Význam a spoločenské hľadisko dokumentu

Na základe historického vývoja školských družín a potom neskôr školských klubov je často úloha školských výchovno-vzdelávacích zariadení podceňovaná. Niekedy sú vnímané z hľadiska ich sociálnych funkcií a funkcie dozoru nad žiakmi v ich voľnom čase. Myslíme si, že treba zmeniť vnímanie školských výchovno-vzdelávacích zariadení ako inštitúcií, ktoré pomáhajú škole a najmä rodine rozvíjať základné a veľmi dôležité spôsobilosti pre komplexný rozvoj žiakov a ich uplatnenie v praktickom živote.

Pedagogickou výzvou súčasnosti je neformálne vzdelávanie. Vychovávateľ vstupuje do úlohy facilitátora, ktorý pripravuje a plánuje podmienky pre učenie sa detí, resp. žiakov na základe ich potrieb a záujmu v súlade tvorivo-humanistickom výchovou a zážitkovým vyučovaním.

Školský klub detí (ďalej len „ŠKD“) je definovaný ako súčasť školy. Rodičia hodnotia školu nielen podľa úrovne vzdelávania, ale aj podľa toho, čo je schopná ponúknuť žiakom v ich voľnom čase. Požadujú rôznu úroveň tzv. sociálnej služby – dozor, asistenciu pri odoberaní stravy, písanie domácich úloh, ale aj rozvíjanie záujmov a nadania detí a zmysluplné využívanie voľného času. Výchovný program sa stáva prvou prezentáciou školského zariadenia na verejnosti. Rodičia majú právo vedieť, čo ich deti budú robiť, akými činnosťami sa budú zamestnávať, aké plánované aktivity ich obohatia, čo prispeje k rozvíjaniu ich dispozícií do budúcna. Výchovný program môže byť motiváciou, podnetom k tomu, prečo si rodičia dajú dieťa práve do školského klubu, resp. do školy, ktorá školský klub prezentuje a zastrešuje.

Výchovný program školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia nie je prísne časovo uzavretý dokument, ktorý zväzuje až konzervuje v čase. Ide o živý organizmus, otvorený dokument rámcového charakteru, ktorý sa v priebehu školského roka vyvíja, upresňuje, dopĺňa. Je zostavovaný tak, aby umožňoval zmeny. Vychovávateľky ho môžu operatívne a efektívne využívať na základe ponúkaných možností výberu, mal by predovšetkým inšpirovať. Je charakterizovaný ako základná informácia o fungovaní školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, je stručnou analýzou obsahu výchovy a vzdelávania, ponukou záujmových a zážitkových činností a informácií o prevádzkových možnostiach a organizácii výchovy a vzdelávania. Ponúka obraz v zrkadle vlastnej inštitúcie.

Za dôležité možno považovať funkcie výchovného programu:

• informačná funkcia,
• motivačná funkcia,
• komunikačná funkcia, napr. praktické informácie charakteru prevádzky zariadenia pre rodičov,
• marketingová funkcia, existencia trhu s voľným časom je výzvou pre každé výchovno-vzdelávacie zariadenie, musia nielen prežiť v konkurencii, ale sa aj presadiť vlastnou, špecifickou ponukou,
• hodnotiaca funkcia je skrytá v postupnom preukazovaní formulovaných cieľov a poslaní ŠKD a spokojnosti zákazníka (rodiča, dieťaťa, zriaďo­vateľa), teda v hodnotení zariadenia a jeho činnosti smerom k verejnosti.

Výchovný program je verejným dokumentom, preto je nevyhnutné pri spracovaní a zverejňovaní informácií dbať na jeho vlastnosti: stručnosť a konkrétnosť, jasnosť a zrozumiteľnosť, prehľadnosť zvolenej formy spracovania, pragmatickosť a vecnosť. Pri spôsobe spracovania by mala byť využitá autonómnosť spracovateľov – kolektívu vychovávateliek, ich tvorivosť, zohľadňovanie vonkajších, vnútorných podmienok, aktívny prístup vychovávateliek z hľadiska využitia dobrých pedagogických skúseností a požiadaviek rodičov a detí.

Prípravná fáza tvorby výchovného programu

Riaditeľ školy pravdepodobne poverí zodpovedného pedagogického zamestnanca tvorbou výchovného programu. Toto rozhodnutie je významnou výhodou, pretože vychovávateľky vedia, čo všetko im ponúkajú miestne podmienky, ich schopnosti a dobré pedagogické skúsenosti. Za samozrejmosť možno považovať využitie vybratých nástrojov strategického plánovania a nástrojov pedagogického diagnostikovania a zisťovania postojov a názorov detí/žiakov a ich rodičov. Odporúčaná a využívaná je metodika SWOT analýzy na hodnotenie silných, slabých stránok, príležitostí a ohrozenia. Metodika STEPE je určená pre získavanie informácií analýzou predovšetkým vonkajšieho prostredia. Odporúčame využiť aj dotazníkové, resp. anketové zisťovanie s dôslednou analýzou zistení. Uvádzané diagnostikovanie a jeho realizácia je dôležitým faktorom pri sebahodnotení inštitúcie, ale aj reflektovaní potrieb a záujmov detí, resp. žiakov.

Bez získavania nových informácií a potvrdenia už známych informácií o fungovaní ŠKD nemožno zostaviť kvalitný výchovný program rešpektujúci aktuálne požiadavky a trendy výchovy a vzdelávania.

Analýza doposiaľ tzv. „starého výchovného programu“ umožní využiť podnetné faktory a odovzdanie dobrých pedagogických skúseností ako známku kvality výchovno-vzdelávacieho zariadenia. Na tejto plat­forme je postavená aj analýza východísk legislatívy, štátneho výchovného programu, požiadaviek pre výchovu a vzdelávanie pre 21. storočie, východísk základových a prierezových spôsobilostí, neformálneho vzdelávania, aktuálnych trendov vo výchove a vzdelávaní a iné. Prioritou je analýza cieľov a poslania výchovy a vzdelávania koncipovaná ako požiadavky štátnej politiky vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“). Inšpiratívne môže byť aj štúdium pedagogických dokumentov a rôznych tipov správ o hodnotení školy a ŠKD externého aj interného charakteru.

Dohoda o forme spracovania základného dokumentu a jeho častiach má výpovednú a prezentačnú hodnotu. Netreba zabúdať na potrebu aktualizácie dokumentu dodatkami a prílohu ako dokumentačnú a prezentačnú časť.

Pedagogické hľadisko

ŠKD vzájomne prepája formálne a neformálne vzdelávanie a integruje vzdelávacie oblasti a tematické oblasti výchovy. Štátny výchovný program pre školský klub detí vymedzuje základné požiadavky štátu na poskytovanie výchovy a vzdelávania v školských kluboch detí. Vychádza z legislatívnych podmienok fungovania ŠKD a ich špecifík.

Poslaním ŠKD je umožniť deťom rozvíjať ich osobnostný potenciál, záujmy a vzdelávacie potreby v podporujúcom prostredí uplatňujúcom požiadavky na výchovu mimo vyučovania a výchovu vo voľnom čase, prostredníctvom princípov neformálneho vzdelávania.

Obsahovú dimenziu výchovy mimo vyučovania reprezentujú tri piliere – personalizácia, inklúzia a subjektívna pohoda, ktoré sú obsiahnuté v tematických oblastiach výchovy. Výchovno-vzdelávacia činnosť v ŠKD je vnútorne prepojená s obsahom a cieľmi základného vzdelávania. Tematické oblasti výchovy sú kompatibilné so vzdelávacími oblasťami základného vzdelávania. Napĺňaním cieľov tematických oblastí výchovy sa ŠKD plnohodnotne podieľajú na intrapersonálnom i interpersonálnom rozvoji detí a ich príprave na život.

Legislatívna oblasť

Najsilnejším impulzom pre vytvorenie výchovného programu školského zariadenia je novelizovaný zákon č. 245/2008 Z. z. (§ 5 definuje výchovno-vzdelávacie programy, § 8 vymedzuje výchovný program z hľadiska jeho funkcií a obsahu, § 113 až § 119 identifikuje nielen sústavu školských zariadení, ale aj konkrétne jednotlivé výchovno-vzdelávacie zariadenia). Výchova a vzdelávanie v školách a školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov. Legislatívne sú vymedzené výchovno-vzdelávacie programy pre školy a výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (§ 5 zákona č. 245/2008 Z. z.).

Výchovný program a vzdelávací program sú definované ako samostatné a rovnocenné dokumenty.

Školský vzdelávací program nie je nadradeným dokumentom výchovnému programu, hoci sú vzájomne prepájané napr. cieľmi výchovy a vzdelávania. Vzťah nadradenosti môže vyvolávať napr. nesprávna interpretácia § 7 zákona 245/2008 Z. z ods. 3: „Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.“ Faktom zostáva, že výchovný program školského zariadenia je povinným dokumentom pre školské zariadenia.

Výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovného programu. Za prínosnú možno považovať dikciu „výchova a vzdelávanie“ aj pre školské výchovno-vzdelávacie inštitúcie, čo jednoznačne vypovedá o postavení a význame školských zariadení v koncepcii utvárania novej školskej politiky. Výchovný program je definovaný ako štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia (podľa § 5 ods. 5 a 6 zákona č. 245/2008 Z. z.). Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach, tzn. pre školské zariadenia nemá záväzný charakter.¹

Štátny výchovný program nie je vzorom, ale východiskom, ktoré umožní mapovať odlišnosti jednotlivých školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

Výchovný program školského zariadenia sa stáva prejavom vlastnej autonómie školského výchovného zariadenia vzhľadom k vymedzeniu špecifík jednotlivých zariadení: podmienky realizácie výchovy a vzdelávania, obsah výchovy a vzdelávania, požiadavkám zákazníkov (detí, rodičov a zriaďovateľa). Tento fakt umožňuje školským výchovno-vzdelávacím zariadeniam dopĺňať vlastné výchovné programy informáciami potrebnými k doplneniu závažných kontextov riadenia, organizácie a realizácie výchovy a vzdelávania alebo prevádzky. Štátny výchovný program vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

Prínosy autonómneho prístupu k tvorbe výchovného programu:

• Výchovný program je vytváraný pre konkrétne a dobre známe prostredie, pre žiakov vyrastajúcich v konkrétnych sociálnych a kultúrnych podmienkach.
• Vychovávateľky využívajú vlastnú tvorivosť nadväzovaním na osvedčené pedagogické skúsenosti z vlastnej pedagogickej praxe.
• Pre kultiváciu osobnosti žiakov a vytváranie základov spôsobilostí/kompetencií, ako aj uvádzanie do nich možno využiť prepájanie výchovno-vzdelávacích činností do logických celkov novo formulovaných tematických oblastí výchovy.
• Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia vytvárajú verejne dostupné dokumenty podobne ako ostatné školské subjekty, čím sa stávajú ich rovnocennými partnermi.
• Vytvorený dokument má rovnakú právnu silu ako ostatné školské dokumenty, a tým posilňuje prestíž školských výchovno-vzdelávacích zariadení.
• Vytvorený dokument, ktorý vydáva škola, je spoločným dielom kolektívu pedagogických zamestnancov – vychovávateliek, ony budú plniť svoj vlastný program bez toho, aby plnili niečo, čo im bolo direktívne prikázané.

Výchovný program je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa realizuje činnosť v ŠKD. Ide o záväzný programový dokument. Musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Tento súlad kontroluje Štátna školská inšpekcia. Výchovný program školského zariadenia po vyjadrení rady školy alebo školského zariadenia vydáva a zverejňuje riaditeľ na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia. Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program školského zariadenia vypracúva, vydáva a zverejňuje riaditeľ školy.

Časti výchovného programu

Oproti štruktúre výchovného programu z roku 2009 a 2013 ide o jeho významnú korekciu. Čo bolo dôvodom zmien? Zmieňované časti výchovného programu súviseli s oblasťou personalistiky a vnútorného pracovného poriadku pedagogických zamestnancov, otázkami BOZP týkajúcimi sa vnútorných školských predpisov a nariadení riaditeľa školy. Významnou a nie vždy prijímanou zmenou je zrušenie výchovných štandardov, výchovných osnov a výchovných plánov. Zmena je ťažko prijímaná najmä pre zaužívaný systém plánovania do časovo tematických plánov s formuláciou konkrétnych špecifických cieľov.

V súvislosti s charakterom záujmového vzdelávania a výchovy vo voľnom čase na báze dobrovoľnosti boli hore uvedené didaktické kategórie v rozpore s vedeckým poznaním o výchove a vzdelávaní mimo vyučovania. Išlo o modifikáciu školského vyučovania a tematické oblasti výchovy boli degradované na vyučovacie predmety.

Vo výchove mimo vyučovania sa neopierame o merateľný výkon a vytváranie profilu absolventa v rámci pomyselnej normy, ale o zmysluplné využívanie voľného času reflektujúce na záujmy a záujmové vzdelávanie.

Výchova mimo vyučovania, výchova vo voľnom čase nenahrádza nedostatky vyučovania, nenapodobňuje ho a ani ho nesupluje. Má byť zdrojom praktického overovania školských poznatkov, motivačným nábojom pre kultiváciu osobnosti, možnosťou individuálneho prístupu k osobnostným perspektívam, získavaniu zručností pre praktický život. Vychovávateľ ako pedagogický zamestnanec má úplne odlišnú náplň práce ako učiteľ.

Štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia obsahuje legislatívnym rámcom určené časti.

Tab. 1: Porovnanie štruktúry výchovného programu podľa požadovaných častí výchovného programu

Výchovný program ŠKD vydáva a zverejňuje riaditeľ školy spravidla na obdobie štyroch rokov. Tie školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré už majú ukončenú platnosť výchovného programu, vypracúvajú výchovný program v zmysle novely zákona č. 245/2008 Z. z. a v zmysle východísk štátneho výchovného programu. Ak majú školské výchovno-vzdelávacie zariadenia výchovný program ešte v platnosti, postupujú podľa pôvodne schválenej verzie výchovného programu. Otázne je predlžovanie platnosti týchto výchovných programov po 1. 1. 2022, treba zvážiť, či je dodržaná dikcia platného zákona. Od 1. 9. 2023 podľa § 161m ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. môžu školské výchovno-vzdelávacie zariadenia použiť ako výchovný program Štátny výchovný program. Odporúčame na dobu určitú. 

(Analýzu jednotlivých častí výchovného programu pripravujeme v Didaktike č. 1/2024.)

1. NOVOTNÁ,E.2023, Výchova mimo vyučovania, Prešov: Rokus, 2023 ISBN 978- 80-8238-018-0.
2. HÁJAK,B. 2007, Ako vytvoriť vzdelávací program pre školské družiny, Praha: Portál, 2007, ISBN 978-80-7367-233-1.
3. KOŽUCHOVÁ,M., ČAVOJSKÝ.I.,2021, Pedagogika voľného času detí, Bratislava: Univerzita Komenského, 2021, ISBN978-80-223- 5162-1.