Metódy zmierlivej komunikácie s rodičmi žiakov

Nenásilná komunikácia

Koncept nenásilnej komunikácie vznikol vďaka štyridsať rokov trvajúcemu horlivému výskumu psychológa, učiteľa, mediátora a zakladateľa Centra nenásilnej komunikácie Marshalla B. Rosenberga, žiaka Carla Rogersa. K jeho celoživotnej misii ho okrem práce jeho učiteľa Rogersa inšpirovali zážitky z mládežníckych rokov. Vyrastal v Spojených štátoch amerických v období antisemitizmu a rasových konfliktov. Neraz bol svedkom rôznych foriem násilia nielen v škole, ale aj kdekoľvek na ulici. Zrejme to ho priviedlo k štúdiu psychológie a snahe hľadať spôsob, ako spolu lepšie vychádzať v prípade vzniknutých konfliktov a ako im predchádzať. Vyvinul komunikačný model, ktorý je dodnes považovaný za jeden z najúčinnejších.

Rosenberger hovoril o nenásilnej komunikácii ako o procese, ktorý podporuje partnerské vzťahy a mierové riešenie konfliktov medzi ľuďmi. V publikácii Nenásilná komunikácia a moc (2019) hovorí o prirodzenom jazyku, ktorý dáva prednosť pozorovaniu faktov pred moralistickým posudzovaním. Vedie nás k tomu, že je dôležité si uvedomiť, čo a prečo cítime a aké potreby z toho vyplývajú. Toto uvedomenie by sme mali formovať do konkrétnych požiadaviek realizovateľných v prítomnom okamihu.

Princípy nenásilnej komunikácie sú formulované do techniky 4 P:

1. POZOROVANIE správania druhej osoby [Čo robí? (voči mne, mojej pohode)]
2. POCITY, ktoré vo mne daná situácia vyvoláva (Čo cítim?)
3. POTREBY, ktoré vo mne dané pozorovanie a pocity s tým spojené vyvolávajú (Čo potrebujem?)
4. PROSBA formulovaná smerom ku partnerovi (Čo by som rád dosiahol/a? Aké činy žiadam?)

Príklad: Rodič prostredníctvom mailovej komunikácie učiteľku požiada o individuálne stretnutie. V pošte píše, že je to súrne a učiteľku žiada o čo najskorší možný termín. Hovorí, že sa jedná o dieťa, načrtáva, že sa s ním niečo deje. Napriek tomu, že učiteľka má na popoludnie ďalšieho dňa iné plány, navrhne rodičovi termín ihneď po vyučovaní. Rodič termín prijme. Nasledujúci deň učiteľka čaká, no nik neprichádza. Pokúša sa s rodičom spojiť telefonicky, no neúspešne. Na stretnutie po pol hodine rodič dorazí, zastihne učiteľku takmer na odchode: „Pán Nový, vy si uvedomujete, koľko je hodín? Kvôli vám som poslala svoju dcéru dnes na krúžok autobusom! A vy sa neunúvate mi ani zdvihnúť telefón! To je sila...“

Meškanie bez ohlásenia môže priniesť veľa nepríjemných pocitov1, niekedy aj ohlásené meškanie vyvoláva nepohodu. Druhá strana však môže mať pre svoje správanie rôzne príčiny. Ak reagujeme podráždene, moralizujeme, nálepkujeme, citovo vydierame bez toho, aby sme sa zaujímali o dôvody alebo komunikovali, aké pocity a potreby z tejto situácie vznikli nám, tak je možné, že sa situácia vyostrí do otvoreného konfliktu. Na uvedenom príklade si ukážeme, ako možno v tejto situácii využiť techniku 4 P.

Tabuľka č. 1: Aplikácie techniky „4 P“

Zdroj: vlastné spracovanie

Príklad: Reakcia učiteľky: Pán Nový, na stretnutie meškáte už pol hodinu. Úprimne, cítim hnev a frustráciu, pretože som nevedela zistiť, čo sa deje. Okrem toho som poslala svoje dieťa autobusom na krúžok a obávam sa, či sa tam dostalo v poriadku. Bola by som vďačná za ospravedlnenie. V budúcnosti mi, prosím, dajte vedieť telefonicky alebo SMS správou, že sa zdržíte, aby som sa vedela lepšie zariadiť.