Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Intelektuálne a mravné cnosti
Dátum: Rubrika: Teória vyučovania
Už dlhšiu dobu si uvedomujeme trendy, ktoré neprospievajú ani spoločnosti, ani jedincovi. Vnímame krízu hodnôt, úpadok morálky, individualizmus, nespravodlivosť, egocentrizmus, podvody, klamstvá, manipulácie a pod. V posledných rokoch sa aj na Slovensku začali objavovať práce, ktoré hovoria o potrebe obratu k etike cnosti. Antické dielo Aristotela dokáže formovať kritické a morálne myslenie u učiteľa aj u žiakov viac, než si myslíme.
Cnosť je nadobudnutá ľudská vlastnosť, ktorej vlastnenie a uplatňovanie nám umožňuje dosiahnuť dobrá, ktoré sú praxi inherentné a ich neprítomnosť nám účinne bráni v dosahovaní takých dobier(MacIntyre, A., 1981). Pri problematike integrity kritického a morálneho myslenia nám chýba vymedzenie vzťahu intelektuálnych a mravných cností, resp. ich význam pre súčasnosť. V rozlíšení budeme vychádzať z teórie morálneho konania človekaod Aristotela, pretože žiadne filozofické dielo nemalo taký hlboký vplyv na vývoj západnej kultúry a morálneho myslenia ako Aristotelova Etika Nikomachova (ďalej len „EN“). Aristoteles rozdeľuje dušu (spôsob žitia živých bytostí) na rozumovú, zmyslovú a vegetatívnu. Každá zložka má odlišnú povahu. Rozumová a zmyslová časť, ktorú môžeme ovládať, potrebuje odlišné cnosti na to, aby jej fungovanie bolo dobré. Podľa Aristotela možno mravne pozitívne hodnotiť len slobodné konanie (dobrovoľné, vedomé a stále). Vegetatívnu časť dobrovoľne ovládať nemôžeme. K jej správnemu fungovaniu sa cnosti nevzťahujú. Rozumovú a zmyslovú časť duše máme čiastočne pod našou kontrolou. Ich činnosť môžeme ovplyvniť a správnym smerom ju usmerníme len prostredníctvom cností (Aristoteles, 2021).
Intelektuálne a mravné cnosti
Ak vychádzame z pôvodu cností opísaných v druhej knihe Nikomachovej etiky (Aristoteles, 2021, s. 43 – 46), tak prvú oblasť tvoria rozumové cnosti(dianoetické) a druhú mravné cnosti (etické). Aristoteles (EN 1103a) uvádza, že ak je cnosť dvojaká, jedna rozumová a druhá mravná, cnosť rozumová vzniká a vzrastá väčšinou z učenia, preto potrebuje skúsenosti a čas, ale mravná cnosť (éthiké) vzniká zo zvyku. To sa len málo odlišuje od slova zvyk (ethos). Z toho vyplýva, že žiadna mravná cnosť nám nie je daná prirodzene, pretože nič z toho, čo je prirodzené, nemôže byť zvykom zmenené (EN 1103a).
Cnosti nie sú nám dané ani od prirodzenosti, ani proti prirodzenosti; máme iba prirodzené vlohy, aby sme ich nadobudli; zvykom sa stávajú dokonalejšími (EN 1103a). Cnosti nadobúdame po predchádzajúcej činnosti (EN 1103a). Každá cnosť vzniká z istých príčin a z istých i zaniká (EN 1103b).
Tabuľka 1: Rozumová a zmyslová časť duše podľa Aristotela, zdroj: Aristoteles (2021).
| Cnosti | Dianoetické (rozumové) | Etické (mravné) | ||
| Povaha zložky duše | rozumová | zmyslová (senzitívna časť duše) | ||
| 1. Pozorujeme súcna, ktorých počiatky nepripúšťajú zmenu (skúma univerzálie) - poznávacia zložka duše; EN 1139a. | 2. Pozorujeme premenlivé bytie (skúma jednotliviny) usudzovacia zložka duše; EN 1139a. | |||
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Didaktika 6/2021
