K samohodnoteniu škôl v Strednej Európe

Doterajšie skúsenosti s aplikáciou systémov manažérstva kvality používanými v priemysle a v službách ukazujú, že pomáhajú zvyšovať školám kvalitu ich riadenia, zlepšovať podmienky práce učiteľov, zamýšľať sa nad prácou školy, zvyšovať motiváciu zamestnancov školy, ich sebadôveru, pracovnú morálku, disciplínu, znižuje sa záškoláctvo, vandalizmus a ďalšie negatívne správanie žiakov, lepšie sa využíva pracovný čas, ľudské, finančné i technické zdroje, zákazníci (žiaci, ich rodičia, odberatelia absolventov školy) sú spokojnejší, náklady na prácu školy sa znižujú. Práca učiteľov a žiakov nebýva pritom namáhavejšia, pretože sa postupne eliminujú nedostatky, chyby, nedorozumenia, zlé pracovné vzťahy, neefektívne využívanie zdrojov atď. (Weller – McElwee, 1997). Štatisticky významná súvislosť medzi manažmentom kvality školy a jej hlavným poslaním – zvýšením kvality výchovy a vzdelávania žiakov, skvalitnením vyučovacieho procesu však nebola zatiaľ v Európe preukázaná (Michek, 2007). Je to spôsobené najmä tým, že medzi uvedeným kritériami a subkritériami (indikátormi) kvality školy v jednotlivých modeloch manažmentu kvality je kritérium zamerané na vyučovací proces podcenené (svojim obsahom, rozsahom i váhou).

V oblasti vzdelávania nie je zjednotená dokonca ani terminológia vzťahujúca sa na kvalitu školy. Používajú sa rôzne termíny na označenie tej istej veci ako napr. oblasť hodnotenia kvality školy, kritérium kvality, indikátor kvality ap. Na Slovensku neexistuje ani právna norma, ktorá by vymedzovala pravidlá pre samohodnotenie škôl.

V Európe existujú dva prístupy k samohodnoteniu škôl:

• Štát určuje školám povinnosť samohodnotenia, pričom vo viacerých štátoch školy podliehajú aj externému hodnoteniu zo strany inšpektorátov (napr. Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Nórsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovinsko, Česká republika). V Európe je samohodnotenie povinné v 22. štátoch a v 6. sa odporúča. Špecifická situácia je v štátoch, kde miera záväznosti samohodnotenia závisí len od miestnych orgánov školskej správy (Dánsko, Fínsko).
• Štátne orgány odporúčajú samohodnotenie (napr. Holandsko, Anglicko, Wales, Severné Írsko, Rakúsko, Maďarsko, Portugalsko). Nestanovujú sa ciele a predpisy na samohodnotenie, ale pretože školy sú povinné zabezpečovať kvalitu, existujú systémy a nástroje na zabezpečovanie starostlivosti o kvalitu.

V niektorých štátoch ide o kombináciu týchto prístupov, napr. v Belgicku je samohodnotenie povinné vo francúzsky a v nemecky hovoriacom spoločenstve, ale vo flámsky hovoriacom spoločenstve sa odporúča. V Spojenom kráľovstve je povinné v Škótsku, odporúča sa v Anglicku, vo Walese a v Severnom Írsku. (Evaluace škol poskytujících povinné vzdělání v Evropě. Brusel: Euridyce, 2004). Pre hodnotenie kvality školy je dôležitá predovšetkým odpoveď na otázku: Ktoré oblasti činnosti najviac ovplyvňujú kvalitu školy, a preto ich treba hodnotiť? Pre priestorovú ­obmedzenosť príspevku, uvádzame ukážky oblastí samohodnotenia kvality školy iba v niektorých štátoch Európy. Charakteristiku zisťovania kvality škôl v jednotlivých štátoch Európy nájde čitateľ na: https://webgate.ec.europa.eu/fpfis/mwikis/ eurydice/index. php/ Quality_Assurance.

Škótsko

Organizácia školstva v Škótsku patrí medzi najviac oceňované v rámci štátov OECD a EÚ. Samohodnotenie škôl, ako aj hodnotenie škôl školskou inšpekciou sa vykonáva podľa rovnakých kritérií. Na rozdiel od modelov CAF a EFQM sa pri hodnotení oveľa dôraznejšie prihliada na kvalitu vyučovacieho procesu, ktorý je kľúčovým procesom na základných a stredných školách. Hodnotenie kvality škôl (vnútorné - samohodnotenie i vonkajšie - školská inšpekcia) sa realizuje podľa týchto kritérií:

Indikátory kvality školy v Škótsku

I. Výsledky a úspechy školy

Aké výsledky sme dosiahli?

1  Kľúčové výsledky

1.1 Zlepšenia vo výkone:

• Dosiahnutie štandardov.
• Celková kvalita dosiahnutých výsledkov žiakov.
• Dopad dosiahnutých výsledkov na plán skvalitnenia práce školy.

1.2 Plnenie povinností:

Finančné hospodárenie.

• Plnenie legislatívy – plnenie nariadení, dodržiavanie predpisov.
• Do akej miery sme naplnili potreby a splnili požiadavky našich zákazníkov (našej školskej komunity?

2  Dopad na žiakov

2.1 Učenie sa žiakov:

• Motivácia žiakov a ich aktivita vo výučbe (na vyučovaní a v domácej príprave).
• Miera uvedomenia si svojho pokroku (úspechu) žiakmi vo vzdelávaní.

2.2 Úspešnosť školy v zapojení rodičov do života školy:

• Ochota a aktivita rodičov zapájať sa do života školy.
• Miera uvedomenia si a spokojnosti rodičov so zapojením sa do života školy.

3  Dopad na pedagogický zbor

3.1 Angažovanosť pedagogického zboru v práci a v živote školy:

• Ochota, aktivita a rozsah zapojenia sa pedagogického zboru do života školy.
• Miera uvedomenia si a spokojnosti pedagogického zboru so zapojením do života školy.

4  Dopad na miestnu komunitu

4.1 Úspešnosť spolupráce školy s miestnou komunitou:

• Miera spolupráce školy s miestnou komunitou.
• Miera identifikácie členov miestnej komunity ako partnerov školy.

4.2 Angažovanosť školy v rámci širšej komunity (na regionálnej a celoštátnej úrovni):

• Miera: rozvíjania tvorivosti na škole, zavádzania inovácií na škole, učenia sa od iných, aplikácie dobrých príkladov z praxe, reagovania na zmeny a globálne výzvy.

II. Život a práca v škole

Ako kvalitnú výchovu a vzdelávanie poskytujeme?

5  Výchova a vzdelávanie

5.1 Kurikulum (školské vzdelávacie programy):

• Podstata a štruktúra kurikula.
• Tvorba kurikula.
• Vyučovacie predmety (kurzy) a učebné osnovy.
• Reagovanie na zmeny.

5.2 Vyučovací proces:

• Klíma na vyučovaní, vyučovacie postupy.
• Vzťah učiteľa a žiakov, aktivita žiakov na vyučovaní.
• Kvalita dialógu učiteľa a žiakov na vyučovaní.
• Disciplína na vyučovaní.

5.3 Zabezpečovanie optimálnych podmienok pre vyučovanie:

• Úlohy, aktivity, zdroje na zabezpečenie optimálnych podmienok pre vyučovanie.
• Identifikácia potrieb žiakov.
• Úloha učiteľov a odborných pracovníkov pri zabezpečovaní podmienok pre vyučovanie.
• Plnenie a implementácia legislatívnych požiadaviek.