Trestnoprávna zodpovednosť mladistvých (1.)

„Ak máme deti vychovávať, je potrebné, aby sme sa aj my stali deťmi.“ Martin Luther

Mladiství predstavujú osobitnú kategóriu prejavujúcu sa predovšetkým nedostatkom životných skúseností, schopnosti správne hodnotiť životné situácie a sklonom k napodobňovaniu negatívneho správania dospelých. Vzhľadom na špecifické znaky tejto skupiny osôb spojených s prechodnosťou, nevyváženosťou a celkovou labilitou obdobia dospievania, nie sú mladiství dostatočne pripravení popasovať sa s negatívnymi životnými vplyvmi a situáciami. To vedie často k páchaniu trestnej činnosti, ktorá má v súčasnosti stúpajúcu tendenciu.

Výlučným základom trestnej zodpovednosti podľa slovenského trestného práva je trestný čin.

Trestný čin je v zmysle § 8 Trestného zákona vymedzený ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z uvedenej definície možno vyvodiť dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to:

• protiprávnosť činu,
• znaky uvedené v Trestnom zákone, teda znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Pod pojmom protiprávnosť činu rozumieme prejav vôle, ktorým subjekt porušuje zákazy a príkazy ustanovené platným právom. Za protiprávne konanie sa v rámci trestného práva považuje protispoločenské správanie, ktorého znaky sú vymedzené v Trestnom zákone ako trestné činy.

Judikát R 33/1962

Ustanovenie § 8 Trestného zákona vyžaduje hodnotiť konkrétny stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Takéto hodnotenie má podstatný význam nielen pre úvahu, či ide o trestný čin, ale rozhodujúcim spôsobom zasahuje aj do úvah, či ide o trestný čin závažnejšieho alebo menej závažnejšieho charakteru. Trestným činom vzniká vzťah medzi štátom a páchateľom, teda vzťah na základe ktorého vzniká štátu právo prostredníctvom kompetentných orgánov uložiť páchateľovi trest a povinnosť páchateľa podrobiť sa predmetnému trestu.

Trestným činom je:

• prečin (§ 10 Trestného zákona),
• zločin (§ 11 Trestného zákona),
• a osobitnou kategóriou zločinov je obzvlášť závažný zločin (§ 11 Trestného zákona ods.3.).

Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť nepatrná. Prečin sa od správnych deliktov líši materiálnym korektívom, ktorý vymedzuje hranicu medzi týmito právnymi deliktmi. Ak je na základe okolnosti spáchaného činu zistená závažnosť nepatrná, ide o správny delikt – priestupok.

Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. Osobitným druhom zločinu je obzvlášť závažný zločin, t. j. zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s d