Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Riadenie školy

Zvládanie emócií v školskom prostredí

Publikované: Autor/i: PaedDr. Dušana Bieleszová

V americkom sci-fi filme z roku 2014 s názvom Divergencia, ktorý bol nakrútený podľa románu Veroniky Rothovej, zakladatelia sveta vytvorili systém, v ktorom boli ľudia rozdelení do 5 frakcií – piatich rôznych spôsobov života: sebaobetovanie, harmónia, otvorenosť, bojovnosť, vzdelanosť. Tí, ktorí vo svojej novej frakcii nedokončili iniciačnú skúšku, stali sa bezprizornými a boli nútení žiť v chudobe na ulici. Mladý človek po dovŕšení 16. roku prešiel testom, ktorý mu frakciu určil. Jedno rozhodnutie mu zmenilo život.

Hlavná predstaviteľka Tris zistila, že je divergentná, nezapadala do žiadnej frakcie, dokázala ovládať strach a vysporiadať sa s ním, a preto bola pre systém nebezpečná. [1]

Čo nám vlastne hovorí emócia strachu?

STRACH – je základnou emóciou. Pomáha nám prežiť v nebezpečných časoch. Upozorňuje nás na situácie, ktoré nám prinášajú ohrozenie duševnej alebo fyzickej pohody. Spúšťa mnohé reakcie v našom tele. Pri strachu je primárnym výrazom oko. Máme pri ňom zdvihnuté a dovnútra stiahnuté obočie, doširoka otvorené oči, otvorené, pery. Funkciou strachu je napríklad poskytnúť telu energiu na útek alebo boj so strachom, čelenie mu. Strach mobilizuje našu pozornosť, zvyšuje našu pripravenosť na účinnejšiu reakciu. Môže však viesť aj k úzkostným stavom aj v líderskej pozícii.

Príklad:

  • Rozhodnutia, ktoré môžu mať vážne dôsledky pre školu, zamestnancov, žiakov (spájanie tried, vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení, prítomnosť kontroly na pracovisku a pod.)
  • Reťazová konfliktná situácia s rodičmi žiakov alebo so zamestnancami (neférové správanie sa triedneho učiteľa voči riaditeľovi školy s prvkami manipulácie, ohovárania a pod.)
  • Problematické situácie, ktoré sa týkajú financovania dôležitých projektov.

Ďalšou emóciou, ktorá je spojená s negatívnym prežívaním, je SMÚTOK. Smútok na druhom človeku možno čítať prostredníctvom signálov čela, obočia a úst. Poklesnuté kútiky, ochabnuté pery, slzy v očiach alebo ich náznak sú neverbálnym signálom smútku. Jedným z najčastejších neverbálnych znakov smútku je aj poklesnutá hlava a zoslabnuté ramená. Spúšťačom tejto emócie býva strata niečoho alebo niekoho na čom alebo na kom nám záleží. Smútok sa môže dostaviť aj vtedy, keď v niečom, čo je pre nás dôležité, zlyháme. Môže sa prejaviť aj  v prítomnosti spomienok na minulosť a očakávania budúcnosti, ktorá nie je príjemná. Pedagóg, ktorý prežíva smútok, môže mať tendenciu vyhýbať sa kolektívu, spoločenským situáciám. Na spracovanie smútku potrebuje čas a jeho nadriadený trpezlivosť a správny odhad, v akej miere si s touto situáciou poradí pedagóg sám a kde je odborná pomoc nevyhnutná. Funkciou smútku je v sociálnych vzťahoch požiadavka na podporu.

<
Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk