Rozvoj tvorivosti žiakov nespočíva len v metódach

Reforma vzdelávania, ktorá má výrazne zmeniť vzdelávanie v školách, predpokladá zásadnejšiu inováciu metód a foriem výchovno-vzdelávacej práce. Okrem zásadnejšej inovácie obsahu vzdelania sa predpokladá inovácia metód a foriem vzdelávania a najmä rozvoj tvorivosti žiakov. Táto stránka vzdelávania, podľa viacerých autorov, nedosahuje takú úroveň, ako by bolo žiaduce (M. Zelina, 2018). Učitelia však hovoria, že učia inovatívne, venujú pozornosť tvorivosti a využívajú viaceré novšie koncepcie vzdelávania. Prečo je istá disproporcia medzi tým, čo hovoria a realitou? Ak túto otázku dáme do vzťahu s realitou, potom nám vychádza, že v školách sa zrejme sústreďujeme na realizáciu inovácií, avšak menej doceňujeme ostatné súvisiace aspekty. Uvedieme to na príklade rozvíjania tvorivosti žiakov vo vyučovaní.

Rozvoj tvorivého myslenia a tvorivosti žiakov sa najčastejšie spája s metódami tvorivosti. Treba si však uvedomovať, že tvorivosť veľmi významne podporujú mnohé ďalšie aspekty, ktoré treba mať na zreteli. Pri ich opise vychádzame z vlastnej pedagogickej praxe, ale aj z názorov viacerých autorov zaoberajúcich sa otázkami tvorivosti (Maňák, J. Švec, V., 2003; Novotná, J., Jurčíková, J., 2012; Szmidt, K. J., 2007; Uhrinová, M., Vargová, M. a kol., 2023).

Podpora a rozvíjanie tvorivosti

Tvorivosť by mala byť každodennou súčasťou vyučovania. Táto požiadavka neznamená, že žiaci na každej hodine iba niečo tvoria, vymýšľajú a pod. Tvorivosť je neraz podmienená aj obsahom učiva, resp. vyučovaných tém. Podstatné je, aby na tvorivosť boli využívané tie možnosti, ktoré sa učiteľovi priam núkajú. Ak samotné učivo neponúka tvorivé námety, je úlohou réžie učiteľa pripraviť a zaradiť do vyučovacej hodiny námety na tvorivosť. Tvorivosť v tomto ponímaní by mala byť samozrejmou súčasťou vyučovania. Pri tomto nemáme na mysli nejaké násilné vnášanie tvorivosti do vyučovania, ale predovšetkým vnášanie námetov a podnetov, ktoré provokujú žiakov k tvorivosti.

Podpora slobody a otázok žiakov. Nejde tu o slobodu v zmysle, že každý si môže na hodinách robiť čo chce, ale slobodu v činnosti viažucej sa k preberanému učivu. Žiak teda môže učivo opisovať, tvoriť pojmové mapy, dopĺňať si ho o svoje skúsenosti a názory, môže sa poradiť so spolužiakom a pod. To isté platí aj o otázkach žiakov. Môžu sa pýtať počas vysvetľovania učiteľa, môžu doplniť slová učiteľa a pod. V tejto súvislosti uvedieme skúsenosť z vlastných rokov školskej dochádzky. Často sme mali na učiteľa otázku – dve. Neraz sa to skončilo jeho slovami: „Teraz nevyrušuj, spýtaj sa keď skončím vysvetľovanie!“ Lenže my sme potrebovali vysvetlenie práve teraz, aby sme to pochopili. Správne načasovanie možnosti klásť otázky je dôležité. Nesprávnou reakciou ubíjame záujem a tvorivosť žiakov.

Vytváranie prostredia stimulujúceho tvorivosť. V triede je potrebné vytvoriť také prostredie, ktoré podporuje myslenie a vyjadrovanie žiakov bez obáv a strachu z výsmechu alebo negatívneho hodnotenia. Žiaci môžu spolu besedovať, rozprávať sa, vymieňať si názory, zdieľať ich, resp. vzájomne korigovať.

Podpora a stimulácia zvedavosti. Vyučovať tak, aby sme u žiakov vyvolávali zvedavosť, ktorá sa prejavuje v otázkach žiakov. Tvorenie otázok je prejavom rozmýšľania žiakov a aj ich tvorivosti. Od toho je už iba krok, aby sme žiakov viedli k tomu, aby aj sami hľadali odpovede, nachádzali riešenia a pod. Pri tomto nejde len o tvorivosť, ale aj o to, že týmto prístupom podporujeme sebadôveru žiaka, ktorá je mimoriadne dôležitá pre rozvoj tvorivosti.

Podpora rôznorodosti myslenia. Dobrí pedagógovia si vždy vážia všetky odpovede a názory žiakov, aj keď sú nesprávne, nelogické, príp. nám sa zdajú hlúpe. Namiesto zahriaknutia žiaka alebo jeho zosmiešnenia, napr. vyjadrením „..kde chodíš na také nápady..“, „ako ťa mohlo niečo také napadnúť“, treba žiaka naviesť na podstatu, upozorniť ho, čo nedocenil, podcenil, nevšimol si a pod. Musíme si uvedomovať, že aj v nesprávnom pohľade žiaka na riešenú úlohu sa môže skrývať veľa kreativity a jeho vyjadrenia môžu byť obohatením myslenia jeho, ale aj spolužiakov.

Využívanie tvorivých výziev. V bežnom vyučovaní je to spravidla tak, že učiteľ kladie žiakom otázky z preberaného učiva, žiaci na ne odpovedajú a spokojní je učiteľ aj žiaci, pretože ich