Osobnosť vychovávateľa v školskom klube detí

V pedagogických vedách sa pozornosť sústreďuje na osobnosť učiteľa a vychovávateľa. Osobnosti vychovávateľa sa venuje M. Kouteková (2003), podľa ktorej je osobnosť individuálna jednota fyzických a psychických daností človeka, jednota jeho duševných procesov a vlastností, ktorá sa utvára a prejavuje v jeho spoločenských vzťahoch.

Osobnosť vychovávateľa, v súvislosti s požiadavkami výchovy mimo vyučovania, predstavuje zložitý súhrn daností, vznikajúcich pod vplyvom dedičných dispozícií a teda vrodených vlastností a získavaním nových skúseností, teda celoživotným formovaním osobnosti.

Vychovávateľ by mal disponovať charakteristikami, akými sú:

• odborno-metodická, pedagogicko-psychologická spôsobilosť,
• všeobecný rozhľad,
• mravná vyspelosť,
• vzťah k deťom a k povolaniu.

Jednou z hlavných požiadaviek na súčasného vychovávateľa, ak chce byť v práci úspešný, je jeho dostatočná kreativita, tvorivosť. Vychovávateľ vybavený dostatočnou dávkou kreativity má predpoklady žiakov motivovať, a teda nenásilnou formou v nich vyvolať záujem a aktivitu (Kouteková, M., 2003).

Zákon č. 317/2009 Z. z.  o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch vo svojom kontexte vymedzuje súbor kompetencií potrebných na štandardný výkon pedagogického zamestnanca. Podľa M. Šnídlovej a E. Vincejovej(2013) profesijný štandard pedagogického zamestnanca vymedzuje nevyhnutné a dosiahnuteľné profesijnékompetencie ako predpoklad štandardného, t. j. kvalitného výkonu profesie * je nástrojom udržiavania a zvyšovania kvality výkonu v profesii, umožňuje jej uznanie a ocenenie * je pilierom gradácie profesionality * vychádza z neho profil absolventa vysokej školy * je základom profesijného rastu * je východiskom pre tvorbu systémov hodnotenia a z nich vyplývajúcich plánov profesijného rozvoja * je východiskom pre tvorbu programov kontinuálneho vzdelávania založených na budovaní a rozvoji profesijných kompetencií.

V zmysle zákona č. 317/2009 Z. z.  o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch patrí vychovávateľ do kategórie pedagogických zamestnancov. Je fyzickou osobou, ktorá vykonáva pedagogickú činnosť. Pedagogickou činnosťou zahŕňa súbor pracovných činností, ktoré sú späté s výchovno-vzdelávacou činnosťou, ustanovené zamestnávateľom. Začínajúci pedagogický zamestnanec má povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie a úspešne ho ukončiť najneskôr do dvoch rokov od vzniku pracovného pomeru, v ktorom vykonáva pedagogickú činnosť.

Vychovávateľ zastáva významnú rolu v živote detí a je rovnako dôležitý ako učiteľ, preto otázka jeho kompetencií je veľmi dôležitá.

Každý vychovávateľ by mal byť kompetentný a zároveň sa usilovať o zdokonalenie svojich kompetencií.

Legislatívne vymedzenie profesijných kompetencií v súlade s návrhom profesijného štandardu vychovávateľa zahŕňa nasledovné oblasti kompetencií vychovávateľa (Profesijné štandardy pre kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov, 2009):

• vedieť identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky dieťaťa,
• ovplyvňovať personálny rozvoj dieťaťa,
• rozvíjať sociálne zručnosti a postoje dieťaťa,
• ovládať obsah výchovno-vzdelávacích aktivít,
• plánovať výchovno-vzdelávací proces v oddelení,
• projektovať výchovno-vzdelávací proces v oddelení,
• riadiť a podporovať výchovno-vzdelávací proces v oddelení,
• hodnotiť priebeh a výsledky výchovno-vzdelávacích aktivít.

S. Babiaková (2007) a podobne M. Krystoň (2003) definujú ďalšie kompetencie vychovávateľa, ktoré sa odvíjajú od vzťahu vychovávateľ – dieťa:

• osobnostné kompetencie – vychovávateľ by mal byť novým pedagogickým situáciám prispôsobivý, mal by byť kreatívny, originálny, motivovaný k práci s deťmi, sebakritický a otvorený aj spätnej väzbe od detí, schopný akceptovať individualitu detí v skupine,
• sociálne kompetencie – schopnosť komunikácie s deťmi, poznanie detí v skupine, vytváranie pozitívnej klímy a bezpečného prostredia v skupine a zvládanie nevhodného správania u detí,
• odborné kompetencie – schopnosť diagnostikovať dieťa aj skupinu, zručnosť komplexne posúdiť rôzne štandardné aj neštandardné pedagogické situácie, vedomosti a zručnosti v realizácii odpočinkových, rekreačných a iných činnostiach.

Charakteristiky osobnosti vychovávateľa determinujú špecifiká jeho profesie, keďže nie každý vychovávateľ má predpoklady dosahovať úspechy vo výchovnej činnosti. Má ich iba taký vychovávateľ, ktorý je na kvalitatívnej, odbornej, pedagogickej, mravnej, kultúrnej a spoločenskej úrovni (Kouteková, M., 2003). Ľudský, humánny postoj by mal byť „všadeprítomný“, nemal by absentovať v charakterových vlastnostiach vychovávateľa.

Okrem požadovaného stupňa vzdelania, a teda odbornej spôsobilosti, ukotvenej v zákone by mal disponovať osobnostnou spôsobilosťou, a to schopnosťami ako sú sebaovládanie, vytrvalosť, dôslednosť, spoľahlivosť, zodpovednosť, trpezlivosť, schopnosť empatie, motivácie, schopnosť komunikácie, ale rovnako aj schopnosťou počúvať. Dôležité sú sebareflexia a autoregulácia, asertivita a nezastupiteľnú zložku zastáva kreativita.

J. A. Komenský stavia vychovávateľa do pozície organizátora voľného času žiakov, ktorý má dozerať na správanie, mravnú výchovu, a to v súlade so vzdelávacou činnosťou, zdôrazňuje potrebný cit ku žiakom, teda priateľský vzťah a stavia vychovávateľa do pozície strážcu morálneho dobra.

Vychovávateľ disponujúci potrebným súhrnom pedagogických vedomostí a spôsobilostí, osobných vlastností a charakterových daností sa stáva dôležitým článkom v sústave výchovy mimo vyučovania. Pozitívny vzťah k deťom sa bezvýhradne radí k prioritám osobnosti vychovávateľa. Profesia vychovávateľa zastáva v systéme školstva nezastupiteľné miesto, keďže vychovávateľ je ten, ktorý deti vychováva a vedie ich k zmysluplnému tráveniu voľného času. Preto je pre vychovávateľa nesmierne dôležité budovať si s deťmi hodnotný a dôverný vzťah. Jednou z možností uplatnenie vychovávateľa je školský klub detí (ďalej „ŠKD“), ktorý na jeho realizáciu vytvára optimálny priestor. ŠKD patrí v školskej sústave medzi školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, kde sa realizuje výchova a vzdelanie mimo vyučovania. Je najrozšírenejším školským výchovno-vzdelávacím zariadením zriadeným mestom, obcou, školským úradom, samostatnou právnickou osobou alebo cirkvou.

Hlavným cieľom práce vychovávateľa v ŠKD je predovšetkým uspokojenie záujmov detí, poskytnutie priestoru na oddych, sebarealizáciu a regeneráciu.

Výchova sa v rámci ŠKD chápe ako proces cieľavedomého a zámerného vytvárania a ovplyvňovania životných podmienok tak, aby umožňovali optimálny rozvoj každého jednotlivca v súlade s jeho individuálnymi dispozíciami a aby stimulovali jeho vlastnú snahu stať sa autentickou osobnosťou, ktorá sa dokáže  včleniť do spoločnosti a uplatniť sa v nej (Titková, J., 2012).

ŠKD ponúka deťom priestor na osvojenie si pravidiel zmysluplného trávenia voľného času. Jeho úlohou je rozvíjať vedomosti, zručnosti a postoje detí získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole, a to pri plnom rešpektovaní záujmov a potrieb detí. Úlohou ŠKD je poskytovať deťom podnety na uspokojovanie ich záujmov a potrieb, tak aby sa rozvíjali emocionálne, morálne, vôľové aj intelektuálne vlastnosti dieťaťa.

Vychovávateľ môže vo voľnom čase detí svojím výchovným pôsobením podnetne rozvíjať pozitívne mravné vlastnosti, sebaovládanie, sebadisciplínu, viesť k aktívnemu tráveniu voľného času ako najvýznamnejšieho prostriedku prevencie sociálnopatologických javov.

J. Titková (2012) zastáva filozofiu humanistického prístupu a prijatie štyroch hlavných princípov:

• jedinečnosť,
• sebarozvoj dieťaťa,
• celistvosť rozvoja,
• vzťahová dimenzia.

Sú aplikovateľné v činnosti školských klubov, pretože v nich sa vytvára priestor pre realizáciu aktivít, ktoré by naštartovali proces sebapoznania, sebaponímania dieťaťa, rozvoj jeho individuality, jedinečnosti. Za nositeľa a realizátora spomínanej filozofie v živote školského klubu je vychovávateľ, ktorý uplatňuje:

• kongruenciu – vychovávateľova autenticita, úprimnosť, otvorenosť,
• akceptáciu – bezpodmienečne pozitívny postoj a vzťah k človeku, jeho úplné prijatie,
• empatiu – vcítenie sa do žiaka, presné porozumenie jeho citom,
• sebahodnotenie – povyšuje osobnosť na autentickú bytosť, vytvára podmienky na sebadôveru a autenticitu žiaka.

Špecifikum práce v ŠKD poskytuje vychovávateľom príležitosť viesť vychovávaných k racionálnemu využívaniu voľného času, v rámci ktorého majú možnosť rozvíjať ich špecifické schopnosti, upevňovať žiaduce morálne aspekty a zároveň uspokojovať prirodzené ľudské potreby. Počas výchovno-vzdelávacieho procesu, aktívnym spôsobom trávenia času v ŠKD žiaci nadobúdajúkompetencie, ktoré sú výsledkom výchovno-vzdelávacej činnosti. Vychovávateľ v ŠKD má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu sústavnej a cieľavedomej činnosti, keďže deti navštevujú ŠKD denne. Táto skutočnosť umožňuje vychovávateľom získať si deti, keďže sú s nimi v každodennom kontakte.

Činnosť v ŠKD nadväzuje na vzdelávaciu činnosť základnej školy, nie je ale priamym pokračovaním vyučovania, ani ho nenahradzuje (Kouteková, M., 2013). Denný a týždenný rozvrh činnosti by mal zodpovedať požiadavkám duševnej hygieny (striedaním pokojných a pohybovo náročných činností, striedanie práce a odpočinku a pod.), zároveň musí tento režim dbať na vytváranie vhodných podmienok pre uskutočnenie výchovných zámerov. Rozvrh musí brať do úvahy aj samotné potreby a záujmy detí a ich vekové odlišnosti.

Špecifiká práce s deťmi v ŠKD

Výchova je celoživotný proces a patrí k najnáročnejším a najzložitejším činnostiam, najmä ak sa má realizovať profesionálne. Prebieha neustále, nezávisle na čase a priestore, má rozmanité formy a metódy, čo od vychovávateľa vyžaduje vysokú mieru flexibility, tvorivosti, odbornosti, profesionality a osobnej morálky.

Kompetencie predstavujú ideálny plánovaný cieľový výstup dosahovaný systematickým a postupným výchovno-vzdelávacím procesom počas pobytu dieťaťa v školskom klube detí (ŠPU, 2009).

Špecifikum výchovného pôsobenia vychovávateľa v školskom klube detí spočíva vo výchove pozitívnych mravných vlastností, vedomiu osobnej zodpovednosti, sebaovládania, sebadisciplíny, prekonávania prekážok v živote, pozitívneho myslenia, aktívneho životného postoja, prosociálneho správania, rozvoju schopností, zručností, návykov v praktickej činnosti v oblasti športu, umenia, techniky, uplatňovania poznatkov spoločenských, prírodných a iných vied v praktickej činnosti (Titková, J., 2012). Rozvoj osobnosti detí je spoločensky a pedagogicky najdôležitejšia funkcia aktivít vychovávateľa vo voľnom čase. Tým sa výchova vo voľnom čase stáva súčasťou vedomého a zámerného výchovného úsilia, ktoré je zamerané na komplexný rozvoj osobnosti. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že činnosť všetkých školských výchovno-vzdelávacích zariadení, školských klubov a iných zariadení je vlastne intervenciou výchovného pôsobenia vo voľnom čase.

V krátkom prieskume, ktorého cieľom bolo zistenie názorov vychovávateľov (ďalej „respondentov“) na osobnostné predpoklady potrebné na výkon profesie vychovávateľa, sme použili krátky dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý bol distribuovaný vychovávateľom v školských kluboch detí na základných školách v Banskej Bystrici.

• Prieskumu sa zúčastnilo 30 vychovávateliek – žien (100 %). Prieskumnú vzorku z hľadiska veku  tvorilo 12 respondentiek (40 %) vo veku od 31 – 40 rokov. Po 8 respondentiek (27 %) vo veku 20 – 30 rokov a 51 a viac rokov a nakoniec 2 respondentky (6 %) vo veku 41 – 50 rokov.
• V prieskumnej vzorke mali zväčša zastúpenie respondentky s dĺžkou pedagogickej praxe 0 – 10 rokov, konkrétne 12 respondentiek (40 %) a s dĺžkou pedagogickej praxe nad 30 rokov deväť respondentiek (30 %), čo nám umožňuje utvoriť si obraz o skúmanej problematike tak z pohľadu začínajúcich vychovávateliek, ako aj skúsených vychovávateliek, s dostatkom vedomostí a skúseností z praxe. Sedem respondentiek (24 %) uvádzalo dĺžku praxe od 11 do 20 rokov a dve respondentky (6 %) 21 až 30 rokov.
• Z aspektu vzdelania malo 17 respondentiek (57 %) ukončené vysokoškolské magisterské vzdelanie a 8 (27 %) bakalárske vzdelanie. Päť (16 %) malo ukončené stredoškolské vzdelanie. Až 29 (97 %) z oslovených respondentiek malo absolvované pedagogické vysokoškolské vzdelanie. Všetky respondentky (100 %) mali absolvované adaptačné vzdelávanie.

Zisťované názory respondentiek na:

• Mieru dôležitosti vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pre výkon profesie vychovávateľa v školskom klube detí. Až 23 respondentiek (77 %) si myslí, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa je čiastočne dôležité. Podľa šiestich respondentiek však nie je vôbec dôležité (20 %). Len jedna (3 %) z oslovených si myslí, že je veľmi dôležité.
• Mieru dôležitosti pedagogického zamerania pre výkon profesie vychovávateľa v ŠKD. Až 23 z opýtaných (77 %) považuje pedagogické zameranie pre výkon profesie vychovávateľa ŠKD za veľmi dôležité, sedem (23 %) z opýtaných ho považuje za čiastočne dôležité, no nikto z opýtaných si nemyslí, že by nebolo vôbec dôležité. V nadväznosti sme zisťovali názor na mieru dôležitosti kontinuálneho vzdelávania vychovávateľa ŠKD, pričom 17 respondentiek ho považuje za čiastočne (57 %) a 13 za veľmi dôležité (43 %).
• Vzdelávanie v oblasti rozvíjania kompetencií a uplatňovania aktivizujúcich metód v edukačnej praxi vychovávateľov. Prieskum ukázal, že 20 respondentiek ho považuje za veľmi dôležitý (66 %) a 10 aspoň čiastočne dôležitý (34 %). Z uvedeného vyplýva, že respondentky považujú za dôležité poznať a využívať nielen tradičné, ale aj aktivizujúce metódy vo svojej činnosti. Až 29 respondentiek (97 %) využíva vo svojej činnosti kombináciu tradičných a aktivizujúcich metód, jedna respondentka (3 %) preferuje výlučne tradičné metódy, čo však nemožno kritizovať, pretože aj vhodne zvolená tradičná metóda vie aktivizovať. Výchovno-vzdelávacia činnosť vychovávateľa v ŠKD má svoje špecifiká, keďže svojim charakterom nie je pokračovaním vyučovacieho procesu. Vychovávateľ disponuje odlišnými didaktickými prostriedkami ako učiteľ, determinovanými charakteristikami voľnočasovej výchovy, pričom treba prihliadať na individuálne špecifiká každého jednotlivca. Možno konštatovať, že pri voľbe vhodných metód treba prihliadať na konkrétnu osobnosť žiaka, dieťaťa a charakter vykonávanej činnosti. Metódy treba vhodne kombinovať, striedať a prispôsobovať potrebám, využívať široké spektrum metód. Vychovávateľ prostredníctvom využitia aktivizujúcich metód v rámci činnosti školského klubu detí vedie žiakov k osvojeniu si pravidiel zmysluplného trávenia voľného času.
• Preferencie modelu výchovy, ktorý by mal vychovávateľ ŠKD využívať. Až 28 z opýtaných (94 %) sa zhodli na kombinácii využitia tvorivo-humanistického aj tradičného modelu výchovy a 2 vychovávateľky (6 %) preferujú výhradne tvorivo-humanistický model výchovy.
• Určenie vhodného výchovného štýlu vychovávateľa ŠKD. Spomedzi typológie mal prevažné zastúpenie u 22 respondentiek (73 %) typ demokratický, liberálny uviedlo 7 (24 %) a jedna respondentka (3 %) uviedla autoritatívny typ vychovávateľa.
• Budovanie hodnotného a dôverného vzťahu „vychovávateľ – dieťa“. Až 28 respondentiek (94 %) ho považuje za veľmi dôležitý, 2 respondentky (6 %) za čiastočne dôležitý.
• Dôležitosť brať povolanie vychovávateľa ŠKD ako „poslanie“. Pozitívne vnímame tento výsledok prieskumu nakoľko 23 respondentiek (77 %) ho považuje za veľmi dôležité, šesť (20 %) za čiastočne dôležité a 1 (3 %) za vôbec dôležitý.
• Požadované vlastnosti a požiadavky, ktorými by mal vychovávateľ ŠKD disponovať. Jednotlivé vlastnosti mali priradené slovné hodnotenie na škále a respondentky mali označiť, ako veľmi sú dôležité. Zistené údaje uvádzame v tab. č. 1 a pre lepšiu prehľadnosť zistených údajov sme vypracovali graf č. 1, v ktorom uvádzame priemerné hodnoty jednotlivých vlastností.

Tab. č. 1: Požadované vlastnosti

Graf č. 1: Požadované vlastnosti

Tab. č. 2: Požiadavky na osobnosť vychovávateľa

Za veľmi dôležité považujú vychovávateľky vlastnosti ako: komunikatívnosť, sebaovládanie, sebreflexiu, schopnosť počúvať, empatiu, motiváciu, vytrvalosť, kreativitu, zodpovednosť, dôslednosť, spoľahlivosť. Za dôležité považujú trpezlivosť a asertivitu. Zistené údaje potvrdzujú uvedené teoretické východiská, pretože tieto vlastnosti predstavujú dôležitý predpoklad pre úspešné vykonávanie vychovávateľskej profesie.

Respondentkám sme predložili charakteristiky definujúce požiadavky na osobnosť vychovávateľa, kde mali na škále určiť na základe vlastného názoru mieru ich dôležitosti. Zistené údaje uvádzame v tab. č. 2. Všetky uvedené požiadavky považujú za veľmi dôležité, no za najdôležitejšiu považujú pedagogicko psychologickú spôsobilosť, čo potvrdzuje aj predchádzajúce zistenie, kde respondentky zdôrazňovali potrebu pedagogického zamerania pre efektívne vykonávanie vychovávateľskej profesie. Je treba, aby vychovávateľ disponoval pedagogicko- psychologickými spôsobilosťami, ktoré sú adekvátnym a potrebným predpokladom pre efektívne vykonávanie činností v ŠKD. Nadobudnuté vedomosti v priebehu štúdia sa práve v praxi, praktickej činnosti stávajú zručnosťami, ktoré sú základom pre rozvíjanie kompetencií. Kompetencie je vhodné skvalitňovať aj rozličnými druhmi kontinuálneho a iného vzdelávania.

Na základe výsledkov prieskumu možno osobnostné predpoklady pre výkon profesie vychovávateľa reprezentovať ako požiadavku na osobnosť vysokoškolsky a predovšetkým pedagogicky vzdelanú, schopnú motivácie, kreativity, komunikácie, sebareflexie, reprezentujúcu demokratický výchovný štýl so snahou neustáleho sebazdokonaľovania nadobudnutých vedomostí a zručností, so schopnosťou flexibilne využívať tradičný aj tvorivo-humanistický model výchovy, ktorá bezvýhradne disponuje pozitívnym vzťahom k deťom a tiežk povolaniu, a ku ktorej neodmysliteľne patria vlastnosti ako spravodlivosť, zásadovosť, spoľahlivosť, dôslednosť či tolerantnosť. Na základe uvedeného možno konštatovať, že profesia vychovávateľa je skutočne skôr poslaním ako profesiou.

Literatúra:

1. BABIAKOVÁ, S. et al.: Pedagogika voľného času a školské kluby detí. 1. vyd. PF UMB, Banská Bystrica: 2007, 88 s. ISBN 978-80-8083- 431-9.
2. KOUTEKOVÁ, M.: Osobnosť vychovávateľa v systéme výchovy mimo vyučovania. Banská Bystrica: PF UMB, 2003. 112 s. ISBN 80-8055- 802-7.
3. KOUTEKOVÁ, M. et al.: Pedagogika voľného času v teórii a praxi. Banská Bystrica: PF UMB, 2013. 88 s. ISBN 978-80-557-0644-3.
4. KRYSTOŇ, M.: Edukácia detí a mládeže vo voľnom čase. Banská Bystrica: PF UMB, 2003. 90 s. ISBN 80-8055-804-3.
5. Profesijné štandardy pre kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov. Bratislava : MPC, 2009.
6. ŠNÍDLOVÁ, M. a VINCEJOVÁ, E.: Pedagogické rozhľady 2/2013, ročník 22, Metodicko-pedagogické centrum Bratislava, Bratislava 2013, 36 s. ISSN 1335-0404.
7. ŠPÚ, Bratislava, 2009. Štátny pedagogický ústav, Tvorba výchovných programov v školských zariadeniach, 2009, Dostupné na internete: https://www.minedu.sk.
8. TITKOVÁ, J.: Tvorivosť v školskom klube detí, Prešov. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum Bratislava 2012. Dostupné na internete: http://mpc-edu.sk.
9. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk.

Odporúčame príspevok k téme

• Národná sústava kvalifikácií - kartotéka kariet (2017)