Syndróm naučenej bezmocnosti

Ako sa naučená bezmocnosť prejavuje u ľudí?

Pojem bezmocnosť je úzko spojený s tromi aspektami:

1. človek sa nevie vyrovnať s danou situáciou;
2. človek neprijíma žiadne možnosti riešenia jeho situá­cie a ani nevyhľadáva pomoc;
3. v tomto stave sa cíti veľmi nekomfortne (môže zažívať pocity beznádeje, úzkosti, melanchólie a podobne).

Zvyčajne býva tento stav spätý s dôležitými oblasťami života, napr. s prácou, štúdium alebo komunikáciou s inými ľuďmi.

K prežívaniu a následnému upevňovaniu bezmocnosti, dochádza v opakovaných situáciách, kedy človek zažíva neúspech a úsilie, ktoré do danej situácie vynakladá, neprináša očakávaný výsledok.

Pri opakovanom neúspechu môže človek nadobudnúť pocit, že nemá kontrolu nad svojou situáciou a jednoducho sa vzdá akejkoľvek zmeny a príjme stanovisko, že má smolu, resp. že taký je jeho životný údel.

Príklad: Piatak na základnej škole, ktorý dostáva opakovane zlé známky z matematiky, sa na hodinách môže cítiť frustrovane a úzkostlivo. Môže byť vystresovaný z ďalších písomiek zo spomínaného predmetu, pretože tuší, že nedostane dobrú známku, aj keď sa poctivo pripravuje. Po dlhšom čase môže úplne rezignovať na matematiku, v horšom prípade si môže zhoršiť prospech aj v iných predmetoch a stratiť záu­jem o školu ako takú.

Spomínaný žiak sa stotožnil s tým, že jeho stav je nemenný a aj keď sa pripravuje na vyučovanie, nedostane lepšiu známku. Tým sa stal „obeťou“ naučenej bezmocnosti.

Pôvod a mechanizmy naučenej bezmocnosti

Naučená bezmocnosť zvykne mať svoj pôvod už v detstve. V