Agresívne správanie žiakov voči učiteľom

Agresívne správanie je jednoznačne sociálno-patologickým javom, ktorý je komplexný a multikauzálny. Závažným problémom sa v súčasnosti stáva nárast agresívneho správania žiakov. Agresívne správanie žiakov základných a stredných škôl môže vyústiť až do páchania trestnej činnosti. Takéto konanie je stále odvážnejšie a aj brutálnejšie. V „Metodickom usmernení č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach“ sa uvádza, že v súčasnom období sa stáva vážnym problémom šikanovanie, ktorému treba venovať neustálu pozornosť z hľadiska preventívneho, ako aj sankčného pôsobenia. „Začalo stúpať percento detí, ktoré majú problémy so svojím správaním, v klasických triedach a vyučovacích hodinách sú nezvládateľné, narušujú chod celej triedy, do istej miery znamenajú aj ohrozenie ostatných spolužiakov. Učitelia sú pri ich vedení bezbranní a bezradní. “(Martínek, Z.,2009).

Agresia je zámerné ubližovanie, poškodzovanie – fyzické, psychické, materiálne, ktoré svojou povahou porušuje situačne relevantné normy a nie je motivované snahou pomôcť. Je to akt správania, ktorého základnými charakteristikami sú násilie, útočnosť a deštrukcia.

Agresívne správanie v škole sa vyskytuje v štyroch základných skupinách účastníkov:

1. žiak – žiak,
2. učiteľ – učiteľ (môže ísť o mobbing, kedy ide o násilie medzi kolegami, ale aj o bossing, keď je agresorom nadriadený),
3. učiteľ – žiak (násilie smerom od učiteľa na žiaka),
4. žiak, resp. rodič – učiteľ (učiteľ ako obeť).

Závažnou skutočnosťou v súčasnosti je, že narastá agresívne správanie voči učiteľom – tak zo strany žiakov, ako aj ich rodičov. Ide o problém, ktorému sa napriek jeho závažnosti venuje iba okrajová pozornosť. V slovenskej a českej literatúre sa venuje značná pozornosť šikanovaniu medzi žiakmi, ale k agresívnemu správaniu, či dokonca šikanovaniu učiteľov existuje málo odbornýchprameňov aabsentujú aj výskumy v tejto oblasti.

Šikanovanie učiteľov je zodpovedajúce pomenovanie, pretože má s definíciou šikanovania veľa spoločného (Francová, M., Mitrová, J., Tůmová, A., 2009). Sporným podľa nich je bod „nadradenosť agresora“, pretože učiteľ je žiakom teoreticky vždy nadradený. Nadradenosť šikanujúcich žiakov je však reálna a niekedy je učiteľ skutočne v silovej menšine.

V roku 2004 u stredoškolských učiteľov realizovaný výskum(Džuka, J., Jenčová, A., 2005). Za obeť násilia považovali učiteľa, ktorý bol jednému z násilných aktov vystavený počas posledných 30 dní najmenej raz. Najfrekventovanejšie boli verbálne negatívne prejavy – nepríjemné výroky, posmešky a nadávky čo uviedlo 129 respondentov (35,4 %),nútenie robiť niečo proti svojej vôli sa vyskytlo u 61 respondentov (16,8 %) a sociálna manipulácia u 60 učiteľov (16,5 %). Branie vecí bolo u 45 (12,4 %) a priame fyzické napádanie alebo vyhrážanie sa u 18 respondentov (4,9 %).

V školskom roku 2007/2008 uskutočnil výskum u stredoškolských učiteľov v Českej republike J. Tomášek. Zistil, že až 43,4 % respondentov sa vo svojej kariére stretlo aspoň s jednou z foriem agresívneho správania voči sebe, čo je skoro polovica opýtaných stredoškolských učiteľov. Z konkrétnych foriem dominovali hrubé slovné urážk