Internalizácia - prvý krok riaditeľa k premene tradičnej školy na školu charakteru a kritického myslenia

Svetoví odborníci (R. Paul, L. Eleder, D. Halpern, I. Ruisel a i.) v posledných rokoch často používajú termín výučba pre intelektuálne cnosti. Na to, aby sme mohli interiorizovať kritické myslenie a charakterovú výučbu, t. j. procesy, ktorým sa operácie vonkajšieho sveta zvnútorňujú do psychických predstáv tak, aby bolo možné s nimi pracovať, si potrebujeme osvojiť integritu kritického a morálneho myslenia. To vedie k zodpovednému občianstvu.

V poslednom období zaznamenávame obrovský tlak na kognitívne výsledky našich edukantov. Mnohí pedagógovia stereotypne oddeľujú afektívne a morálne dimenzie od tých kognitívnych. Výsledkom je, že na rôznych stupňoch vzdelávania sa často stretávame s mnohými inteligentnými edukantmi, ale bez morálneho nadhľadu a citlivosti. Mnohí z týchto edukantov disponujú nezdravou sebavedomosťou; myslia si, že iba ich názor je dobrý; vstupujú do vyučovacieho procesu podľa vlastnej potreby, bez ohľadu na okolnosti, mnohokrát prekričia názor (alebo odpoveď) edukanta, ktorý má v sebe pokoru, bez rešpektu voči pedagógovi.

V edukačnej praxi sa môžu objaviť dva extrémy (samozrejme, existujú výnimky):

1. na jednej strane edukanti silní, draví, inteligentní, ale bez morálneho nadhľadu,
2. na strane druhej edukanti so slabšími kognitívnymi zručnosťami, ale morálne lepší.

Ak by sme uviedli základné intelektuálne cnosti: intelektuálna odvaha, pokora, empatia, dobrá viera a integrita, vytrvalosť, čestnosť a viera v rozum, tak prvej skupine „silným“ môže absentovať intelektuálna pokora a intelektuálna čestnosť a druhej skupine „slabším“ intelektuálna odvaha, intelektuálna vytrvalosť.

? Koľko absolventov z našich škôl disponuje intelektuálnymi cnosťami ako komplexným súborom spôsobilostí kritického a morálne zodpovedného človeka?

Podstatou je pochopiť myšlienku integrity kognitívnych zručností a afektívnych dispozícií. R. Paul (2020) konštatuje, že kritické myslenie ako samostatné zručnosti oddelené od hodnôt, sa často používajú na racionalizáciu predsudkov a osobného záujmu. Morálna integrita a zodpovedné občianstvo, chápané iba ako „dobrosrdečnosť“, sú samy osebe náchylné na manipuláciu. Ľudská myseľ, nech už je jej akákoľvek vedomá dobrá vôľa, podlieha mocnej, sebaklamnej a nevedomej egocentricite mysle. Úplný rozvoj každej charakteristiky – kritické myslenie, morálna integrita a zodpovedné občianstvo, v silnom zmysle slova, sa vyvíjajú spoločne iba v atmosfére, ktorá podporuje intelektuálne cnosti paralelne.

Pochopiť zmysel integrity kritického myslenia a morálnej dimenzie, má viesť k pochopeniu podstaty vzdelaného človeka, k prepracovaniu profilu školy a aj učebných osnov.

Kritické myslenie a morálna integrita – intelektuálne cnosti (stav a vízie)

Jadrom kritického myslenia sú kognitívne zručnosti v oblasti analýzy, interpretácie, inferencie, vysvetlenia, hodnotenia, monitorovania a korekcie vlastnej argumentácie (Facione, P. A., 1990). Podporovanie len týchto mikro- a makro- kognitívnych zručností na vyššie uvedených úrovniach v edukácii, vedie k deformácii osobnosti. Bez súčasného rozvoja afektívnych dispozícií u osobnosti dochádza ku karikatúre.

R. W. Paul (2020) konštatuje, že intelektuálny vývoj kognícií bez dispozícií, čiže bez rozvoja komplexných intelektuálnych cností, je obmedzený a skreslený. Rovnaké vlastnosti sú nevyhnutné pre morálny úsudok. V praxi z toho vyplýva, že dobrý človek, ktorému chýbajú intelektuálne cnosti, bude morálne konať iba na základe vlastného stupňa schopností a dispozícií. V odbornom poňatí podľa R. W. Paula to znamená, že dobrý človek, ktorému chýbajú intelektuálne cnosti, bude konať morálne, iba ak morálne uchopenie situácie alebo problému nepredpokladá intelektuálny nadhľad.

Riaditeľ, aj keď je predovšetkým profesijný manažér inštitúcie, disponuje profilom zručností potrebných nielen na manažovanie školy, ale aj na manažovanie výučby. Rovnako má veľmi dobrý prehľad o tom, ako sú v jeho inštitúcii odovzdávané vedomosti, zručnosti a postoje edukantom. Do istej miery môžeme súhlasiť, že predimenzovanie učebných osnov vopred evokuje nie veľmi efektívnu vyučovaciu stratégiu – rýchle učenie. Rýchle zvládnutie množstva obsahu (a ďalšie negatívne aspekty, napr. zabezpečenie poriadku v triede a pod.) v jednotlivých predmetoch neumožňuje veľa priestoru na formovanie charakteru.

Súčasná štruktúra učebných osnov a vyučovania skôr podporuje protiklady morálneho profilu.

Intelektuálne cnosti

Aj najlepší (kognitívne zdatní) absolventi opúšťajú školu bez intelektuálnych cností a často sa v praxi správajú ako kognitívni egoisti. Intelektuálne cnosti definované odborníkmi z Center for Critical Thinking (Paul, R. W., Elder, L., 2006; Paul, R. W., 2020) uvedieme do ich protikladov tak, ako sú v súčasnej spoločnosti často zamieňané.

Intelektuálnu pokoru (kedy by osoba mala uznať, že nevie všetko, tolerovať aj iný názor, uznávať autoritu, príp. vedieť, kedy byť ticho a pod.) považujeme za základnú cnosť. Od nej sa odvíjajú mnohé ďalšie. V praxi často narážame na to, že sa zamieňa s nezdravým sebavedomím a neschopnosťou autoregulácie a autokorekcie. Intelektuálna pokora podľa R.W. Paula závisí od uznania, že človek by si nemal nárokovať viac, ako v skutočnosti vie. Neznamená to bezpriechodnosť alebo submisivitu. Človek by sa nemal intelektuálne pretvárať, chvastať alebo si domýšľať. Sokrates – najmúdrejší z Grékov – nám pripomína starogrécke poznanie, ako málo rozumieme tomu, čo vieme, príp. či vôbec niečomu skutočne rozumieme. Základom je dôkladné premýšľanie o poznatkoch.

Intelektuálna autonómia (nezávislé sledovanie vlastných ideí a celkového intelektuálneho smerovania) je azda najpodceňovanejšia intelektuálna cnosť v našich školách. Namiesto toho, aby sme stimulovali, podnecovali určitý druh a spôsob činností so zámerným pozitívnym citovým zážitkom spôsobujúcim ustaľovanie kladných charakterových vlastností, edukantom dávame hotové informácie, očakávame od nich vopred známe formulácie viet a postoje, dávame im šablóny na ich ohraničené myslenie. Chceme poslucháča, ktorý nás počúva, dáva pozor, plní si všetky úlohy, na skúškach dobre boduje a pod. Ide o niekoľko dobrých intelektuálnych správaní, ale chýba dôležitá intelektuálna cnosť – intelektuálna autonómia. Mohli by sme ju označiť ako veľkodušnosť, zvedavosť a kreativitu.

Človek s kritickým myslením je ten, ktorý je schopný tvoriť úsudky, iniciovať reflexiu a klásť otázky.

Odborníci z Center for Critical Thinking (2006) upozorňujú: Zvlášť v dnešnej dobe informačného zmätku všetci potrebujeme schopnosť rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi informácií, čo si vyžaduje intelektuálnu autonómiu. Veľa sociálnych inštitúcií dnes závisí vo veľkej miere od pasívneho prijatia status quo, či už intelektuálneho, politického alebo ekonomického. Výsledkom je, že veľká masa ľudí nepozná konformistov v myslení a skutkoch. Sú ako zrkadlá odrážajúce systémy viery a hodnoty tých, ktorí ich obklopujú. Chýbajú im intelektuálne schopnosti a motivácia myslieť sám za seba. Sú to intelektuálne vyhovujúci myslitelia. Väčšina z nás nechce byť v osobnom a profesijnom živote „prispôsobivými mysliteľmi“.

Intelektuálna integrita sa v spoločnosti zmenila na formu, t. j. intelektuálne pokrytectvo. Napríklad nastavíme vyššie štandardy pre nesympatických, než na seba; nekonáme v súlade s tým, čo hlásame; odmietame negatívne vlastností u tých, ktorých obdivujeme a pod. V psychológii sa používa termín aj kognitívne skreslenia.

Intelektuálna integrita súvisí s uplatňovaním rovnakých kritérií a štandardov pri posudzovaní seba a posudzovaní iných.

Platí všeobecné pravidlo – nepodceňovať ani nepreceňovať! Intelektuálnou integritou disponuje ten, kto neustále skúma vlastné myslenie s cieľom ho vedome zlepšovať. Tento komponent výstižne vystihuje citát: „Robiť to, čo je správne, aj keď sa nikto nepozerá.“ (Je sporné, komu je pripisovaný – C. S. Lewisovi alebo Ch. W. Marshallovi).

Intelektuálnu odvahu si mnohí mýlia so schopnosť odvážne kritizovať všetko a za každú cenu. V tomto poňatí ide o vlastnosť absolútne nekritického človeka. Hlavne v odbornej oblasti by človek nemal podceňovať (ani preceňovať) svojich kolegov a poslucháčov. Pri uvedomení si tohto komponentu sa odporúča zvážiť všetky okolnosti, mať k danej veci prehľad, neprijímať hotové informácie, ale kriticky ich skúmať z viacerých hľadísk, teda zaoberať sa spravodlivým spôsobom myšlienkami, názormi bez vlastných negatívnych emócií.

 Za dôležité považujeme hlavne to, aby sa človek nebál odmietnuť názor, tvrdenie a pod., ak má na to dostatočné dôvody a argumenty.

Tento komponent súvisí s kognitívnou zrelosťou, čo je jedna z najdôležitejších dispozícií kriticky morálneho mysliteľa.

Intelektuálna vytrvalosť sa hlavne v edukačnej praxi premenila na povrchné štúdium bez hlbšieho pochopenia. Táto cnosť veľmi úzko súvisí s vyššie opísanou intelektuálnou autonómiou. Súčasné nastavenie vzdelávania vo veľkom podporuje povrchné štúdium. Odporúčame zmeniť stratégiu a začať učiť študentov spravodlivo prekonávať prekážky. Pedagóg by mal zadávať úlohy, ktorých riešenia internet neponúka hneď na zákazku.

Dôvera v rozum sa zmenila na dôkladnú manipuláciu. Súčasťou kritického myslenia je vedieť hodnotiť argumenty a rozpoznať relevantné od irelevantných. Často sa v médiách stretávame s rôznymi manipulujúcimi technikami, kde v argumentoch odznie argumentačný faul. Na prvý pohľad sa zdá, že argument je presvedčivý, ale je zavádzajúci. Je vhodné poznať logické chyby, aby sme nepodliehali tlaku. S niektorými sa stretávame aj v edukačnej praxi.

Príklad:

Intelektuálna empatia (schopnosť porozumieť a presne rekonštruovať názory ostatných) je protipólom našej egocentrickej tendencie identifikovať pravdu s našimi dlhoročnými predsudkami, stereotypmi alebo vierou.

Intelektuálna nestrannosť sa dáva do kontrastu so vzormi zaujatosti, predsudkami, nespravodlivosťou a subjektivitou. V tomto komponente sa odrážajú vyššie uvedené cnosti. Disponovať intelektuálnou nestrannosťou znamená mať návyky správneho uvažovania a mať intelektuálnu integritu a vyspelosť. Vo všeobecnosti ide o spravodlivosť a znamená to dodržiavanie intelektuálnych štandardov bez ohľadu na vlastné výhody.

V odbornej literatúre existujú aj iné poňatia intelektuálnych cností. Východisko však je, že sú vzájomne závislé.

Kalifornská akadémia Intellectual Virtues Academy (2021) aplikuje edukačný program na podporu majstrovských cností dobrého mysliteľa. Tieto cnosti sú rozdelené do troch kategórií, ktoré zodpovedajú trom fázam alebo dimenziám učenia sa:

A. Uvedenie procesu učenia do chodu a uberanie sa správnym smerom:

• Zvedavosť: dispozícia uvažovať, zamýšľať sa a pýtať sa. Túžba po porozumení a chuť objavovať. Slogan: „Pýtajte sa!“
• Intelektuálna pokora: ochota prekonať svoje intelektuálne obmedzenia a chyby. Nezaoberá sa intelektuálnym statusom alebo prestížou. Slogan: „Uznajte, čo neviete!“
• Intelektuálna autonómia: schopnosť aktívneho, samoriadeného myslenia. Schopnosť myslieť a uvažovať sám pre seba. Slogan: „Mysli na seba!“

B. Zabezpečenie dobrého priebehu procesu učenia sa:

• Pozornosť: pripravenosť byť „osobne prítomný“ v procese učenia sa. Udržuje rozptýlenie na uzde. Snaží sa byť všímavý a angažovaný. Slogan: „Pozerajte a počúvajte!“
• Intelektuálna opatrnosť: dispozícia všímať si a vyhnúť sa intelektuálnym nástrahám a chybám. Snaží sa o presnosť. Slogan: „Vyvarujte sa chýb!“
• Intelektuálna dôkladnosť: dispozícia hľadať a poskytovať vysvetlenie. Nespokojnosť s jednoduchým zdaním alebo ľahkými odpoveďami. Sondy pre hlbší zmysel a pochopenie. Slogan: „Choďte do hĺbky!"

C. Prekonávanie problémov produktívneho učenia sa:

• Otvorenosť: schopnosť myslieť mimo krabicu. Poskytuje spravodlivý a čestný sluch konkurenčným perspektívam. Slogan: „Mysli mimo krabicu!“
• Intelektuálna odvaha: pripravenosť vytrvať v myslení alebo komunikácii tvárou v tvár strachu vrátane strachu z rozpakov alebo zlyhania. Slogan: „Riskujte!“
• Intelektuálna húževnatosť: ochota prijať intelektuálne výzvy a boje. Neustále sleduje cieľ a nevzdáva sa. Slogan: „Prijmite boj!“

V schéme sa prelínajú intelektuálne cnosti s kognitívnymi zručnosťami a afektívnymi dispozíciami. Bolo by vhodné, aby si čitatelia zároveň osvojili jednotlivé komponenty a ich subkomponenty, pretože ide o konceptualizáciu kritického myslenia (monografia je v procese vydania vo vydavateľstve Wolters Kluwer). Rovnaké vlastnosti sú nevyhnutné pre morálny úsudok. Veľa morálnych problémov a situácií v súčasnom svete predpokladá mať rozvinuté tieto intelektuálne cnosti. Aby sme podporili rozvoj skutočných intelektuálnych cností, potrebujeme sa zamerať na hĺbku porozumenia, špecifikovať základné myšlienky, aplikovať intelektuálnu syntézu a intelektuálne skúsenosti, ktoré rozvíjajú a prehlbujú najzákladnejšie intelektuálne schopnosti, koncepcie a cnosti. To, čo charakterizuje cnosť, sú intelektuálne a morálne aspekty, ktoré zabraňujú mnohým zlozvykom, predsudkom a pod.

Dôvody podpory kritického a morálneho myslenia – múdrosť ľudstva

Kriticky zhodnotiť informácie, zasadiť ich do kontextu a využívať na prospešný profesijný a osobnostný rast je zásadná schopnosť každého morálne zodpovedného človeka. V tejto problematike operujeme ešte s jedným dôležitým pojmom – múdrosť. Je dôležité odlíšiť pojem „inteligencia“ od pojmu „múdrosť“.

To, že je niekto inteligentný a dokáže pracovať na rôznych kognitívnych úrovniach, ešte neznamená, že je múdry. Múdrosť je najvyšší stupeň poznania a zároveň intelektuálna a kardinálna cnosť.

I. Ruisel (2018) v knihe Múdrosť a hlúposť poukazuje na tri koncepcie múdrosti:

1. Poznávací proces

Zvláštny spôsob získavania spracovania informácií. Zdôrazňuje, že múdrosť na rozdiel od inteligencie a tvorivosti:

1. neanalyzuje prechodné javy, ale trvalé univerzálne pravdy;
2. nie je špecializovaná, ale snaží sa pochopiť vzájomnú súvislosť rôznych stránok reality;
3. nepôsobí mimo hodnotového systému človeka, ale vychádza z hierarchického zoradenia motívov a činností z nich vyplývajúcich.

2. Cnosť

Sociálne hodnotná forma správania. Múdrosť ako cnosť je forma poznania, ktorá sa pokúša pochopiť možné dôsledky udalostí celostným, systematickým spôsobom. Stáva sa najlepším sprievodcom pre summum bonum alebo najvyššie dobro.Ako konštatoval Platón, všetky veci spočívajú v duši. Ak filozof prijíma Boží poriadok, legalitu namiesto chaosu, jeho samotná myseľ sa božský organizuje tak, ako mu to podstata človeka umožní.

3. Dobro

Ssobnostne žiaduci stav. Tretia koncepcia múdrosti je založená na očakávaní, že múdrosť sa nielen približuje k pravde a umožňuje získavať správny úsudok, ale pre ľudí predstavuje dobro. Tento predpoklad možno zdôvodniť dvomi argumentmi. Prvý predpokladá, že bez múdrosti nie sú iné formy dobra odmenou. Múdrosť potrebujeme, aby sme sa tešili zo svojho zdravia, prežívali uspokojenie zo slávy a primerane užívali svoj majetok (Platón). Druhý argument spočíva v očakávaní, že popri rozjímaní o univerzálnom poriadku múdrosť sama osebe poskytuje najvyššiu radosť.

V uvedenej múdrosti sa integruje kritické myslenie a morálne usudzovanie. Výsledkom tejto integrity je kriticky mysliaci človek morálne zodpovedný. Tento ideál je aj víziou nášho vzdelávacieho systému už dlhšiu dobu. Protipólom tohto ideálu, ako uvádza I. Ruisel (2018, s. 6), je hlúposť. Upozorňuje na poznatky austrálskych mediálnych expertov Helen Razerovú a Bernarda Keane, že zhoršujúca sa úroveň verejnej diskusie a zdravého rozumu v médiách, politiky a kultúre doháňa svet do zúfalstva. I. Ruisel, s odvolaním sa na rakúskeho spisovateľa Roberta Musila, rozlišuje medzi nevedomosťou (agnoiou) a hlúposťou (amatia). Zníženie mentálnych schopností, najmä usudzovania, môže vyvolávať tzv. čestnú hlúposť. Na čo však autor upozorňuje, je tzv. inteligentná hlúposť a jej zvlášť zhubné pôsobenie. Nevyplýva tak ani z nedostatku inteligencie, ako skôr z jej zlyhania. Táto forma hlúposti je skutočnou chorobou súčasnej civilizácie a zasahuje aj najvyššie intelektuálne sféry ľudstva. Škola by mala pomôcť edukantom stať sa morálnymi jedincami, ktorí majú schopnosť kritického myslenia a morálneho úsudku (Knapík, J., 2020). To je dôvod, prečo by sme mali rozvíjať kritické a morálne usudzovanie vo všetkých stupňoch vzdelávania a sa snažiť o premenu tradičnej školy na školy kritického myslenia a charakteru.

Záver

Premena tradičnej školy na školu kritického myslenia a charakteru vyžaduje v prvom rade prijať myšlienku, že ide o veľmi náročnú úlohu. Osobne sme názoru, že mnoho riaditeľov použilo intelektuálne nástroje, aby dostali svoje školy na vyššiu úroveň kvality. To, čo potrebujeme, je profil našich škôl na najvyššej úrovni, ktorý bude podporovať svojich edukantov kriticky uvažovať na najvyššej úrovni spravodlivým spôsobom. Bez ohľadu na to, akých máme kvalifikovaných pedagógov, je potrebné si uvedomiť, že dosiahnutím určitého stupňa vzdelania naše vzdelávanie nekončí, ale začína. Aktuálne výzvy L. Elder z Center for Critical Thinking smerujú k tomu, že každý mysliaci pedagóg by mal uznávať zložitosť vývoja a zaväzovať sa k celoživotnému učeniu smerom k sebazdokonaľovaniu.

Základom je prijať a aplikovať prísne normy excelentnosti a dôkladného ovládania ich používania v praxi. Ide o ochotu a schopnosť riešiť problémy a záväzok prekonať náš pôvodný egocentrizmus a sociocentrizmus.