Správne zvolené rituály v školskom prostredí - zdroj istoty a bezpečia

Vedia rituály ovplyvniť naše spomienky?

• „Keď som bol malý, rodičia mi pred zaspávaním vždy čítali rozprávku. Mal som istotu, že kým zaspím, niekto tu so mnou stále je. Upokojovalo ma to.“ – pocit istoty
• „Pamätám si, že vždy pred Veľkou nocou nás starý otec brával do lesa zbierať bahniatka. Bol to signál, že sviatky jari už klopú na dvere.“ – očakávanie
• „Pred večerou nesmiem jesť nič sladké. Mama sa bojí, že potom nič nezjem.“ – obozretnosť
• „Teším sa na Vianoce. Všetci sa opäť stretneme pri spoločnom stole.“ – spolupatričnosť
• „Na prázdninách u starých rodičov mi pred zaspávaním starý otec rozprával príhody z jeho detstva. Pred koncom som vždy zaspala. A práve tento moment bol pre mňa tichým prísľubom, že príbehy budem počuť znova a znova.“ – vnútorný pokoj

Rituály v rodine. Čo prinášajú? Ako hlboko a intenzívne vedia ovplyvniť spomienky na detstvo? Vnímame ich s odstupom času ako bariéru samostatnosti? Boli pre nás len nutným zlom zo strany dospelých? Mali v našom živote zmysel? Ako sa menila a prispôsobovala nášmu veku ich podoba? Aké symboly sa nám vďaka rituálom vybavujú v pamäti?

Zdá sa, že rituály v rodine majú svoje opodstatnenie, hoci nie vždy nám v danom okamihu dávali zmysel. Dospelý človek, ktorý si vytvára vlastnú rodinu, má tendenciu preniesť si model určitého konania z čias svojho detstva aj do dospelosti. Cnie sa nám po overených rituáloch. Ich podoba odráža a kombinuje tradície, hodnoty a symboly rodín, v ktorých partneri, manželia vyrastali a dáva im novú rodinnú identitu prepojenú so životom predkov. Rodičia vnímajú potrebu rituálov ako dôležitú aj napriek tomu, že v rovnakej miere túžia, aby ich deti boli samostatné. Akoby súčasťou ich rozhodovania bola aj nevyhnutná potreba istoty z overených krokov, ktoré následne dovolia deťom podstupovať riziká a posúvať sa v jednotlivých štádiách ich vývoja smerom k slobode názoru, konania, správania v bezpečí možného návratu k tradíciám.

Opodstatnenosť rituálov v prostredí školy

Napriek toľko zdôrazňovanej slobode a túžbe po samostatnosti a napĺňaní individuálnych potrieb každého žiaka, majú spoločné rituály svoje opodstatnenie aj v prostredí školskej komunity.

Príklad:

„Už sú to dva týždne. Priviedla som deti do školy. Hneď za dverami vestibulu ma zastavila cudzia učiteľka. „Tu sa s nimi rozlúčte, odteraz už budú chodiť do šatne sami.” Pustila som im ruky, kľakla si, aby som ich mohla objať. S vakmi na chrbtoch to bolo nemotorné. Pobozkali sme sa, zaželala som im krásny deň, zašepkali sme si ako vždy, že sa ľúbime najviac na svete. Otočili sa a kráčali k šatni. Julinka sa e