Poruchy príjmu potravy

„Buď všetkému naklonený len natoľko, aby si nestratil rovnováhu.“ Oscar Wilde

Bulímia nervosa – býči hlad, vlčí hlad

Bulímia (z gréc. bous - býk a līmos – hlad) - názov poruchy príjmu potravy pochádza už z čias Galéna (2. st. n. l), inak nazývanej „vlčí hlad“. Je charakteristická prejedaním sa a následným zámerným vyvolávaním vracania. Tento opakovaný spôsob správania sa navodzuje postihnutej osobnosti dva rozmery „pocitu slasti“. Jeden z najedenia sa, dopriania si neadekvátneho množstva rozličných potravín. Druhým rozmerom je „pocit slasti“, očisty z vyvrátenia, vydávenia zjedeného obsahu. Jedinec sa dostáva do kolotoča závislostí od dvoch úzko spojených a na seba nadväzujúcich návykov. Zámerom je udržať extrémne nízku telesnú hmotnosť a zažívať aj pocit najedenia sa.

Anglický psychiater Gerald Russell ako prvý v oblasti terapie bulímie definoval alternatívnu obmenu tejto choroby s anorexiou. Príčiny sú takmer identické, jedinci trpiaci závislosťou sa vyznačujú veľmi krehkou psychikou, nedôverou vo vlastné schopnosti s kontinuálnou nespokojnosťou s váhovým vzhľadom. Rozmer nonakceptácie a neúcty k sebe vedie k záchvatovom v prejedaní sa a v následnom dávení, pričom depresie a pokusy o suicídium vyplývali práve z tejto disharmónie. Neskoršie štúdie ukázali, že asi 40 % postihnutých osôb trpí občasnými záchvatmi prejedania sa a dokonca podobné záchvaty majú aj osoby, ktoré anorexiou vôbec netrpia.

V histórii sú známe informácie z historických prameňov starovekého Ríma, kde hodovali a prejedali sa, alebo zo starovekého Egypta, kde mali rituály každomesačného umelého zvracania, ktoré mali navodiť radosť z jedla a po vyvrátení vytvorenie miesta v žalúdku pre ďalšie hodovanie.

Príčina vzniku bulímie je psychická. Ide o skreslený obraz samého seba, pocit menejcennosti a nespokojnosť s hmotnosťou. Môže ísť aj o kombináciu a vplyv iných psychických chorôb, napr. úzkostných porúch, imperatívnej schizofrénie. Významnú úlohu zohráva genetická predispozícia, výchova, postoje v rodinách a sociálne okolie. Jedinci, ktorí majú problémy s príjmom potravy, majú zvyčajne veľmi citlivé alebo slabé sebavedomie. Žijú v neustálom napätí, strese a frustrácie zo samých seba, zo svojej hmotnosti. Zároveň je v súčasnosti najmä časopismi, internetom, televíziou široko medializovaný ideál štíhlosti. To vedie k tomu, že mnohé neisté, labilné či perfekcionistické osoby uveria všeobecne proklamovanému ideálu a sú presvedčené, že dosiahnutie štíhleho tela je cestou k popularite, úspechu, akceptovaniu, obdivovaniu a šťastiu. Psychický rozmer túžby podobať sa na niekoho iného, resp. už samotná predstava podobať sa na bábiku, ktorej rozmery vôbec nezodpovedajú proporcionalit