozbu a reaguje na ňu zmenou správania. Je to určitý vnútorný stav organizmu, ktorý sa cíti byť ohrozovaný alebo nejaké ohrozenie očakáva a súčasne sa necíti byť dostatočne silný, aby mu čelil. Stres možno deliť podľa rôznych hľadísk:

Podľa časového hľadiska:

• akútny stres – náhla a intenzívna záťaž,
• chronický stres – pôsobí dlhodobo,
• intermitentný stres – pôsobenie sa mení v čase (objavuje sa a mizne).

Podľa polarity a kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska:

• eustres – pozitívne pôsobenie na človeka,
• distres – negatívne pôsobenie, vyvoláva bezvýchodiskový stav,
• hyperstres – prekračuje, presahuje hranice adaptability človeka vyrovnať sa so stresom,
• hypostres – je stres, ktorý ešte nedosiahol hranicu, pri ktorej sa aktivizujú copingové stratégie (spôsob zvládania stresu).

Podľa pôsobenia:

• absolútny stres – je reálnou hrozbou, ktorá spúšťa stresové reakcie organizmu, ktoré mu pomáhajú túto hrozbu zvládnuť – napr. zemetrasenie, požiar, autonehody a pod.,
• relatívny stres – je spôsobený takými udalosťami, v ktorých je spustenie stresovej reakcie závislé od individuálnych charakteristík jednotlivca – jeho odolnosti, aktuálneho psychického nastavenia a pod.

Stresory – činitele spôsobujúce stres

Stresor sa chápe ako činiteľ, podnet rôzneho charakteru, ktorý pôsobí záťažovo. Vyvolá stresovú odozvu, do ktorej zahŕňame všetky okolnosti, ktoré u väčšiny priemerných ľudí vyvolajú zvýšenie sekrécie adrenokortikotropného hormónu, ktorý stimuluje genéza steroidov na úrovni nadobličiek. Stresory môžu pôsobiť akútne, prerušovane alebo chronicky a môžu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvniť človeka. Stresorom nazývame činitele z vonkajšieho prostredia, ale aj signály z vnútorného prostredia jednotlivca, ktoré vyvolávajú u neho stav stresu. Reakciu organizmu, ktorá môže byť psychická alebo telesná nazývame stresovou reakciou (Praško, 2003).

Literatúra uvádza rôzne životné situácie, ktoré sa ohodnocujú stupnicou bodov od 1 do 100 – vyjadrenie intenzity stresu. Za najväčší stresor sa považuje:

• smrť manžela či manželky 100 bodov,
• vážne ochorenie 53 bodov,
• nezhody s vedúcim 23 bodov,
• dovolenka 13 bodov,
• významný úspech 13 bodov. 

Stresujúce činitele v práci učiteľa 

Učiteľské povolanie je späté s veľkým množstvom nárokov a požiadaviek kladených na každého učiteľa. Špecifikom učiteľského povolania je, že ide o početnú profesijnú skupinu s veľkým podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Učiteľské povolanie v súvislosti s bezprostredným kontaktom a vzájomnú dimenziu s klientelou sa zaraďuje medzi skupinu takzvaných pomáhajúcich profesií, kedy „profesijný záber učiteľa, v porovnaní s množstvom iných povolaní je značne široký, otvorený, komplexný, mnohosmerný, a tiež veľmi intenzívny“ (Urbánek 2005).

Učiteľské povolanie je psychicky veľmi náročné, pričom sa zároveň psychická záťaž neustále zvyšuje, čo môže viesť až k učiteľskému stresu a následne k syndrómu vyhorenia. Psychický stav učiteľov sa potom môže negatívne prejavovať na kvalite vzdelávania a výchovy žiakov, čo je nežiaduce. V Pedagogickom slovníku je učiteľský stres definovaný ako: „Stres súvisiaci s výkonom učiteľskej profesie, ktorého hlavnými zdrojmi sú podľa empirických výskumov: žiaci so zlými postojmi k práci a vyrušujúci, rýchle zmeny vzdelávacích projektov a organizácie školy, zlé pracovné podmienky, vrátane osobných vyhliadok na zlepšenie postavenia v práci, časový tlak, konflikty s kolegami a pocit, že spoločnosť nedoceňuje prácu učiteľa. Ak je učiteľ pod vplyvom stresu, znižuje to kvalitu jeho výkonu tým, že stráca uspokojenie z práce a motiváciu, zhoršujú sa jeho vzťahy so