Rozvoj sociability

Schopnosť vytvárať funkčné vzťahy, efektívne komunikovať a interagovať v rozmanitých sociálnych situá­ciách je pre človeka kľúčová z pohľadu úspešnej socializácie, sebarealizácie a životnej spokojnosti. Škola je pre žiakov miestom, kde si tieto schopnosti intencionálne a spontánne precvičujú, rozvíjajú a uvedomujú si ich význam v každodennom živote jednotlivca a sociálnej skupiny. Význam školy v rozvoji sociálnych zručností a sociálnych kompetencií zdôrazňuje aj nový Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (2023) [ďalej len „ŠVP“], ktorý zaraďuje sociálnu a emocionálnu gramotnosť medzi cieľové výstupy vzdelávania. Hoci komunikačná kompetencia a sociál­ne kompetencie sú podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov dlhodobo strategickými cieľmi výchovy a vzdelávania, začlenením pod sociálnu a emocionálnu gramotnosť získavajú väčšiu dôležitosť. Túto skutočnosť možno považovať za významný míľnik v rozvoji nonkognitívnych spôsobilostí v školskom prostredí.

Absolvent základného vzdelávania by mal preukázať schopnosť spolupráce, efektívne komunikovať a riešiť konflikty, bezpečne vyjadrovať a regulovať svoje emócie, plánovať svoju krátkodobú a dlhodobú budúcnosť, analyzovať riziká a príležitosti, prijímať zodpovedné rozhodnutia atď. Nový ŠVP (2023) definuje 17 okruhov gramotností, z toho 8 tzv. doménových (jazyková a komunikačná, matematická, informatická, prírodovedná, spoločenskovedná, technická a profesijná, zdravotná a pohybová, umelecká) a 9 prierezových (vizuálna, digitálna, čitateľská, finančná, občianska, mediálna, interkultúrna, environmentálna, so­ciál­na a emocionálna). Keďže sociálna a emocionálna gramotnosť má prierezový charakter, musí sa rozvíjať v rámci všetkých vyučovacích predmetov a nadväzujúcich edukačných aktivít.

Sociálna a emocionálna gramotnosť a duševné zdravie

Na potrebu posilňovania sociálnej a emocionálnej gramotnosti žiakov poukazuje národný projekt „Systémová podpora duševného zdravia a prevencie detí, žiakov a študentov cez systém poradenstva a prevencie“, ktorý realizuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

Obsahové zameranie projektu zahŕňa okrem iného prácu s emóciami, sebareguláciu, komunikačné zručnosti, sebaúctu a prevenciu rizikového správania. Efektívne uplatňovanie sociálnych zručností v interakciách prispieva k wellbeingu, na čo pred časom poukázala aj Štátna školská inšpekcia (ďalej len „ŠŠI“) v rámci medzinárodného projektu „Školská inšpekcia – partner spokojného žiaka a úspešnej školy“ (2021 – 2023). Autori projektu sú presvedčení, že ak v škole panujú dobré vzťahy a napĺňajú sa základné potreby všetkých aktérov vzdelávania, žiaci vykazujú vyššiu životnú spokojnosť, čo sa pozitívne prejavuje na ich vzdelávacích výsledkoch. Duševnú pohodu a učenie symbolicky prirovnávajú k spojeným nádobám, bez ktorých žiaci nedokážu maximálne využiť svoj vzdelávací potenciál.

Podporu duševnej pohody môžu školy realizovať podľa ŠŠI v troch základných oblastiach:

1. Kognitívna oblasť: rozvoj kritického myslenia, schopnosti riešiť problémy a kreativity.
2. Emocionálna oblasť: rozvoj sebadôvery a dôvery v iných, odolnosti pri zvládaní nepriaznivých situácií, identifikácia emócií a autoregulácia.
3. Sociálna oblasť: rozvoj komunikačných zručností, spolupatričnosti, nadväzovanie a rozvíjanie vzťahov a kooperácia (Polgáryová et al., 2023).

M. Elias, riaditeľ univerzitného centra sociálneho a emocionálneho učenia pri Katedre psychológie Rutgerskej univerzity, tvrdí, že školy majú morálnu a etickú povinnosť prevziať zodpovednosť za wellbeing žiakov v školskom prostredí, nielen za osvojovanie vedomostí. Národná edukačná asociácia v USA, združujúca 3 milióny pedagógov, zároveň uvádza, že rozvojom sociálnych a emocionálnych zručností možno eliminovať rizikové správanie žiakov a predchádzať jeho vzniku, napr. drogové závislosti, násilie, šikanovanie a predčasné ukončenie štúdia, ak sa programy sociálneho a emocionálneho učenia realizujú dlhodobo. M. Green­sberg (2023) vypracoval prehľad výskumov, ktoré potvrdzujú prínos programov sociálneho a emocionálneho učenia vo všetkých kľúčových oblastiach (sebauvedomenie, sebaregulácia, sociálne vedomie, vzťahy, zodpovedné rozhodovanie) a v eliminácii depresie, úzkosti, závislostí a agresie u žiakov základných a stredných škôl.

Na Slovensku zatiaľ neexistujú relevantné dáta o stave duševného zdravia žiakov. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR preto pripravuje národný projekt Dáta o duševnom zdraví¹, ktorý bude systematicky monitorovať duševné zdravie detí a študentov na základe ich kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývinu a vzdelávacích výsledkov. Projekt má vytvoriť robustný systém zberu dát, na základe ktorých bude možné pravidelne analyzovať kľúčové oblasti života detí a študentov a následne navrhovať opatrenia na zlepšenie kvality ich duševného zdravia.

Na porovnanie, v Českej republike Národní ústav duševního zdraví a Česk