Mediátor ako odborník na riešenie konfliktov (1.)

„Pociťujeme neodkladnú a naliehavú potrebu rozšírenia myšlienky mediácie v školskom prostredí, podporu poskytovania služieb školského mediátora, ako aj programov zameraných na rovesnícku mediáciu." Záverečná práca vedúceho pedagogického zamestnanca, CĎV UK, Bratislava, jún, 2019

Mediátori registrovaní v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR vykonávajú svoju činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mediácii“), sú oprávnení pomáhať osobám zúčastneným na mediácii pri riešení ich sporu, ktorý vznikol na základe ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu nestranne a nezávisle voči stranám sporu, dôsledne a s najvyššou odbornou starostlivosťou, v záujme dosiahnuť prostriedkami mediácie pre strany sporu zmier a obojstranne uspokojivé vyriešenie sporu.

Výhody mediácie zo zákona

1. Mediácia je dobrovoľný proces. Do mediácie vstupujú obe strany s cieľom dohodnúť sa, pretože im záleží na výsledku. Výslednú dohodu, ktorú si spolu v mediácii vytvoria, budú ľahšie dodržiavať, pretože mali možnosť podieľať sa na jej kreovaní. Proces mediácie je konečný. V súdnom konaní sa rozhodnutím prvostupňového súdu častokrát spor nekončí. Jedna zo strán obvykle nie je spokojná s výsledkom a podáva odvolanie.
2. Mediácia je dôverný proces. Pri riešení sporu mediáciou všetky informácie podliehajú mlčanlivosti, okrem výslednej dohody. V bezpečnom prostredí si možno vydiskutovať nedorozumenia a nájsť uspokojivé riešenia pre obe strany sporu tak, aby boli zohľadnené potreby a záujmy oboch strán. Súdny proces je verejné pojednávanie, v ktorom súd spor nevyrieši, ale rozhodne o tom, na koho strane je právo. Vzťahy sa v dôsledku toho zhoršia, škola si môže poškodiť meno a celkový kredit.
3. Mediácia je rýchlejší proces. Rýchlosť mediácie spočíva najmä vo flexibilite dohody na termínoch stretnutia. Mediácia prebieha spravidla na spoločných stretnutia, čo umožňuje rýchle vydiskutovanie si problému za pomoci mediátora, ktorý vedie efektívne rozhovor oboch strán v spore. Mediácia trvá niekoľko hodín, resp. niekoľko dní. Súdne konanie môže trvať aj niekoľko rokov.
4. Mediácia je lacnejší proces. Mediátor je podľa zákona podnikateľom, za výkon mediácie mu patrí odmena. Mediačné služby sú oproti trovám súdneho konania a právneho zastúpenia podstatne lacnejšie.

Stav klímy a kultúry v školách

„Najdôležitejšou rovinou, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu škôl, je úroveň vzťahov.“ Projekt v experimentálnom overovaní Ideálna škola, Správa ŠŠ I, 2017/2018

Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2017/2018 obsahuje zistenia Štátnej školskej inšpekcie (ďalej len „ŠŠI“)1. Výsledky z dotazníkov zadaných pedagogickým zamestnancom základných škôl potvrdili v 21 % z nich uzavretú klímu, v ktorej prevládalo vo vzájomnom vzťahu medzi učiteľmi napätie, nedôvera, frustrácia. Z odpovedí žiakov 5. až 8. ročníka vyplynulo, že majú málo priestoru slobodne vyjadrovať svoje názory a ešte menej o nich slobodne rozprávať. Slabou stránkou ochrany pred sociálno- patologickými javmi (takmer v 40 % dopytovaných škôl) bola absencia monitorovania zmien v správaní žiakov alebo odhaľovania príznakov šikanovania či iných negatívnych prejavov. Šikanovanie sa vyskytovalo v školách v rôznych podobách. Viac ako tretina respondentov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer pätina bola obeťou šikanovania. Vo viacerých ZŠ bola zaznamenaná nízka angažovanosť žiakov aj na riešení konfliktov medzi spolužiakmi.

ŠŠI sledovala aj bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania. Miera eliminovania rizikového správania závisela od intenzity a efektivity kooperácie pedagógov a rodičov, ochoty samotného žiaka plniť dohodnuté pravidlá správania, od pedagógov ako úspešne dokázali motivovať žiaka a podporovať ho v úsilí zlepšiť správanie. Niektorí učitelia boli direktívni alebo si vynucovali pozornosť kričaním, nadávaním, iným chýbal empatický prístup k žiakom.

Dôvody nevhodného správania spolužiakov:

• nedostatočné rešpektovanie učiteľov,
• nudné, nezaujímavé vyučovacie hodiny,
• nedôsledné uplatňovanie napomenutí a pokarhaní stanovených v školskom poriadku.

Riaditelia škôl vyjadrili v rozhovoroch presvedčenie, že realizovali účinnú prevenciu negatívnych javov v správaní žiakov a tým eliminovali výskyt šikanovania. Zistenia tieto vyjadrenia nepotvrdili. Najslabšou stránkou ochrany žiakov pred sociálno-patologickými javmi bola vo väčšine škôl absencia monitorovania zmien v správaní žiakov alebo absencia odhaľovania príznakov šikanovania či iných negatívnych prejavov. Z dotazníkov zadaných žiakom vyplynulo, že šikanovanie bolo vo väčšine kontrolovaných škôl v rôznych podobách prítomné. Obeťou šikanovania bolo v školách z 2 972 žiakov viackrát 19 % z nich. Svedkom šikanovania bolo jedenkrát alebo viackrát až 39 % opýtaných. Žiaci za najčastejšie sa vyskytujúci prejav šikanovania označili ponižovanie, urážanie, vysmievanie sa, zastrašovanie, nadávky. V priestoroch škôl sa žiaci stretávali aj s telesným napadnutím, bitkou, kopaním, týraním, vandalizmom, ničením osobných vecí, ale aj s vyhrážaním sa prostredníctvom internetu, mobilu. 

Posúdiť klímu v škole malo možnosť aj 1 235 pedagogických zamestnancov. Uzavretú klímu potvrdili výsledky v 21 % základných škôl. Vzťah medzi učiteľmi bol poznamenaný napätím, nedôverou, prevažovala slabá angažovanosť a vysoká miera frustrácie.

„Nedostatok príležitostí na slobodnú diskusiu o prezentovaných názoroch oslabuje vytváranie priaznivej atmosféry vyučovania.“ (ssiba.sk)

Formovanie vzájomných vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi posudzovalo 2 945 žiakov z ročníkov nižšieho stredného vzdelávania. Polovica z nich vnímala vytváranie možností vyjadrovať názor, diskutovať, vyjadrovať sa k činnosti školy za dostatočné. Pomerne početná skupina pociťovala v edukácii deficit vytvorených možností slobodne a bez zábran diskutovať a absenciu príležitostí podávať podnety a podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré prispievajú k zlepšeniu práce školy. Každý štvrtý z oslovených žiakov vyjadril svoj nesúhlas aj s tým, ako niektorí učitelia zosmiešňovali, ponižovali ich spolužiakov.

Najväčším nedostatkom pri ochrane žiakov pred sociálno-patologickými javmi vo väčšine gymnázií bola absencia realizácie systematického a pravidelného monitoringu. Až 8 % z nich bolo viackrát obeťou šikanovania a 31 % respondentov uviedlo, že boli raz alebo viackrát svedkom šikanovania niekoho iného. Šikanovanie medzi žiakmi prebieha najčastejšie verbálnymi útokmi (ponižovaním, nadávkami, urážaním a zastrašovaním), fyzickými útokmi (bitka, kopanie, týranie) a kyberšikanovaním (vyhrážanie sa cez telefón, internet).

Na stredných odborných školách sa bezpečne v škole necíti až 30 % žiakov. Za najčastejšie dôvody nevhodného správania spolužiakov považujú žiaci nedostatočný rešpekt voči učiteľom (59 %), nezaujímavé vyučovacie hodiny a nadradený, resp. povýšenecký vzťah k žiakom. Svedkom šikanovania bolo 37 % respondentov. K prejavom patrili prevažne verbálna forma, telesné ataky (bitka, kopanie, týranie), vyhrážanie sa cez internet, mobilný telefón, poškodzovanie, ničenie vecí. V oblasti zisťovania vzťahov v škole bola takmer polovica respondentov nespokojná s možnosťou vyjadrovať svoj názor počas vyučovania. ŠŠI odporúča riaditeľom základných škôl uplatňovať vo výchove a vzdelávaní aj pozitívnu motiváciu, využívať rôzne formy povzbudzovania žiakov k zlepšeniu výkonu a zavádzať program rovesníckej mediácie (Správa ŠŠI, str. 170).

 Faktory ovplyvňujúce konflikt v školskom prostredí

Vstup ľudí do tímu a ich zotrvanie v nich ovplyvňujú očakávania. Vzájomne korektná komunikácia sa stáva nepísanou zmluvou dôvery a spolupráce. Význam zdravej klímy oceníme najmä v turbulentných časoch, kedy sme svedkami konfliktov, alebo sme dokonca ich súčasťou.

Príklad: Negatívne pocity učiteľov z nespracovaných konfliktných situácií

• „Doktorka mi povedala, že sa jej to u mňa javí na začínajúcu depresiu. Ja sa tam už nechcem vrátiť.“
• „Všetko sa zhoršuje...riaditeľka obviňuje niektorých ľudí, že sú záškodníci a bude ich sledovať.“
• „Konečne tu veci fungujú za výdatnej podpory vedenia a teraz chce zriaďovateľ riaditeľku odvolať“.

Faktorov, ktoré konflikt ovplyvňujú, je veľa. Sú to povahové vlastnosti, temperament, ale aj hodnoty, ktoré sme do svojich životov prijali. Konflikt ovplyvňujú tradície, zvyky, ale aj dĺžka poznania sa medzi kolegami. Pri riešení konfliktov zohrávajú dôležitú úlohu aj generačné rozdiely. Doba, v ktorej sme sa narodili, ktorá nás formovala, kde sa ukotvovali naše úsudky, má vplyv nielen na overené skúsenosti v praxi, ale aj na využívanie napr. spomienkového optimizmu. Rovnako tlak na výkon, zručnosti v informačno-komunikačnej technológií, možnosti cestovania, jazyková výbava mladej generácie priniesli so sebou aj nutnosť reagovať pružne, ale často bez potrebného času spracovať aj negatívne javy. Osobná skúsenosť s nepriaznivým sociálnym prostredím môže ovplyvniť citlivosť na potreby znevýhodnenej skupiny. Riešenie situácie môže ovplyvniť aj prítomnosť divákov v konflikte a ich necitlivé vtiahnutie do témy. Poníženia, strach zo straty vplyvu, strata rešpektu môže byť dôvodom pre spustenie obranných mechanizmov (napr. vytesnenie, úniku, agresie) a prerásť do mobbingu, bossingu. Konflikt môže vyhrotiť aj prežívanie pocitu úzkosti, bezmocnosti, hnevu, sklamania, strach a neistota, ak sú súčasťou klímy v školskom prostredí, vedú k názorovej slobode, resp. k neslobode.

Príklad: Negatívne prejavy v tíme a možné dôsledky pre vedenie školy

Mediátor ako odborník na komunikáciu v mediácii by mal vedieť správne odhadnúť fázu konfliktu, pretože spolupráca osôb v konflikte nie je možná v každej jeho fáze. Jednotlivé stupne nám umožňujú riešiť konflikt buď samostatne, alebo vyhľadať pomoc odborníka na riešenie konfliktov – mediátora. „Konfrontovať konfliktnú situáciu znamená podeliť sa s druhým o naše pocity, ktoré máme v celom tom napätí spôsobenom konfliktom, ktoré priamo zažívame“ (Bubák, In: Tragalová, 1999, s. 157). Správne zvolené preventívne alebo intervenčné nástroje v jednotlivej fáze konfliktu môžu konflikt upokojiť, resp. umožnia predísť jeho stupňovaniu. Ak konflikt pretrváva dlho, spôsobuje stres. Ten sa prejavuje prudkými alebo skleslými gestami, nepravidelným dýchaním zmenami farby pleti, napätím svalov, utiahnutosťou, netrpezlivosťou, poruchami imunitného systému, prechladnutím, vírusmi, problémami so srdcovo-cievnym systémom, kolísaním tlaku, zrýchľovaním pulzu, dýchavičnosťou.

Osobnosť riaditeľa školy

V každom procese zmeny je kľúčové nájsť v tíme ľudí, o ktorých sa možno oprieť. Sú to ľudia, ktorí vidia nové príležitosti a vedia k ich naplneniu nájsť cestu. Vedia sa oslobodiť od činnosti, ktorá neprináša význam a odhadnúť mieru nutnej angažovanosti. Neplytvajú časom ostatných. Ide o integrované osobnosti, ktoré majú najväčšie predpoklady využívať v praxi aj mediačné zručnosti. Integrovaná podporuje spoluprácu ľudí v tíme. Uvedomuje si, že kooperácia má vyššiu hodnotu ako súťaženie. Je jej vlastné prosociálne správanie. Nemá potrebu za každú cenu dominovať. Vytvára priestor pre rast ľudí v tíme. Pracuje s dynamikou skupiny tak, aby zvládli aj náročnejšie výzvy. Vie, že pre udržanie vyváženosti je dôležitý nadhľad, sebaovládanie.  Pripúšťa, že odlišnosť ľudí v tíme môže byť výhodou za predpokladu, že si vzájomne poznajú svoje silné aj slabšie vlastnosti a dopĺňajú sa. Integrovaná osobnosť pociťuje rešpekt k názorom iných, vie si ich vypočuť a dokáže nadväzovať rovnocenné vzťahy. Vedie ju presvedčenie, že ľudia majú v sebe potenciál.

Vedúci pedagogický zamestnanec by mal byť vnímaný ako múdry človek. František Koukolík (2013) o múdrosti hovorí, že keby sme ju prirovnali k stavebnici, mala by tieto súčasti:

• prosociálne správanie – z múdrych ľudí ide nefalšovaná vrelosť,
• znalosti – múdri ľudia nie sú chodiace encyklopédie, ale vedia ako, kedy a kde fakty správne používať,
• kritické myslenie – myslenie jasné, presné, vecné, určité, dostatočne široké, dostatočne hlboké a logické, je to starostlivá úvaha o tom, ktorý výrok ako pravdivý prijmeme, ktorý odmietneme, kde sa nevyjadríme,
• citová vyrovnanosť – múdri ľudia zvládnu i oprávnený hnev, nenávisť zložkou múdrosti nie je,
• sebapoznanie,
• schopnosť klásť otázky – vedieť, ako sa na rôzne veci pozerajú rôzni ľudia – dieťa, dospelý, dospievajúci človek, človek starý, ako sa na tieto otázky pozerá muž, žena, Ind, Arab, kresťan, moslim a pod.,
• schopnosť znášať neistotu – múdri ľudia ju znášajú dobre, sú otvorení novým poznatkom i súvislostiam.

V akomkoľvek riadení platí princíp jedného zodpovedného. V školách a školských zariadeniach je zodpovednou osobou riaditeľ. Ak má vlastnosti integrovanej osobnosti, má potenciál využívať aj mediačné zručnosti v procese usmerňovania a riešenia konfliktov.

(Dokončenie v nasledujúcom čísle)

Literatúra:
1. BIELESZOVÁ, D. 2017. Školská a rovesnícka mediácia – riešenie konfliktov v školách a školských zariadeniach. Wolters Kluwer : Bratislava. ISBN 978-80-8168-735-8.
2. Koukolík, F. 2013. Moudrost. Metuzalém – eseje Františka Koukolíka. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?time_continue=15&v=ty6upNRVYZ4&feature=emb_logo.
3. ONDRUŠEK, Dušan. LABÁTH, Vladimír. TORDOVÁ, Zuzana. 2005. Konflikt, zmierovanie, zmierovacie rady. Bratislava : PDCS, 2005. ISBN 80-968934-9-1.
4. TRAGALOVÁ, D. 2018. Rodinná mediácia. Ako deťom neublížiť rozvodom. Wolters Kluwer : Bratislava, 2018, ISBN 978-80-8168-826-3.
5. Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2017/2018. Štátna školská inšpekcia. Dostupné na: https://www.ssiba.sk/default.aspx?text=g&id=2&lang=sk.