Motivácia žiaka v škole

"magister habet lucere et ardere", „učiteľ má svietiť a horieť“

Pôvod slova motivácia možno odvodzovať od latinského slova movero, čo zn. meniť spôsoby práce učiteľa so žiakmi, formovať ich postoje k spoločným cieľom vo výchove a vzdelávaní, aktívne a tvorivo spolupracovať, formovať samých seba a podieľať sa na formovaní iných.

Čo je motivácia?

Najstručnejšou charakteristikoumotivácie je, že motivácia je arómou vyučovacej hodiny. Tzn., že motivácia má byť esenciou, ktorá preniká celou vyučovacou hodinou od jej začiatku do konca.

Motivácia je súhrnom činiteľov, ktoré podnecujú, aktivizujú, usmerňujú a udržiavajú ľudské správanie a konanie v želanom smerovaní.

Motivácia môže byť determinovaná buď vnútornými alebo vonkajšími stimulmi. Vnútorné stimuly tvoria potreby človeka, ktoré stimulujú jeho správanie a konanie. Sú to v podstate motívy, resp. dôvody alebo príčiny, ktoré vyvolávajú isté správanie a konanie človeka.

Jedným zo základných zákonov ľudského učenia sa je zákon motivácie, ktorý poukazuje na nenahraditeľnosť pozitívneho postoja k učeniu a vzdelávaniu sa vyjadreného vlastnou vôľou a aktívnym záujmom. Motivácia je teda jednou z najdôležitejších podmienok pre vzdelávajúceho sa žiaka či študenta. Bez motivácie si nevieme predstaviť žiadnu cieľavedomú poznávaciu aktivitu.

V procese skúmania rôznych zložiek motivácie môžeme rozlíšiť podnecujúcu, aktivizujúcu a usmerňujúcu funkciu. Motivačné teórie nie sú jednoznačné, ponúkajú celý rad výkladových princípov. Odborná literatúra poskytuje rôzne klasifikácie psychologických teórií motivácie (Madsen, Hrabal, Nakonečný).

Ľudskú činnosť môžeme chápať ako napĺňanie potrieb a môžeme ich usporiadať podľa A.H. Maslowa takto:

• fyziologické potreby (vzduch, voda, jedlo, odpočinok a pod.),
• potreba bezpečia,
• potreba spolupatričnosti (priateľstvo, spolupráca),
• potreba uznania (pocit vlastnej hodnoty),
• potreba sebarealizácie a sebavyjadrenia (uplatnenie vlastných schopností, zručností, tvorivosti, intelektuálnych, estetických a morálnych predstáv).

 Motiváciu v pedagogickom zmysle slová treba chápať ako aktivizovanie záujmu žiakov o vzdelávanie sa a o to, čo s nimi chceme v procese vyučovania dosiahnuť.

Motivácia ako proces je veľmi dôležitá, pretože uľahčuje učiteľovi prácu so žiakom, ak je vhodne zvolená.

Motivácia vo vyučovaní

Motivovanie v škole podľa M. Zelinu "budeme chápať ako usporiadanie podnetov smerom k žiakovi, ako energizujúce impulzy pre výchovno-vzdelávacie ciele vyučovania. Zmyslom tejto činnosti je, aby študent prijal ponúkané motívy za svoje, aby si ich zvnútornil pre svoj hodnotový rozmer požadovanej aktivity."

Druhy motivácie:

1. motivácia pomocou výberu úloh a smeru rozvoja poznávacích funkcií (kolatívnosť, taxonómia, konvergencia a divergencia myšlienkových procesov),
2. motivácia spôsobom hodnotenia študentov (výsledky za vopred daných podmienok, dôvera a povzbudenie, zohľadnenie procesu vo vzťahoch),
3. motivácia vyučovacou stratégiou, štýlom riadenia vyučovacieho procesu, študijnou a medziľudskou komunikáciou (individuálny prístup, skupinové vyučovanie, problémový výklad, heuristické metódy, tvorivé prístupy, neformálna i zodpovedná spolupráca),
4. motivácia vzorom profesionálnej osobnosti učiteľa (láska k predmetu i žiakom, práca na sebe a svojej kvalifikácii, obetavosť a nezištnosť). 

Vzbudiť záujem o učebnú činnosť môžeme motivačným rozprávaním, rozhovorom, demonštráciou, aktualizáciou, či hodnotením. Aj v oblasti motivácie platí „úspech plodí úspech“. V súlade s tým prebieha aj postup učiteľa na vyučovacej hodine.

Príklady postupov motivácie:

• Prejavuje pred žiakmi úprimné nadšenie a osobný záujem o úspešnosť ich práce.
• Ukazuje význam získaných vedomostí v reálnom prostredí, v konkrétnych aplikáciách, v bežnej technickej a vedeckej praxi.
• ·Uplatňuje tvo