Strategické partnerstvo rodiny a školy - základné princípy získavania dôvery

Formálna verzus neformálna komunikácia

Komunikácia triedneho učiteľa s rodičom a rodiča s triednym učiteľom tvorí základ pre kvalitu spolupráce. Vzťah medzi učiteľom a rodičom nepredstavuje pre dieťa dva odlišné svety, ktoré chce vnímať oddelene. Dieťa nemá túžbu podľa aktuálneho kontaktu s rodičom, resp. s učiteľom voliť „správne“ odpovede. Ak sme k takémuto spôsobu uvažovania dieťa priviedli, „odmena“ v podobe poslušnosti je len dočasným úspechom. Dôsledky môžu byť negatívne najmä vtedy, ak sme sa ako učitelia vďaka prejavom vyslovenej kritiky a neúcty k hodnotám a tradíciám rodiny žiaka, stali jej tichými nepriateľmi.

Povedané slovo a vyslovené myšlienky sa zrkadlia vo formovaní sa názorov detí a tie majú tendenciu vyplávať na povrch vtedy, keď dieťa začína ašpirovať na uznanie vlastnej mienky.

Komunikácia medzi učiteľom a rodičom môže obsahovať prvky:

• Formálne – informovanie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch, známkach, správaní, úspechoch, neúspechoch, plánovaných a uskutočnených aktivitách školy a školskom programe.

Príklad: 

„Vaša dcéra dosahuje dobré vzdelávacie výsledky. Na hodinách je aktívna. So správaním problémy nie sú.“

• Neformálne – základom je prihovárať sa k rodičovi ako k človeku, ktorého chceme poznať, pretože na určitý čas nám zveruje svoje dieťa do našej sféry vplyvu. Neformálna komunikácia, ak je úprimná, prináša do vzťahu učiteľa a rodiča toľko potrebný záujem, otvára priestor pre spoluprácu, vnáša do rozhovoru dôveru, ktorá je dôležitá pri akejkoľvek spätnej väzbe. Prirodzenosť prejavu pritom zohráva dôležitú úlohu.

Príklad: 

„Všimla som si, že vaša dcéra často spomína starých rodičov.“ „Ako sa vám darí?“ „Tešíte sa už na dovolenku?“ „Niekedy treba viac oddychovať.“

Priestor pre neformálnu komunikáciu ponúkajú aj neformálne stretnutia medzi učiteľom a rodičom. Môžu to byť: besiedky, diskusie, školské brigády, spolupráca na spoločnom projekte, účasť na školskom plese, podpora programu školy z pozície rodiča ako odborníka na určitú tému, dozor v rámci výletov a exkurzií, prípadne kultúrnych aktivít, možnosť finančnej pomoci, odborná garancia zaujímavých programov.

Dôvera a rešpekt medzi rodičom a učiteľom

Čitateľnosť aktivít školy nielen v rovine úspechov manifestujúcich pozitívne stránky školy, ale najmä v rovine opatrení a vízií, ktoré umožnia predchádzať negatívnym javom v školskom prostredí a poukázať na spôsob riešenia sporov a konfliktných situácií, sú pre formovanie dôvery a získanie rešpektu rodiča k učiteľovi veľmi dôležité.

Odporúčanie: Všímajme si, ako o škole hovoria žiaci, ako sa k nej priznávajú, ako ju chránia.

Odporúčanie: Všímajme si, ako o škole hovoria rodičia, ako sa hlásia k jej školskému programu, akým pochvalám dávajú prednosť, čo považujú za zbytočné.

Škola nie je len priestorom pre vzdelávanie detí, nie je to len miesto, kde si deti plnia povinnú školskú dochádzku. Škola je tiež miestom, ktoré vytvára dieťaťu jeho druhý domov. Otvorená škola signalizuje rodičom, že výchova a vzdelávanie nie sú izolované od hodnôt, ktoré si deti prinášajú z rodinného prostredia. Rodič ani učiteľ sa v priebehu školskej dochádzky nevyhnú napätiam a konfrontáciám vo vzťahu. Niekedy je dôvodom zvyšujúci sa tlak na výkon a niekedy je zvýšenú mieru stresu badať v situáciách, kedy si samotná rodina prechádza náročnejším obdobím. 

Odporúčanie: Vytvorme priestor na rozhovor medzi rodičom a učiteľom pred podaním podnetu na kontrolný orgán (napr. Štátnu školskú inšpekciu) pomôže aj tzv. mediačná doložka začlenená do zmlúv, dohôd, pracovných a školských poriadkov, napr. v tomto znení:

Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v súvislosti s plnením podľa tejto zmluvy, budú riešiť predovšetkým vzájomným rokovaním a dohodou. V prípade, že sa nepodarí nájsť v danom spore vyhovujúce riešenie, zmluvné strany sa týmto zaväzujú, že budú vzájomný spor riešiť za pomoci mediátora registrovaného v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Osobu mediátora si strany vyberú po vzájomnej dohode. Dohoda o riešení sporu mediáciou zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

Spoluzodpovednosť by mala ukázať cestu k dohodám

Svetom hýbe množstvo informácií. Z médií, internetových zdrojov, facebookových diskusných skupín sa rodičia denne dozvedajú o nových trendoch uplatňovaných v oblasti výchovy a vzdelávania. Majú zmapované modely, stratégie, metódy a formy vyučovania a vďaka selektívnej pamäti dokážu upriamiť pozornosť na tú stránku vzdelávania, ktorá je podľa ich názoru pre dieťa dôležitá.

Chápať možnosti školy, triedy v súvislostiach existujúcich podmienok – materiálnych, finančných, odborných a ľudských, je ­základom pre uskutočňovanie zmien.

Rovnako dôležitú úlohu zohráva čas, súhlas a podpora členov tímu smerujúca k zmenám. Niekedy ani pri najlepšej snahe učiteľa, lídra školy nie je možné naštartovať zmeny a umožniť škole rásť tak, ako by sa to žiadalo. Napriek tomu pocit spoluzodpovednosti by mal ukazovať cestu k dohodám, ktoré sú v podmienkach školy realizovateľné.

Prostriedkom pre získanie presvedčenia o potrebe spoluzodpovednosti môže byť výzva k spolupráci v rovine:

• Výchovno-vzdelávacej – poskytovanie odborného poradenstva v rôznych odvetviach (logopédia, psychológia, medicína, projektový manažment, právo, mediácia), návšteva kultúrnych podujatí v sprievode rodiča, besedy so zaujímavými odborníkmi z praxe (policajt, lekár, hasič), konzultácie v rovine výchovno-vzdelávacích problémov, uplatňovania nových metód a foriem, riešenia problémov súvisiacich so špecifickými potrebami detí a pod.
• Ekonomickej a materiálnej – vymaľovanie pries­toru, úprava pozemku, natieranie plota, zásobovanie hygienickými potrebami, výtvarným a kancelárskym papierom, zapojením sa rodičov do zberu papiera, gaštanov, PET fliaš, vybavenie tried počítačmi a kopírovacími strojmi.

V tomto kontexte je nesmierne dôležité:

• Informovať rodičov o víziách, ktoré obsahuje školský vzdelávací program.
• Oboznámiť rodičov s plánovanými zámermi školy na najbližšie obdobie, jej organizačnou štruktúrou a kompetenciami, ktoré z nej vyplývajú.
• Rodič by mal poznať časovú dotáciu jednotlivých predmetov na jednotlivých vzdelávacích stupňoch.
• Rodičovi je treba poskytnúť dostatok ­informácií o využívaných metódach, formách vyučovania, technikách výučby.
• Rodič potrebuje vysvetliť a zdôvodniť kritéria hodnotenia tak, aby dieťa pociťovalo vlastnú úspešnosť vo vzťahu k vlastným možnostiam.
• Rodič by mal byť upozornený, ak škola prináša do vzdelávania detí výraznejšie zmeny, napr. zmena nácviku čítania.
• Rodič by mal vedieť, aký bude mať vplyv začlenenie žiaka so špecifickými potrebami na výchovno-vzdelávací proces ostatných žiakov.

Nebojme sa spätnej väzby!

Rôznorodosť názorov svedčí o rozdielnosti pováh. Aký by bol svet, ak by sme sa všetci správali rovnako?

Je prirodzené, že učiteľ sa v priebehu svojej praxe bude stretávať s rozdielnymi názormi. Je prirodzené, že každý nový školský rok mu prinesie nové tváre, životné príbehy, nové skúsenosti aj novú možnosť vyskúšať si vlastné kompetencie vo svete vzájomných odlišností. Spätná väzba pri formovaní názorov, myšlienok a dôvery pritom zohráva dôležitú úlohu. Umožňuje poznať spektrum názorov a orientovať sa v „náladách“ triednej komunity, ktorú okrem žiakov tvorí aj vplyv rodiny.

Spätná väzba prináša do vzťahu učiteľ – rodič dôveru, že akýkoľvek názor bude vypočutý a zároveň otvára možnosť prehodnotenia názorov a myšlienok.

Dieťa cíti potrebu ochrany zo strany rodiča pred prostredím, ktoré mu je spočiatku cudzie. Škola má potrebu privítať nových prváčikov a symbolicky ich začleniť do školskej komunity. Rovnako by sa nemal podceňovať ani prvý kontakt školy s rodičom. Napríklad možnosť poskytnúť mu nielen potrebné informácie, ale aj naštartovať proces vzájomnej spätnej väzby k aktivitám triedy, školy.

Priateľskú atmosféru možno formovať prostredníctvom:

• pravidelných stretnutí učiteľov s rodičmi k témam, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania,
• besied, diskusií a seminárov s rodičmi – odborníkmi na rôzne témy, ktoré sú pre bežného rodiča z hľadiska jeho potrieb rodičovskej výchovy zaujímavé a ktoré umožnia zdieľať spoločné názory, prípadne dopĺňať, konfrontovať rôzne pohľady na vec,
• e-mailovej komunikácie a diskusných skupín rodičov žiakov triedy o aktuálnych témach rozoberaných v domácom prostredí a súvisiacich so školou.

Učebné štýly, kompetencie a hranice rozhodnutí

Uzatváranie sa pred komunikáciou s rodičmi školu neuchráni od prípadných negatívnych pocitov rodičov a s nimi spojených negatívnych postrehov vyjadrených a zdieľaných medzi rodičmi a v širšom okolí.

Odporúčanie: Skúsme sa na akýkoľvek názor pozrieť ako na jeden z mnohých a skúsme zhodnoteniu myšlienky dopriať čas. Zároveň skúsme každý návrh, ktorý prichádza zo strany rodičov, považovať za hypotézu.

 Príklad: „Dobrý deň, na stránkach školy som hľadala školský vzdelávací program, prípadne jeho zmeny, ktoré nástupom nového vedenia v ňom nastali. Žiaľ, informácie pod odkazom sa mi nezobrazujú. Mám syna piataka a rozhodujem sa, ako sa zariadiť v budúcnosti. Bolo by možné školský vzdelávací program zverejniť na webovej stránke školy?“

Skúsme vidieť vo vyslovených vetách štyri rôzne odkazy:

1. Vecný odkaz – zahŕňa obsahové hľadisko – Aký je obsah žiadosti?

• na stránke školy sa nedá zobraziť školský vzdelávací program (ďalej „ŠKVP“),
• rodiča zaujíma smerovanie školy,
• rodič zvažuje pokus vyskúšať prijímacie pohovory dieťaťa na osemročné gymnázium.

2.    Vzťahový aspekt – zahŕňa vzťah medzi rodičom a učiteľom, rodičom a riaditeľom školy – Ako mi to hovorí?

• Rodič ma oslovil ako riaditeľa školy?
• Hovorí ku mne ako k človeku, ktorému chce zveriť dieťa na ďalšie obdobie?
• Som pre rodiča skôr poradcom, od ktorého potrebuje usmernenie?

3.    Sebaotvárajúci sa aspekt – rieši pocity, ktoré viedli k napísaniu prosby, jej vysloveniu – Čo pociťuje rodič, keď takýto e-mail píše, keď sa k podobnej otázke odhodlá?

• Pociťuje váhanie, či má dieťa nechať v bežnej základnej škole?
• Pociťuje hnev, že sa musí dožadovať vecí, ktorá je už v dnešnej dobe tak samozrejmá?

4.    Výzvový aspekt – rodič ma svojou otázkou, názorom, vyslovenou myšlienkou k niečomu vyzýva – K čomu ma rodič vyzýva?

• Chce aby som doplnil webovú stránku o ŠKVP prístupný pre všetkých rodičov.
• Chce aby som objasnil smerovanie školy a zverejnenie programu je len cestou, ako ma k tomu vyzýva.
• Chce mať možnosť komunikovať o víziách a smerovaní školy.

Školské prostredie je plné dynamiky a nie vždy máme čas a priestor na analýzu vety, slova, otázky. Pochopenie zámeru si však vyžaduje aj tréning našej odvahy klásť si rôzne tézy tak, aby odpoveď bola pre nás čo najčitateľnejšia. Nie vždy máme šancu reagovať pružne. Ale vždy je možné oddeliť obsah od formy. Rozhovor, v ktorom sa sústredíme na jeho obsahovú stránku, môže pomôcť zlepšiť aj tú formálnu. Úcta a rešpekt zohráva dôležitú úlohu.

Nadšenie vyprovokuje inšpiráciu nám podobných predstáv, a pripustenie alternatív je skúškou rozumnosti a trpezlivosti vnímať potreby iných. 

Howard Gardner vo svojej teórii viacerých inteligencií hovorí o jej ôsmich druhoch. Každé dieťa má všetky druhy inteligencie a podľa prevahy, resp. kombinácie niektorej z nich uprednostňuje aj učebné štýly:

• Verbálny štýl učenia uprednostňuje žiak, ktorý rád číta, píše, hovorí, má bohatú slovnú zásobu a nemá problém vysvetliť význam myšlienok. Najradšej sa učí hovorením, čítaním, počúvaním.
• Logicko-matematický štýl učenia majú v obľube deti, ktoré hľadajú riešenia a racionálne vysvetlenia, merajú, kvantifikujú, kategorizujú a klasifikujú. Používajú logický úsudok. Učia sa vnímaním štruktúry logických a matematických vzťahov.
• Vizuálny štýl učenia je príznačný pre žiaka s bohatou predstavivosťou, dobrou orientáciou v priestore. Žiak obľubuje kreslenie, projektovanie, navrhovanie, sledovanie videa, filmov, fotografovanie. Vie čítať grafy a mapy. Učí sa prácou s obrázkami, farbami, grafmi a s využitím fantázie.
• Pohybový štýl učenia bude využívať dieťa, ktoré má rado tvorbu a manipuláciu vlastnými rukami a dotýkaním sa predmetov. Vie dobre koordinovať pohyby. Učí sa interakciou s vecami, priestorom, ohmatávaním predmetov.
• Muzikálny štýl učenia je možné sledovať u detí, ktoré majú zmysel pre rytmus. Takéto deti dobre rozlišujú zvuky a reprodukujú melódiu. Pri učení im neprekáža ani zapnutá hudba, ktorá by napríklad dieťa s verbálnym štýlom učenia mohla rušiť.
• Interpersonálny štýl učenia si vyžadujú žiaci, ktorí chcú pracovať v skupine. Majú veľa priateľov, sú empatickí, v komunikácii s inými si ujasňujú myšlienky, pomôžu. Učia sa spoluprácou, rozhovormi, porovnávaním skúseností.
• Intrapersonálny štýl učenia zdieľa dieťa, ktoré rado pracuje samostatne, presadzuje vlastné návrhy, zaujíma sa o duchovné témy. Na niektoré veci má vyhranené názory, je dobré vo vyšších myšlienkových procesoch. Učí sa samostatnou prácou, spájaním informácií s vlastnými zážitkami.
• Prírodný štýl učenia je vhodný pre dieťa, ktoré miluje prírodu, uprednostňuje pobyt v nej, má rado turistiku, kempovanie. Zaujíma sa o ekologické témy, ochranu zvierat, prírody. Na učenie mu najviac vyhovuje prirodzené prírodné prostredie.

Učiteľ často uprednostňuje štýl učenia vyhovujúci jeho inteligenčnej výbave. V tom prípade majú šťastie deti, ktoré inklinujú k rovnakej motivácii učiť sa. Čo ale v prípade, ak máme v triede deti, ktorých motiváciu treba hľadať v uplatňovaní inej formy, metódy výučby, využitia techniky, úpravy prostredia?

Záver

Poznanie „výbavy“ žiakov v triede by nemalo byť vecou náhody, ale pozorovania, analýzy a pedagogickej diagnostiky. Práve táto skutočnosť umožní učiteľovi zorientovať sa v návale informácií o nových trendoch vo vzdelávaní a umožní objektívnejšie „zasadiť“ návrhy rodičov do kontextu života triedy, jej individualít, ktoré tvoria jej súčasť. Zvládnutie tohto procesu nám pomáha vymedziť aj kompetencie medzi učiteľom a rodičom.

• Turek, I.: Inovácie v didaktike. Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave: Bratislava, 2005. ISBN 80-8052-230-8.
• Lauermann, M.: Vytváření úspěšného partnerství mezi školou a rodiči. 2012. [online] Dostupné na: http://clanky.rvp.cz/clanek/c/Z/11365/VYTVARENI-USPESNEHO-PARTNERSTVI-MEZI-SKOLOU-A-RODICI.html/.
• Bednařík, A.: Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. PDCS: Bratislava, 2001. ISBN 80-968095-4-7