Psychologická príprava pedagógov v praxi

Výučba psychológie je súčasťou učiteľskej prípravy. V zmysle aktuálne platného študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov:

• absolventi študijných programov učiteľstva prvého stupňa (bakalár) by mali ovládať psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka, vedieť plánovať a organizovať činnosť skupín žiakov príslušných vekových kategórií (11 - 18-ročných), musia byť schopní asistovať pri riešení odborných úloh v disciplínach svojej predmetovej špecializácie a získavať vedomosti zo základov psychológie vývinu dieťaťa a dorastu, ako aj biológie,
• na druhom stupni štúdia (magister) si osvojujú modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže a poruchy vývinu v tejto oblasti.

Hoci sa rozsah a obsah ponúkaných kurzov psychológie na jednotlivých učiteľských fakultách na Slovensku aj v zahraničí líši, malo by byť spoločným cieľom psychologického vzdelávania aj rozvíjanie sebapoznania, sebareflexie a profesijnej identity.

Študenti vnímajú psychologickú prípravu ako príliš teoretickú, nedostatočne prepojenú na školskú prax.[2]

Už niekoľko rokov pri komunikácii s novými pedagógmi zisťujeme, že prínosy psychologickej prípravy študentmi bakalárskeho a magisterského stupňa učiteľských študijných programov nie sú dostatočné. Okrem teoretického penza vedomostí absentuje praktický pohľad na riešenie možných situácií, ktoré prax bude vyžadovať. Študenti učiteľstva podobne ako stredoškoláci za najväčší prínos psychologickej prípravy považujú rozvoj psychologického myslenia, lepšie porozumenie a citlivosť k správaniu a cíteniu iných ľudí.

Psychologické predmety kladú dôraz najmä na kognitívne ciele, analýzy potrieb súčasného vzdelávania upozorňujú na význam rozvoja emočnej inteligencie a sociálnych zručností.[3]

Psychologická edukácia pedagógov

Podstatu psychologickej edukácie možno chápať ako „adaptívne používanie psychologických poznatkov“ alebo schopnosť „vhľadu“ a reflektovania vlastného správania a psychických procesov a správania a psychických procesov iných, a schopnosť uplatňovať psychologické princípy v osobných, sociálnych a organizačných otázkach práce, vzťahov a širšej komunity. [4] Americká psychologická asociácia (ďalej „APA“) považuje rozvoj psychologickej edukácie za kľúčový cieľ vzdelávania v psychológii (a to nielen v rámci prípravy na psychologickú profesiu). Predstavuje základné poznatky psychológie – kritické hodnotenie myšlienok, emócií a správania, zdravia, individuálnych, rodinných a medziskupinových vzťahov, riešenia konfliktov, reziliencie (schopnosť vrátiť sa do pôvodného stavu, získať opäť energiu) a zvládania záťaže, komunikácie, postojov, hodnôt, morálneho vývinu, diskriminácie a predsudkov a otázok environmentálnej psychológie.

Rozvíjanie psychologickej edukácie by sa malo stať súčasťou prípravy odborníkov, najmä v učiteľskej praxi, ďalej v oblasti zdravotníckych a pomáhajúcich profesií.

Niektorí psychológovia ponúkajú model prepojenia edukačnej psychológie a tém diverzity s cieľom rozvíjať psychologickú gramotnosť vo vyššom vzdelávaní. Budovať psychologickú edukáciu učiteľov rozhodne neznamená „vytvárať z učiteľa psychológa“ (a potenciálne tak zasahovať do psychologickej profesie neodbornými prístupmi a zásahmi), ale naopak, naučiť budúcich učiteľov a učiteľky odborne, adekvátne a pritom eticky korektne aplikovať poznatky základných a aplikovaných psychologických vied do učiteľskej profesie, ef