Projektové vyučovanie a jeho realizácia v edukácii

Podstata projektového vyučovania

Projektové vyučovanie je koncepcia, ktorej história spadá do konca 19. a začiatku 20. storočia, keď sa výraznejšie začali klásť požiadavky na to, aby školy lepšie pripravovali mládež a aby vyučovanie bolo viac spojené so životnou realitou. Z viacerých mysliteľov, ktorí kládli dôraz na zmenu vzdelávania v školách, spomenieme J. Deweya (1859 – 1952), amerického filozofa a predstaviteľa reformnej pedagogiky, ktorý zastával názor:  „Treba spojiť školu so životom, urobiť z nej miesto pobytu pre dieťa, kde sa učí priamo životom, miesto toho, aby bola len učebňou, v ktorej mu dávajú len úlohy, ktoré majú abstraktný a vzdialený vzťah k možnému životu v budúcnosti“ (Skalková, 1999, s. 117).

Pri jeho opise vychádzame z toho, že táto koncepcia je našim učiteľom známa a vo viacerých školách aj využívaná. V zmysle uvedeného nepovažujeme za potrebné uvádzať rôzne definície, lebo každý učiteľ ovláda jeho podstatu. Tá je obsiahnutá v samotnom pojme – učiť sa riešením projektu. Projektové vyučovanie je v literatúre opisované ako koncepcia, metóda, systém, organizačná forma a pod. Terminológia nie je jednotná, napr. v Pedagogickej encyklopédii Slovenska je projektové vyučovanie opísané nasledujúco: „...je to forma vyučovania, pri ktorej hlavným zdrojom nadobúdania a rozvíjania vedomostí žiakov bolo riešenie projektov, praktických pracovných úloh“ (Pavlík, O. a kol., 1985, s. 138).¹

Po roku 1989 sa však situácia zásadne zmenila a projektové vyučovanie je vnímané ako protiklad nezáživného vyučovania v škole. V tomto vyučovaní sa žiaci učia prostredníctvom riešenia rôznych úloh, problémov a situácií a pod. J. Průcha píše: „Projektová metóda je vyučovacia metóda, v ktorej sú žiaci vedení k samostatnému spracovaniu určitých projektov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním. Projekty môžu mať formu integrovaných tém, praktických problémov zo životnej reality alebo praktickej činnosti vedúcej k vytvoreniu nejakého výrobku, výtvarného alebo slovesného produktu“ (Průcha, J., 1998, s. 184).

Pre komplexnosť pohľadu uvedieme aj definovanie projektu podľa J. Maňáka a V. Šveca (2003, s. 168): „Projekt je komplexná praktická úloha (problém, téma) spojená so životnou realitou, ktorú je nutné riešiť teoretickou a praktickou činnosťou, ktorá vedie k vytvoreniu adekvátneho produktu“ (Maňák, Švec, 2003, s. 168).

Príklad projektu: Oplotenie areálu školy

• ŽIACI: 8. ročník základnej školy
• CIEĽ: Získať vedomosti z viacerých predmetov, zopakovať učivo, riešiť možnú reálnu situáciu a pod.
• TRVANIE PROJEKTU: Viactýždňový projekt s týždennou prácou na projekte cca 2 hodiny.

POSTUP: Oznámenie projektu žiakom a výzva, aby uvažovali o projekte, premysleli si postupy atď. Následne po ozname nastala bohatá diskusia s učiteľom a spolužiakmi navzájom. Predložený zámer učiteľ bližšie vysvetlil, upozornil žiakov na viaceré súvislosti, ktoré sú s takýmto projektom spojené. Učiteľ bol účastník riešenia projektu, ktorý usmerňoval činnosti, dával námety, upozorňoval na možné úskalia a pod. Navrhol, aby žiaci triedy vytvorili skupiny a podelili si prácu podľa nižšie uvedených vyučovacích predmetov.

Pri riešení projektu si žiaci ro