Depresia, syndróm chronického klamára a syndróm Alenky v krajine zázrakov

„Prečo lampa zhasla? Zatienili sme ju plášťom, aby sme ju ochránili pred vetrom.” prof. Josef Švejcar 

Úzkosť, problémy so vzťahmi, psychický diskomfort, konflikty, neistota v rodine, v práci, obmedzené kontakty s blízkymi, to sú všetko imperatívy dnešnej doby, ktorým vo väčšej či menšej miere čelíme všetci. Trvajú už značnú dobu a nie každá bytosť má potenciál túto negatívnu zmenu znášať dlhodobo. Začínajú sa objavovať nielen fyzické problémy, ale aj závažnejšie psychické problémy, ktoré signalizujú poruchu osobnosti. Poruchami osobnosti trpí viac ako 15 % ľudí a zďaleka nie všetci majú problém pod lekárskou kontrolou. V uzavretých domácnostiach sa ocitli deti s rodičmi, ktorí nie vždy sú schopní porozumieť svojim emóciám, strácajú aj cit pre porozumenie pocitov a správanie druhých. Deti sa ocitajú v spleti nežiadúcich prejavov, komunikačných šumov a vulgarizmov, ktoré sa kontinuálne môžu prejaviť v podobe disociálnych porúch. Rodičia, ktorí nezvládajú súčasnú situáciu, traumatizujú svoje prostredie do tej miery, že emočná nestabilita sa prejaví v najrozličnejších nežiadúcich podobách.

V psychologických poradniach sa čoraz častejšie objavujú dospelí s histriónskou, anxióznou, anankratickou-obsedantno-kompulzívnou, narcistickou, disociálnou, závislovou, paranoidnou, impulzívnou poruchou, či s depresívnymi poruchami osobnosti, ktoré sa odrazia na psychike detí. Oganizmus v snahe o harmóniu si začne vytvárať kompenzačný potenciál. Je otázne, či správny.

Mnohé patologické osobnostné rysy sa prejavia v mimoriadne náročných záťažových situáciách.

Depresia z pohľadu neurofyziológie

Podstatou poruchy je chronický smútok, apatia, beznádej, totálne psychické a fyzické vyčerpanie s bolesťami tela aj duše. V extrémnej podobe privedie jedinca k stavu ležiaceho pacienta so sklonom k prejedaniu, odmietaniu potravy a so suicídnými tendenciami. Ide o genetickú dispozíciu, zraniteľnosť vedúcu k zmenám funkcie CNS, psychickým, vegetatívnym a endokrinným poruchám. Etiopatogenéza u depresívnych porúch hrá veľkú úlohu v rovine genetických, neuroendokrinných a neurochemických biologických faktorov. Nezanedbateľné sú aj faktory psychosociálne vrátane negatívnych životných udalostí, napr. u detí strata rodičov, zneužívanie, týranie, odmietanie, neprijatie.

Existujú unipolárne a bipolárne varianty depresie, pričom u unipolárnych depresií je genetická zložka o niečo miernejšia na rozdiel od bipo