Matej Lúčan

Od 1. januára 1969 sa Československo stalo federáciou, čo prinieslo zmenu v správe štátu. Popri federálnych rezortoch začali fungovať aj republikové ministerstvá v oboch častiach krajiny. Na Slovensku vznikla vláda Slovenskej socialistickej republiky, ktorej súčasťou bolo Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky. Prvým ministrom tohto nového rezortu sa stal Matej Lúčan.^[1]

Matej Lúčan vstupoval do funkcie ministra školstva so skúsenosťami z predchádzajúceho pôsobenia ako povereník Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“) pre školstvo. V rozhovore z marca 1969 poznamenal, že práca ministra školstva nie je len zmenou názvu, ale aj zmenou charakteru samotnej funkcie. Uviedol: „Ministerstvo sa stalo suverénnym nositeľom školskej politiky na Slovensku. Tým sme získali právo rozhodovať o všetkom, čo sa na Slovensku v školskej oblasti deje, súčasne sme však za to prebrali aj úplnú zodpovednosť”.^[2] Otázky organizácie školstva na Slovensku skutočne prešli do kompetencie republikového ministerstva. Výrazný vplyv na školskú politiku však naďalej mala Komunistická strana Československa (ďalej len „KSČ“) a jej stranícke orgány. Medzi niekdajších členov týchto orgánov patril Matej Lúčan.

Počas päťdesiatych rokov zodpovedal za školstvo na úrovni krajského výboru Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „KSS“), ale aj Ústredného výboru KSS. Jeho pôsobenie a politické postoje počas postupnej liberalizácie komunistického režimu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia vyvolávali kritiku, ktorá vrcholila počas obdobia Pražskej jari. Túto neslávne ukončila okupácia našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy v auguste roku 1968. Obdobie tzv. normalizácie nabiehalo len postupne, a tak Lúčan v marci 1969 ešte sčasti vnímal kritiku, ktorá voči jeho osobe smerovala. Tvrdil: „Ako mladý človek veril som zo začiatku takmer bezvýhradne, čo sa hovorilo a myslel som, že to ináč ani nemôže byť. Nevedel som, že za peknými slovami sa často skrýva nečestná hra”.^[3] Podobne umiernené vyznanie má aj rozhovor pre časopis Ústredného výboru KSČ. Lúčan na jednej strane vnímal kriticky situáciu, ktorá vznikla po udalostiach z marca roku 1968, na druhej strane naďalej riešil v prvom rade vyslovene otázky vývoja školstva. V rozhovore spomínal ďalšie zlepšenie materiálneho stavu školstva, ale aj možností pre študentov. Priestor dostala problematika rómskych žiakov. V rozhovore sľuboval zlepšenie neželaného stavu vzdelávania rómskych detí.^[4]

Normalizácia však postupovala a menila aj Lúčanov slovník. Vidno to z prejavu, ktorý predniesol na každoročnom stretnutí českých a slovenských učiteľov v Uherskom Brode počas júla roku 1969. V úvode pripomenul, že výučba musí vychádzať zo skokového nárastu vedeckých poznatkov, ktoré menili charakter spoločnosti dovtedy orientovanej na manuálnu výrobu. Aj z tejto skutočnosti vychádzala požiadavka po zvýšení vysokoškolsky vzdelaných osôb na príslušných pracovných pozíciách. Tieto, ale aj iné požiadavky narážali na trvalý nedostatok učebných priestorov na všetkých úrovniach vzdelávania.

V ďalšej časti opísal najpálčivejšie pr