Negatívne sociálno-psychologické javy s vplyvom na výchovu a vzdelávanie žiakov

„Je to čudná doba, keď morálka žobre o pozornosť.“ Kamil Peteraj

Štokholmský syndróm

Pôvodný názov Norrmalmstorg syndrome, spočíva v skutočnosti, že unesená obeť zvolí vo svojom vedomí iracionálnu taktiku prežitia v tom, že s únoscom sa pokúsi vytvoriť alianciu. Ide o situáciu, v ktorej sa vyvinie patologické emocionálne puto medzi týrajúcou a týranou osobou, pričom týrajúca osoba najrôznejšou formou znevažuje, ponižuje, obmedzuje, zastrašuje, zneužíva alebo aj fyzicky napadá druhého jedinca. Ak útoky na obeť nie sú pravidelné a v rovnakej intenzite, týraný jedinec si jav vysvetľuje ako neúmyselnosť, resp. ako neschopnosť ublížiť osobe, pre citovú náklonnosť alebo ako prejav láskavosti zo strany tyrana, resp. páchateľa.

Záznamy FBI, tzv. Hostage Barricade Database System, v ktorom sú evidované únosy a obmedzovanie slobody pohybu uvádzajú, že príznaky Štokholmského syndrómu vykazuje takmer 8 % obetí tohto druhu týrania. Na Slovensku ukazujú štatistiky o niečo vyššie čísla. Až 27 % Slovákov, ktorí zažili únos, alebo boli držaní ako rukojemníci v domácnostiach, vykazujú príznaky Štokholmského syndrómu.

Príklad:

Ako prvý túto zvláštnu situáciu pomenoval psychiater a kriminológ Nils Bejerot, ktorý sa podrobne zaoberal problematikou drogovej závislosti a zároveň vysvetlil, aká interakčná závislosť fungovala počas lúpeže, čo sa deje s ľudskou psychikou a prečo sa rukojemníci chovali tak nezvyčajne. Štokholmský syndróm je o to zaujímavejší, že obete pociťujú k svojim únoscom sympatie, čo je presným opakom strachu, odporu a znechutenia, ktoré sú pri únosoch a iných prežitých traumách bežné.

Štyri kľúčové komponenty Štokholmského syndrómu

Vedci zistili, že existujú štyri kľúčové komponenty, ktoré tvoria Štokholmský syndróm. Ide o:

1. pozitívne emócie, ktoré obeť pociťuje voči páchateľovi,
2. chýbajúci predchádzajúci podobný zážitok (obeť predtým nezažila únos, ani vzťah medzi páchateľom a obeťou),
3. odmietanie obete spolupracovať s políciou a inými autoritami,
4. pocit obete, že v páchateľovi je niečo ľudské, čo si zaslúži súcit.

Obete majú často pocit, že s páchateľmi zdieľajú isté hodnoty a ideológie.

Príklad:

 Štokholmský syndróm sa môže označovať ako traumatické spojenie opisujúce silnú citovú väzbu medzi dvomi osobami, kde jedna z nich prerušovane obmedzuje alebo útočí na druhú.

Fenomén je čitateľný aj v súčasnej dobe, keď týrané matky a deti sú obeťami tyranov v domácnostiach, o to viac, že deti nemajú možnosť odísť do školy a matky do práce. Tlak týrania sa môže zväčšovať na neúnosnú mieru. Tým, že učitelia nie sú v častom kontakte, nemôžu vidieť ďalšie rozmery pocitov prežívania dieťaťa.

Je nesmierne dôležité, aby riadiaci pracovníci upozorňovali učiteľov na tento faktor patologického syndrómu, ktorý môže mať na vývin dieťaťa obrovské následky.

Kognitívna disonancia

S problematikou Štokholmského syndrómu priamo i nepriamo súvisí otázka, prečo človek má tendenciu klamať sám sebe, snažiť sa vidieť realitu inými očami, ako naozaj je. Zdá sa, že ľudská psychika dokáže manipulovať samu seba a imperatívom je, že klamstvu uveríme. Človek zapína mechanizmy, aby presvedčil sám seba, a to v podobách, ktoré nielen deformuje charaktery, ale ohrozuje etiku, morálku spoločnosti a tých, ktorí budú formovať ďalšie gen