Zrejme neuvedieme nič nové, ak pripomenieme, že v súvislosti s rastúcimi požiadavkami na vzdelávanie, a teda aj na vedomosti žiakov, sa v literatúre najčastejšie analyzujú a riešia otázky obsahu vzdelávania, uplatňovanie nových metód, foriem a koncepcií vzdelávania, zavádzanie informačných a komunikačných technológií do vyučovania a pod. Pojmy inovácia, modernizácia, racionalizácia, efektívnosť, optimalizácia a viaceré ďalšie sa stali súčasťou pedagogickej a didaktickej terminológie.
V súvislosti s uvedenými požiadavkami doby a sústreďovania sa na rôzne inovácie chceme pripomenúť, aby sa nám v snahe o dobré edukačné výsledky nestratil žiak. Isteže, niekto môže namietať, že hľadanie nových metód a foriem práce je predovšetkým v záujme žiakov. Súhlasíme, ale skúsme pravdivo odpovedať na otázky:
- Na čo sa pri inováciách sústreďujeme predovšetkým, na žiakov alebo na budúci výsledok?
- Sú školy a učitelia hodnotení predovšetkým podľa výsledkov (napr. v PISA) alebo aj podľa toho, aké podmienky v škole vytvárajú žiakom?
- Zaujímajú nás predovšetkým vedomosti žiakov, alebo aj ich osobný život?
Netvrdíme, že kvalite života žiaka v školách nebola a nie je venovaná pozornosť. Učebnice pedagogiky, didaktiky, psychológie a aj metodické príručky, predovšetkým tým, že učiteľom pripomínajú, čoho sa treba vyvarovať, aby žiaci neboli stresovaní, aby nemali zo školy a vyučovania strach, aby vedomosti vedeli využívať v praxi a pod., prispievajú k zamýšľaniu sa nad tým, ako sa žiak v škole cíti, čo treba mať na zreteli, aby škola nebola pre neho miestom utrpenia a pod. Zrejme nie náhodou sa týmto otázkam začína venovať väčšia pozornosť, súvisia s rastúcimi nárokmi na žiakov, ale aj tým, že prejavy časti mladých ľudí, a teda aj žiakov, nás začínajú znepokojovať – nezáujem o školu, nevhodné správanie, ba ani užívanie drog nie je niečím výnimočným a pod. Čoraz častejšie začíname uvažovať a aj hovoriť o kvalite života žiaka a o kvalite života v škole.
Z hľadiska zamerania príspevku nás zaujíma vymedzenie kvality života žiaka. Fínska autorka vymedzuje kvalitu života žiaka ako pocit všeobecnej pohody a spokojnosti v škole. Pohoda a spokojnosť vzniká na základe žiakových dobrých skúseností pri participovaní na živote školy, a to v typických školských aktivitách. Autorka zdôrazňuje funkciu školy ako inštitúcie, poskytujúcej prostredie pre osobnostný rast, nadobúdanie študijných skúseností, vedomostí a zručností. Škola má aj sociálno-motivačné faktory: obsahuje prvky sociálnej integrácie žiaka do kolektívu triedy a školy, formovanie identity žiaka, rozvoj sebauvedomovania vo vzťahu k triede aj k spoločnosti. Žiak si vytvára a buduje svoje postavenie v triede (Linnakylä, P., 1996; In: Hlásna, S., 2001, s. 51).
V súvislosti s kvalitou života sa hovorí aj o pohode alebo o šťastí a pod. Za veľmi vhodné, vo vzťahu k príspevku, považujeme uviesť charakteristiku šťastnej osobnosti. Mareš, J. (2001, s. 97–117) ju charakterizuje:
- prítomnosťou pozitívnych emócií,
- absenciou negatívnych emócií,
- spokojnosťou so svojim doterajším životom ako celkom.
Sme toho názoru, že uvedený pohľad na pohodu sa v celom rozsahu vzťahuje na život žiaka v škole. Problematiku emócií by sme z hľadiska súčasných pohľadov na priebeh a výsledky vyučovacieho procesu mohli označiť aj za istú prioritu. Alternatívna pedagogika, humanistické prístupy k edukácii, v neposlednom rade neuropedagogické pohľady na edukáciu zdôrazňujú, a veľmi výrazne, aj emocionálne aspekty výučby. O tom, že spokojnosť s doteraz prežitým má vplyv na celkovú pohodu a úspešnosť v činnosti, iste netreba pochybovať. Premietnuté do života žiaka s aplikáciou na „kvalitu jeho cítenia sa v škole“, potom možno povedať, že ide o základné aspekty, ktoré pôsobia na celkovú kvalitu jeho života v škole. Pripomeňme občas počuté konštatovania žiakov a rodičov: „Mal som šťastie, učili ma výborní učitelia.“, „Sme veľmi spokojní, šťastní, naša dcérka má výborných učiteľov.“ „Do školy som chodil veľmi rád, mali sme vynikajúcich učiteľov.“ Občas môžeme počuť aj konštatovanie iného charakteru, napr. „Na školu nerád spomínam, nemal som šťastie na dobrých učiteľov.“ „Teším sa, že z tej školy už „vypadnem“, nebaví ma stále počúvať čo a ako máme robiť.“
O kvalite živote žiaka možno hovoriť z dvoch hľadísk:
- komplexnejšie hľadisko kvality života žiaka – vplyv rodiny, prostredia, priateľov a pod., to všetko ovplyvňuje a pôsobí aj na ďalej uvedené hľadisko,
