Aktivita žiakov na vyučovaní – nutnosť a potreba súčasnej edukácie

Aktivita žiakov je podporovaná najmä aktívnym vyučovaním, v rámci ktorého sa podporujú a rozvíjajú sociálne zručnosti, nezávislé vyjadrovanie, autonómia v učení, samostatné učenie a zmysel osobnej a kolektívnej zodpovednosti. Úlohou školy je organizovať výcvik dieťaťa smerujúci k osvojeniu mentálnych návykov, ktoré sa vytvárajú v rámci spoločensky akceptovaných noriem. Žiak sa má v škole učiť, ako sa učiť. Skutočnosť je však taká, že prevládanie žiackej aktivity nad učiteľovou sa transformuje do pedagogickej praxe veľmi pomaly. Na túto situáciu v našich školách upozorňuje D. Kostrub (2008, s. 32) ,,hovor/rob to, čo chcem, aby si hovoril/robil, lebo ...alebo dávaj pozor, ja ťa naučím“. Formulácia vystihuje tradičný, transmisívny charakter edukácie.

Aktívne a kreatívne učenie rozumieme ako proces, pri ktorom je maximálne aktivizované vnímanie, proces spracovávania a pochopenia informácie. Dôležitou činnosťou je maximálne sústredenie žiaka na činnosť bez komentára učiteľa.

Usmerňovanie žiakov k používaniu učebných, myšlienkových postupov má za cieľ mobilizovať mozog v procese učenia sa. Memorovanie, tlak na zapamätávanie si bez uvedomovania vytláča uvedomované a aktívne využitie procesov poznávania (analýzy, porovnávanie, spájanie, triedenie a pod.).

Moderný a inovatívny prístup k vyučovaniu sa opiera o premisy, napr.:

• vzbudiť záujem a nadšenie žiakov o učebnú látku, pretože prax ukazuje, že žiaci strácajú motiváciu do učebnej aktivity,
• dať zmysel žiackemu učeniu sa,
• orientovať sa na aktivity, v ktorých budú žiaci sami konštruovať svoje poznatky, čím sa upustí od reprodukovania faktov, vedomostí bez hlbšieho ukotvenia a odkloní sa od memorovania,
• vytvárať priestor na podporu a rozvoj tvorivosti žiakov aktívnymi metódami,
• eliminovať nudu na vyučovaní aplikovaním aktivizujúcich metód, stratégií a vyučovacích koncepcií s cieľom podporiť u žiakov zvedavosť, ktorá sa z vyučovacích hodím vytráca.

Aktivita žiaka je podmienená motiváciou

Zaujatie žiakov učebnou látkou v dobe sociálnych médií, kedy žiaci ľahko a rýchlo vyhľadávajú informácie, je náročný proces. Úloha učiteľa spočíva v správnom a efektívnom výbere vhodnej metódy, resp. spôsobu, prístupu ako ,,strhnúť“ žiakov pre činnosť a najmä ,,chcenie“ učiť sa. V súčasnosti sa stráca žiacka poznávacia školská zvedavosť z nového, z nepoznaného a z nových poznatkov. Úlohou učiteľa je, aby podporoval a podnecoval žiacku zvedavosť, ktorá predstavuje hybnú motivačnú silu do aktivity a činnosti.

intenzívny podnet ® silná túžba po poznaní ® aktívna účasť žiaka v procese poznávania ® kvalitný výsledok

Výber a voľba motívu je závislá od štýlu vedenia učiteľa (podporuje, posilňuje motívy žiakov). Na vážnosť situácie v procese motivovania žiakov upozorňuje V. Burjan (2011) zdôrazňuje, že motivovať neznamená zabávať, ale pociťovať vnútornú potrebu túto činnosť vykonávať, aplikovať zábavné, zaujímavé a zmysluplné činnosti. Upozorňuje na skutočnosť, že občas ochotne robíme aj činnosti, ktoré samé o sebe vôbec nie sú zaujímavé, ak ich považujeme za zmysluplné, užitočné alebo dôležité. Takže časť aktivít v škole by dokonca nemusela byť ani zábavná, ani zaujímavá a aj tak by žiaci mohli byť motivovaní sa im venovať. Žiaci by ich však museli vnímať ako zmysluplné.

Motivovať žiakov neznamená zabávať ich (aj keď to nie je zakázané). Znamená to, zaoberať sa predovšetkým vecami, ktoré sú pre nich zaujímavé, prípadne občas aj vecami, ktoré síce príliš zaujímavé nie sú, ale žiaci dokážu chápať ich zmysluplnosť, užitočnosť či dôležitosť (Burjan, V., 2011).

Významný faktor vyučovacieho procesu, ktorý ovplyvňuje aktivitu žiakov na vyučovaní, je klíma v triede. Žiaci môžu často pociťovať, že na vyučovaní sú nútení do aktivít.

Učiteľ by mal eliminovať klímu donútenia a navodiť výkonnostnú klímu, čo si však od učiteľa vyžaduje:

• viesť žiakov k pochopeniu a podstate procesu učenia sa cez reálne, praktické príklady,
• vyhnúť sa vyhrážkam žiakov, ktoré budú pôsobiť demotivujúco,
• racionálne zdôvodňovať formy skúšania a preverovania vedomostí (písomky, projekty, rôzne formy diagnostikovania, Monitor, Komparo testovanie, atď.),
• eliminovať situácie, ktoré u žiakov spúšťajú stres,
• aplikovať metódy pozitívneho riadenia triedy.

Aktívna konštrukcia poznatkov žiakmi

Potrebou moderného vyučovania je eliminovať inštruovanie žiaka učiteľom, zadávanie pokynov, ktoré si vyžadujú odpovede s jednoduchými myš