Chráňme deti pred násilím (2.) - Škola ako súčasť Národnej stratégie ochrany detí pred násilím

Nachádza sa tam množstvo informácií a štatistických údajov, ktoré nám umožňujú vidieť rôzne súvislosti v celej šírke problematiky násilia páchaného na deťoch. Časť výsledkov je uvedená v Národnej stratégii na ochranu detí pred násilím v časti hodnotenia implementácie. Zistenia prieskumu potvrdzujú závery iných prieskumov a výskumov, ktoré popisujú skúsenosť s násilím u väčšiny detí, v niektorých prípadoch až troch štvrtín. Šikanovanie, či identifikovaný CAN syndróm (Child Abuse and Neglect) robí zistenie významným a podstatným prvkom, ktorý ovplyvňuje vzdelávanie v slovenských školách. Problematiku násilia a jej vplyvu na výchovu a vzdelávanie v školách možno rozdeliť na násilie v škole a násilie páchané mimo školy, ktorého dôsledky sa v škole prejavujú.

Prejavy násilia v školskom prostredí

Rovesnícke násilie, násilie medzi žiakmi školy, násilie na žiakoch zo strany učiteľov zväčša označujeme akošikanovanie, aj keď tento termín bol už viackrát podrobený kritike. Dôvodom je najmä jeho príliš univerzálne a široké vnímanie významu, ktoré zahŕňa rovnako posmievanie ako aj systematické ubližovanie s trvalými následkami. Šikanovanie môže napĺňať široké spektrum skutkovej podstaty rôznych trestných činov, resp. priestupkov alebo je v rozpore so zásadami slušného správania a morálky.Konkrétne prejavy násilia v škole majú rôznu podobu. Štatistické zistenia uvádzajú, že najčastejšie ide o vysmievanie, nadávanie, urážky, ponižovanie. V tejto sledovanej oblasti sú terčom viac žiačky a je ich viac ako polovica zo všetkých žiačok. Pri fyzickom násilí (udretie, kopnutie nohou, iné fyzické napadnutie) sú obeťou viac chlapci (tretina). Štatisticky je viac sexuálneho násilia páchaného medzi spolužiakmi na dievčatách. Zaujímavosťou je, že častejšie k rovesníckemu násiliu v škole dochádza v Bratislavskom kraji ako v ostatných častiach Slovenska. Násilie páchané zamestnancami školy vníma takmer pätina detí, viac je násilia z strany učiteľov páchaného na chlapcoch ako na dievčatách.

Násilie páchané mimo školy, ktorého dôsledky sa prejavujú v škole

Hoci sme pre účely zjednodušenia rozdelili násilie v škole a mimo školy, závery prieskumov ukazujú, že ide o spojené nádoby a popisujú podstatný vzťah medzi násilím páchanom doma a v škole. V domácom prostredí je spektrum prejavov násilia oveľa širšie, z fyzického dominuje udretie po zadku, hlave, bitka, ťahanie za vlasy, kľačanie. Pri psychickom násilí urážanie, ponižovanie nadávanie a trestanie odmietaním sa rozprávať. Pri sexuálnom násilí ide najmä o urážanie poznámkami o postave a výzore dieťaťa a so štatistickým odstupom nútenie proti vôli, aby si sa dieťa dotýkalo intímnych miest inej osoby. Ak sa pozrieme na štatistiky z nadhľadu, čísla nám ukazujú, v akej miere sa jednotlivé problémy vyskytujú vo vybranej populácii. Ak ich premietneme do tried, uvedomíme si, že v laviciach nám sedí obrovské množstvo zranených detí, ktoré už nie sú len číslami v štatistike, ale sú konkrétnymi menami, ktoré poznáme. Ak si vezmeme na mušku napríklad sexuálne násilie, kde štatistiky hovoria o skúsenosti u štvrtiny detí, tak v každej 20 člennej triede u najstarších žiakov ZŠ je približne 5 detí, ktoré prišli do kontaktu so sexuálnym násilím.

Pomoc a podpora žiakom zo strany pedagógov

Ako kľúčové sa javí vzdelávanie a scitlivovanie na problematiku násilia páchaného na deťoch. To, čo robí často učiteľom problém, je právne vedomie v oblasti ochrany detí.

Príklad: Rozdielnosť procesov v trestnom a civilnom konaní, postavenie a povinnosti rôznych subjektov vedie k nenaplneným očakávaniam pedagógov, k zmätku v tom, aké postavenie, v ktorom procese môžu mať, aké sú ich povinnosti v rámci súčinnosti a pod. Táto informačná nestabilita spôsobuje, že si pri ohlasovaní jednotlivých prípadov neveria, nepoznajú práva oznamovateľa, oslovujú nesprávne inštitúcie, nedostatočne chránia obeť a niekedy aj seba samého vystavujú tlaku zo strachu, že si nie sú istí, či urobili správne.

Okrem právneho vedomia je veľmi dôležité venovať pozornosť aj scitlivovaniu na problematiku násilia páchaného na deťoch. Pedagógovia sa radia k profesionálom, ktorí sú vnímaní v systéme vzdelávania ako odborníci, preto sa očakáva, že pri rozhodovaní a pri práci budú využívať široké spektrum vedomostí z rôznych vedných disciplín, najmä zo psychológie, biológie, sociálnych vied a nebudú svoje pedagogické rozhodnutia stavať čisto na pedagogickom a osobnom inštinkte.

Príklad: Situácie pri šikanovaní, kedy sa pedagógovia oveľa viac zaoberajú vyšetrením problému, trestaním agresora ako skutočnou ochranou obete a jej ďalšou podporou.

Scitlivovanie pedagógov na prácu s deťmi v zmysle humanizácie a ochrany môže prebiehať priamo v škole tematickými besedami, workshopmi alebo aj mimo školy účasťou na rôznych konferenciách, diskusiách a aktivitách externých subjektov. Za istý ideál sa považuje, ak v škole priamo pôsobia odborní zamestnanci, ktorí dokážu sprístupňovať pedagógom aktuálne informácie z oblasti psychológie, práva, sociálnych vecí, sociológie a pod. K scitlivovaniu pedagógov na problematiku môže prispieť aj manažment školy, ktorý v rámci rozšírenej povinnosti pedagógov určí poznanie oblasti práv detí, jednotlivých dohovorov, znalosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Učiteľom by toto poznanie mohlo ušetriť čas pri riešení konkrétnych problémov, kedy sa dožadujú informácií na postupy v praxi, ktoré by im z výkonu ich profesie mali byť dostatočne známe.

Osveta zameraná na pedagógov a na riaditeľov školy, resp. školského zariadenia

Poznanie práv a povinnosti v oblasti ochrany detí pred násilím si vyžaduje širokú osvetu viacerými smermi:

• k pedagógom - ohlasovacia povinnosť pri porušovaní práv dieťaťa nehovorí o tom, že pedagóg si má pýtať povolenie od riaditeľa školy, či môže takúto vec oznámiť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. v prípade podozrenia na páchanie trestného činu oznámiť to polícii,
• k riaditeľom - je dôležité postupovať v zmysle súčinnosti s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánmi činnými v trestnom konaní a tiež súdmi pri presadzovaní práv dieťaťa.

Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom a nikdy by tento najlepší záujem dieťaťa nemala prevýšiť snaha o nepokrivené meno školy, jej ekonomické záujmy, či kolegialitu voči kolegom.

Dôvera, konflikt s trestným zákonom a multidisciplinárny prístup

 Problém výkonu ohlasovacej povinnosti pedagógov v prípadoch násilia páchaného na deťoch naráža na problém dôvery dieťaťa pedagógovi. V praxi sa možno stretnúť s argumentom pedagógov, že závažné násilie páchané na dieťati neohlásil, pretože mu dieťa nedalo zvolenie na ohlásenie, resp. dalo učiteľovi podmienku, že sa mu zdôverí, ak to nikomu nepovie a neohlási. Ak pedagóg súhlasí s podmienkou, môže sa dostať do veľmi nepríjemnej situácie, pretože na seba preberá ťarchu informácie dostáva sa do konfliktu s ohlasovacou povinnosťou, ktorá mu vyplýva z legislatívy. Po zopakovaní trestnej činnosti sa pedagóg môže ocitnúť aj v konflikte s trestným zákonom za neoznámenie trestného činu, resp. za jeho neprekazenie. Aj keď je dôvera medzi učiteľom a žiakom veľmi krehká, učiteľ by nemal zabudnúť, že je profesionál a situáciu by mal vyhodnocovať z dlhodobého hľadiska dieťaťa.

Riešením môže byť multidisciplinárny prístup v rámci miestnej odbornej komunity. Ak sa rozprávame o nástrojoch, ktoré by dokázali v rámci školy skĺbiť požiadavky Národnej stratégie ochrany detí pred násilím a požiadavky vzdelávania v škole, efektívnym nástrojom sa ukazuje byť sieť v rámci odborných inštitúcií, s ktorými škola spolupracuje. Pokiaľ sa škole podarí nadviazať na lokálnej úrovni dobrú spoluprácu so subjektami poradenstva, prevencie, sociálnoprávnej ochrany, podpory zdravia, so združeniami a ďalšími subjektami, škola môže získať multidisciplinárnu podporu. Subjekty škole môžu poskytnúť nielen podporu, ale aj operatívne vzdelanie zamestnancov, krízovú intervenciu, dobrú radu, či následnú prevenciu. Multidisciplinárna spolupráca dnes prichádza do popredia v rôznych oblastiach, školy by preto tento trend mohli využívať oveľa viac ako doteraz.

 (pokračovanie v ďalšom čísle) , Mgr. Peter Lengyel, PhD., realizátor vzdelávacích programov