Formovanie tolerancie v inkluzívnom vzdelávaní

Tolerancia pôvodne vznikla ako koncept znášanlivosti. Ako jeden z prvých použil pojem „tolerancia“ John Locke vo svojej eseji „o tolerancii“. V jeho diele sa tolerancia skúma z pohľadu viery a hodnôt, ktoré umožňujú spoločnosti stať sa tolerantnými a veľkorysými k viere prejavovanej prostredníctvom lásky, k jemnosti mravov, k dobrej vôli. K uvedeným cnostiam môžeme pridať ďalšie z tých, ktoré zlepšujú vzťahy medzi ľuďmi. Patria k nim dobré vzdelanie, etické normy, zmysel pre spravodlivosť, takt, vedomosti, čestnosť, úcta k cnosti, otvorenosť ľudského myslenia atď.

Hranice tolerancie

Formálne hranice tolerancie sú vymedzené medzinárodnými aktmi a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Podľa Deklarácie princípov tolerancie UNESCO1¹ je tolerancia právom všetkých na odlišnosť, potrebou tolerancie voči rozdielom medzi ľuďmi. Tolerancia je v súlade s rešpektovaním ľudských práv. Prejav tolerancie neznamená tolerantný postoj k sociálnej nespravodlivosti, vzdanie sa vlastného presvedčenia alebo ústupok voči presvedčeniu iných. Znamená to, že každý môže slobodne zastávať svoje vlastné presvedčenie a uznáva rovnaké právo pre ostatných. Tolerancia nemôže ospravedlniť porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Ústava Slovenskej republiky zakotvuje zásady rovnosti a ochrany všetkých občanov vrátane detí.

Základom vnútroštátnej legislatívy v oblasti ochrany detí je Dohovor OSN o právach dieťaťa², podľa ktorého majú všetky deti bez ohľadu na svoju národnosť, postavenie alebo pôvod právo na ochranu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, slušné zaobchádzanie.

Podľa zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR čl. 52 ods. 2 cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom SR. V doterajších prijatých právnych predpisoch sa pod pojmom „občan“ rozumie každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo (ods. 3). Ústava SR v čl. 46 uznáva právo každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.

Možnosti právnej obrany pred všetkými formami diskriminácie, obťažovania, sexuálneho obťažovania alebo neoprávnených postihov definuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Zásada rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu: pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu atď.