Vzťahová väzba

Bowlbyho a Ainsworthovej teória vzťahovej väzby patrí medzi najuznávanejšie psychologické teórie posledného polstoročia. Táto teória zdôrazňuje dôležitosť ľudskej potreby vytvoriť si v ranom detstve emocionálnu väzbu aspoň s jednou osobou, ktorá sa o dieťa stará. Význam vytvorenia bezpečnej a pevnej vzťahovej väzby spočíva predovšetkým v tom, aby sa jedinec mohol zdravo emocio­nálne a sociálne vyvíjať. Bowlby tiež poukazuje na to, že nielen deti, ale aj dospelí potrebujú byť pripútaní k iným ľuďom.

Vzťahové väzby vytvorené v detstve môžu ovplyvniť, aké vzťahy si jednotlivci vytvoria v dospelosti. Tiež môžu určiť, či budú tieto vzťahy rovnako frustrujúce ako tie z detstva. Autori uvádzajú, že zážitky z týrania, zneužívania a zanedbávania môžu mať negatívny dopad na interpersonálne vzťahy a v súlade s Bowlbyho teóriou vzťahovej väzby môžu prispievať k vzniku neistého vzťahového pripútania. Podľa teórie vzťahovej väzby navádzajú najprimitívnejšie časti ľudského mozgu k tomu, že bezpečné je len to, čo jednotlivec už pozná. To znamená, že ľudia majú sklon inklinovať k situá­ciám, s ktorými už majú nejakú skúsenosť, a teda vedia, ako takúto situáciu zvládnuť. Ak si ľudia nedokážu priznať pravdu o svojich vzťahových väzbách vytvorených v detstve, ktoré nie sú vždy bezpečné, nedokážu ani v budúcich vzťahoch rozpoznať osoby, ktoré by im mohli spôsobiť podobné trápenie.

Druhy vzťahovej väzby

Teória vzťahovej väzby bola prvýkrát predstavená britským psychoanalytikom Johnom Bowlbym v polovici 20. storočia. Bowlby tvrdil, že deti sa rodia s biologickou predispozíciou k vytváraniu pevných emocionálnych väzieb so svojimi opatrovateľmi, pretože takéto väzby zvyšujú ich šance na prežitie. Bowlbyho teóriu rozšírila Mary Ainsworth, ktorá vyvinula experiment Strange Situation (Cudzie prostredie), aby identifikovala rôzne typy vzťahových väzieb medzi deťmi a ich matkami. Experiment spočíval v sledovaní interakcie dieťaťa alebo opatrovníka, rodiča a cudzieho človeka, pričom sa kládol dôraz najmä na správanie dieťaťa pri znovustretnutí s rodičom či opatrovníkom po krátkom odlúčení. Vďaka tejto metóde Ainsworth identifikovala tri rozličné vzorce správania a vytvorila tri typy pripútania, a to pripútanie bezpečné, úzkostne-vyhýbavé a úzkostne-ambivalentné. Neskôr bola pridaná aj štvrtá skupina, a to dezorganizované pripútanie, ktoré bolo identifikované na základe depresívneho správania dieťaťa za prítomnosti rodiča alebo opatrovníka.

Bezpečná väzba

Bezpečná vzťahová väzba je predpokladom pre zdravý vývin dieťaťa. Dieťa s takouto väzbou vie, že sa môže spoľahnúť na rodičovskú emočnú a aktívnu podporu v prípade, že sa vyskytne v stresovej alebo úzkosť vyvolávajúcej situácii. Takúto oporu v prvých rokoch života dieťaťa poskytuje najmä matka, ktorá primerane reaguje na signály dieťaťa, chráni ho a keď to potrebuje, uteší alebo upokojí ho.

Deti s bezpečnou vzťahovou väzbou sa k cudziemu človeku počas odlúčenia od rodiča alebo opatrovateľa správajú priateľsky. Po ich znovu zvítaní sa však tešia na rodiča alebo opatrovateľa, vyhľadávajú ich blízkosť a kontakt.