Dunning-Krugerov a haló efekt - deformačné faktory v hodnotení

„Nie vedomosti, ale práve nevedomosť vyvoláva často u ľudí sebavedomie.”Charles Darwin

Každý človek svojim genetickým vybavením či vplyvom sociálneho prostredia, v ktorom sa vyvíjal, patrí do určitej skupiny hodnotiacich. Všetky podstatné chyby pri hodnotení sa vzťahujú na osobu hodnotiaceho, na jeho vnímanie, pocit, myslenie, pamäť, predstavivosť i podvedomé procesy. Na základe tejto pevnej platformy vývinu osobnosti môžu pri hodnotení iných vznikať chyby, ktoré zasahujú do procesu hodnotenia a deformujú jeho kvalitu. Nebezpečenstvo je v tom, že si ich hodnotiaci väčšinou neuvedomuje, pretože skreslenia prebiehajú pod prahom vedomia. Tento rozmer poznania psychickej nebezpečnosti hodnotenia je veľmi dôležitý, zvlášť pre riadiacich pracovníkov, nakoľko majú moc vynášať nielen osobnostné hodnotenia, ale predstavujú aj mienkotvorný idol. Je dôležité tieto chyby poznať, chápať ich analogický transfer a vedieť ich eliminovať v počiatku ich vzniku. Tendencie nesprávneho hodnotenia možno odstrániť tréningom, ale aj tým, že si ich hodnotiaci uvedomuje, pravidelne pripomína, snaží sa zisťovať a kontrolovať sám seba, či neovplyvňujú jeho súčasný úsudok.

Dunning-Krugerov efekt ako imperatív pri riadení

Psychológovia D. Dunning a J. Kruger získali v roku 2000 svojím článkom opisujúcim tento efekt Nobelovu cenu za psychológiu.Ocenenie prinieslo nové svetlo pravdy do rozmeru hodnotenia i sebahodnotenia riadiacich pracovníkov, nakoľko má všeobecnú platnosť, ktorá je o to viditeľnejšia, čím je hodnotiaci na vyššie spoločensky postavenom mieste v oblasti riadenia. Efekt je príznačný pre riadiacich pracovníkov nielen školských, firemných či korporatívnych oblastí, ale aj vládnych, a to dokonca v celosvetovom rozmere.

Dunning-Krugerov efekt predstavuje jednu z chýb, resp. skreslení, ktoré ovplyvňuje to, ako hodnotíme iných v komparácii s hodnotením seba. Často ho nájdeme pod názvom efekt nadmernej sebadôvery.

Kognitívne skreslenie, nedostatočné poznatky, vedomosti, skúsenosti spôsobujú, že jedinci, ktorí sa v danej problematike:

• menej orientujú, sú menej kvalifikovaní, disponujú slabšími skúsenosťami, majú tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať,
• tí, ktorí sú najkvalifikovanejší, majú najkomplexnejšie poznatky, najširšie skúsenosti, majú tendenciu sa podceňovať.

Tento jav je psychologicky celkom prirodzený. Čím menej poznáme určitú oblasť, tým menej si uvedomujeme to, čo v nej nepoznáme. Nedokážeme reálne vidieť svoje nedostatky a zhodnotiť svoje zručnosti. Odborníci však majú dosť skúseností, vidia v nej viac komplexnosti a uvedomujú si, čo všetko ešte nevedia. Keďže nekompetentní ľudia nadhodnocujú úroveň svojich schopností a majú vo všeobecnosti väčšiu sebadôveru, môžu u druhých vyvolať pocit dôveryhodnosti. Niekto, kto tvrdí, že je odborník, bude často uprednostňovaný pred niekým, kto prejavuje prehnanú skromnosť. Nadriadení pracovníci s touto diagnózou dokonca sami uveria svojej schopnosti a zručnosti vyhodnocovať a prezentovať svoje rozhodnutia. Ich fragmentálne poznatky o danej veci, situácii ich vyzbrojujú pocitom komplexnosti ovládania problematiky a na základe tejto potencie dokážu v svojom sociálnom prostredí fungovať relatívne dlhú dobu, kým nepríde k precitnutiu a odhaleniu v zmysle rozprávky: „cisár je nahý“.