Na zmeny treba reagovať - príležitosť pre učiteľa dnešnej školy

Generačná priepasť a náchylnosť učiteľa k spomienkovému optimizmu sa stáva bariérou na ceste usmernenia žiaka. V príspevku opíšeme, kto môže mať vplyv na správanie dieťaťa a formovanie jeho osobnosti a bližšie špecifikujeme zmeny, ktoré v procese výchovy a vzdelávania  možno predpokladať.´Vnímanie udalostí, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia, je predpokladom pre hľadanie ciest ako ďalej pokračovať vo výchove a vzdelávaní. Nie všetky informácie, ktoré máme, sú pre nás jednoznačne identifikovateľné ako príležitosti na spájanie súvislostí a následné reagovanie.

V skutočnosti by však mohli byť výzvou k pochopeniu meniaceho sa konceptu detstva v miere, ktorá učiteľovi umožní prispôsobovať metódy a formy výučby potrebám žiaka. Nové očakávania detí už nemôžeme vnímať ako odchýlky od štandardu. Je nutné ich chápať ako dôvod na zamyslenie sa a adekvátnu odpoveď. O to viac, ak sa prichádzajúce zmeny dejú rýchlo a prinášajú so sebou aj sprievodné javy.

Kto ovplyvňuje žiaka?

V návale pracovných povinností, ktoré sú súčasťou dennodennej reality, učiteľ môže nadobudnúť pocit, že jeho vplyv na žiaka by mal byť určujúci. Jeho pôsobenie je však determinované ďalšími osobami, ktoré pomáhajú dopĺňať, potvrdzovať, bližšie špecifikovať účinnosť toho, o čom so žiakmi hovorí. Vplývajúce okolie môže informácie aj skresľovať, ukazovať ich v novom svetle, alebo im v iných súvislostiach dávať nový význam.

•   Je na takúto konfrontáciu názorov učiteľ dnešnej doby pripravený?
•   Očakáva sporné otázky žiaka?
•   Vie, kde môže vycítiť zdroje napätia a nesúhlasu?
•   Pripustí možnosť vnútorného dialógu žiaka a dokáže ho na tejto ceste poznávania a prijímania kompromisov bezpečne sprevádzať?

Učiteľ v sporných reakciách študenta môže pozorovať vzdor. Ale môže vidieť aj príležitosť k formovaniu osobnosti s vedomím chápania názoru študenta v kontexte veku, skúseností a s pridanou hodnotou otvoreného záveru vďaka správne položeným otázkam. Pripustiť možnosť, že existuje celá škála ľudí ovplyvňujúcich myslenie detí, je základom pre pochopenie procesu tvorby súhlasu, odmietania, polemiky s informáciou, ktorú dostane. O to viac, ak učiteľ na nové potreby žiakov ešte nedokázal nájsť spoľahlivú odpoveď.

O novovynárajúcich sa potrebách detí hovorí aj štúdia spracovaná pod vedením expertov z Holandska Rekhi Wazir a Niko van Oudenhoven. Štúdia informuje o potrebách ako o voľne prepojených výzvach, príležitostiach, problémoch a hrozbách, ktoré sú dôležité pre celkový vývin detí. K najčastejším príčinám nových potrieb podľa autorov štúdie patria výzvy spôsobené globalizáciou, mocou médií a informačných technológií, demografickými zmenami, znečistením životného prostredia, zásahmi v oblasti zdravotnej starostlivosti, na konzum zameranou kultúrou a novými modelmi spoločenskej komunikácie. Na Slovensku realizovala prieskumnú štúdiu „Na­dá­cia pre deti Slovenska“ v roku 2009. Jej cieľom bolo mapovať novovytvárajúce sa javy a potreby detí na Slovensku, iniciovať akcie zainteresovaných strán, podporiť vytváranie deťom priateľských komunít.

Zdroj: www.codetipotrebuju.sk

<