Dôležití dospelí vo vzájomných diskusiách

Správne rozhodnutie je predpokladom úspechu

Stáva sa, že z času na čas podľahneme ilúzii preceňovania náhody, že prichádzajúce zmeny v podobe využívania informačno – komunikačnej techniky môžu spomaliť šírené hrozby o nebezpečenstvách virtuálneho sveta. Náhody, že pribúdanie foriem agresívneho správania je možné zvládnuť vynútením si disciplíny dôraznou autoritou učiteľa. Náhody, že prehlbujúce sa sociálne a ekonomické rozdiely sú len dočasnou záležitosťou a nestanú sa súčasťou procesu, ktorý má vplyv na vzdelávanie detí. Škodlivá je aj myšlienka na náhodu, kedy učiteľ v záujme udržania pokojného vzťahu s rodičom má tendenciu vzdať sa vlastných názorov, odborných skúseností pri posudzovaní nápadov zo strany rodičov a bez ohľadu na podmienky školy bezprostredne prijíma skúsenosť davu. Niekedy je náročné pripustiť si možnosť, že realita je o čosi zložitejšia. Pozrime sa na rôzne skupiny rodičov z pohľadu procesu formovania ich názoru v kontexte možností spolupráce na úrovni učiteľ – rodič.

Ľahostajní rodičia

Ľahostajní rodičia považujú školu za odkladací priestor pre deti a o vzdelávanie potomkov nejavia záujem. Nepotrebujú poznať, ako prebieha vyučovanie, aký pokrok dosahujú ich deti v škole, ktoré témy sú súčasťou rovesníckych debát. Rodičovských združení a triednych aktívov sa nezúčastňujú. Pri výskyte výchovných, vzdelávacích problémov ich detí, akékoľvek stretnutie s triednym učiteľom odmietajú. Školu navštívia až po doručení pozvánky na návštevu školy triednym učiteľom či riaditeľom školy. Svoj postoj odôvodňujú prevažne nedostatkom času a nezmyselnosťou vzdelávacieho systému pre potreby ich dieťaťa do budúcnosti. Vzdelávanie detí je niekedy ľahostajné aj rodičom, ktorých potomkovia majú závažné výchovné a vzdelávacie problémy. Náprava v podmienkach školy si vyžaduje individuálny prístup, rešpektovanie špecifických potrieb žiaka a spoluprácu učiteľa s rodičom. Ak ku zdravej komunikácii nepríde, riešenie drobných krádeží, neprospievania, záškoláctva, prejavovaných vulgarizmov, agresívneho správania, ale aj dlhodobo neriešených konfliktov spôsobených predpokladom výskytu špecifických porúch učenia, správania je v rukách pedagóga.

Nezáujem rodičov je rezignáciou na výchovu dieťaťa a odmietanie spolupráce sťažuje možnosť nápravy a odbornej pomoci zo strany učiteľa.

Príklad:

XY je žiačkou šiesteho ročníka. Výchovné aj vyučovacie problémy sa objavili, podľa slov matky, už na 1. stupni. V súčasnej dobe stále trvajú a sú výraznejšie. Žiačka má problémy so sústredenosťou, najmä v druhej polovici vyučovania. Má časté bolesti hlavy, je unavená a ospalá. Je pasívna a má spomalené reakcie. Pri čítaní textu sa často mýli. Potrebuje si text ukazovať, číta trhane a domýšľa si slová. Reprodukcia textu je nespoľahlivá. Čítanie nezodpovedá jej veku ani intelektu. Vzdáva sa, odmieta spolupracovať. Problémy má aj pri písaní textu. Nezvláda diktáty. Pri prepisovanom texte robí výrazné chyby. Písanie je pomalé, kostrbaté, rozdielna je aj veľkosť písmen. Povahovo je veľmi citlivá, vnímavá k problémom druhých. Napriek tomu