Nebezpečné komunikačné praktiky mládeže

Pozitívne a negatívne stránky internetu

Internet priniesol nové možnosti komunikácie, šírenia informácií, trávenia voľného času, ale aj foriem agresivity. Pospájaním počítačov jednotlivých ľudí do celosvetovej siete vznikol samostatný priestor s vlastnými charakteristikami a pravidlami, v ktorom sa ľudia zoznamujú, stretávajú, komunikujú, zdieľajú myšlienky.

Správanie ľudí na internete a vo virtuálnom priestore je ovplyvnené troma základnými charakteristikami:

• dostupnosťou,
• dosiahnuteľnosťou,
• anonymitou.

Internet a virtuálny priestor je dostupný 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Pripojiť sa na internet je možné z domova, ale aj kdekoľvek na cestách, či z mobilu. Môžeme byť online počas vyučovania, v práci, počas rozhovoru s blízkymi, vo dne i v noci. Môžeme byť pripojení dlhé hodiny v jednom kuse, viacerí súčasne. Cena internetového pripojenia sa pohybuje okolo pár eur, čím sa internet stal dosiahnuteľným takmer pre každého, vrátane detí. Znižujú sa aj náklady na pripojenie prostredníctvom mobilných telefónov, pričom kvalita služieb, predovšetkým rýchlosť, sa neustále zvyšuje.

Jednou z najvýraznejších charakteristík, ktoré sa viažu na internet a virtuálny priestor, je práve anonymita, a tým aj miera kontroly nad odhalením seba, ktorú má dotyčný vo svojich rukách. Na internete majú ľudia pocit, že ich nikto nepozná, nebudú vystavení posudzovaniu od blízkych, ktoré by mohlo viesť k odsúdeniu, k pocitom viny, hanby, a tak sa slobodnejšie púšťajú do správania, na ktoré by inak nenabrali odvahu. Anonymita má aj svoje pozitívne stránky. Cez internet môžeme ľahšie začať hovoriť o ťažkých, bolestivých témach, vyjadriť otvorene názor na dianie okolo seba. Má však aj negatívnu stránku. Ľahšie sa prechádza k útokom a agresivite, lebo sa človek necíti natoľko zodpovedný a postihnuteľný.

Šikanovanie

Pre zadefinovanie šikanovania existuje veľa možností, ktoré sa v malej miere líšia, ale vyjadrujú ten istý problém. Najčastejšie sa stretávame s pojmami šikanácia, šikanéria, šikana. Pojem pochádza z francúzskeho slovesa „chicaner“, čo znamená prekrúcať právo, kde ide o zámerné preháňanie osoby, kladenie prekážok, násilné ponižujúce správanie voči nej, alebo jej týranie zo strany jednotlivca alebo skupiny, spravidla ak sa táto osoba nemôže situácii vyhnúť a nie je schopná sa jej účinne brániť. Pre šikanovanie je typický nepomer síl medzi páchateľom a obeťou, častá pasivita a bezmocnosť obete. Šikanované sú spravidla osoby slabšie, menej informované, či akokoľvek výraznejšie odlišné. Prostriedkom šikanovania môže byť násilie, ponižovanie, urážky, posmievanie, ale aj niečo menej nápadné, ako napr. ignorovanie, ohováranie, schválnosti, preťažovanie prácou. Pravidelné šikanovanie je nebezpečný sociálno-patologický jav, pri ktorom je obmedzovaná osobná sloboda rozhodovania, je ponižovaná ľudská dôstojnosť a česť.

Podľa sociálnej skupiny, v ktorej sa šikanovanie vyskytuje, poznáme tieto druhy:

• bullying ‒ predstavuje šikanovanie mládeže medzi sebou, a to najčastejšie bitkou, nadávkami, posmechom, ohováraním, hrozbami, okrádaním, vyobcovaním z kolektívu, pričom jeho prvé príznaky možno zaznamenať už v materských školách,
• mobbing ‒ možno stručne charakterizovať ako systematické zákulisné intrigovanie, obmedzovanie, teror riadený kolegami na pracovisku,
• bossing ‒ je obdobou mobbingu, šikanovania sa dopúšťa priamy nadriadený obete, pričom zo strany šéfov ide často o zadávanie nezmyselných úloh alebo požiadaviek na splnenie očividne nereálnych termínov, neoprávnenú kritiku, zvaľovanie viny,
• sexual harassment ‒ je úmyselné, sexuálne motivované konanie, ktoré uráža dôstojnosť zamestnancov na pracovisku a pod.

Hlavní aktéri šikanovania

Hlavnými predstaviteľmi šikanovania sú agresori a ich obete. Iniciátorom šikanovania je vždy agresor, ktorý má typické vlastnosti, ktorých poznanie nám pomáha identifikovať ho v skupine, alebo predpovedať, kto by sa ním mohol stať. Jedným z dominantných spoločných znakov je schopnosť manipulovať inými ľuďmi. Agresor sa prejavuje ako silný, telesne zdatný jedinec, ktorý dokáže pred sebou skrývať strach a využívať strach ostatných. Fyzická sila však nemusí byť vždy pravidlom. Šikanujúcim môže byť i slabší, ale inteligentný jedinec, kde inteligencia spojená s bezohľadnosťou nahrádza fyzickú silu jedinca. Ďalším významným znakom je túžba po moci, nedostatok morálneho cítenia, absencia empatie, minimálne svedomie a maximálne sebavedomie.

Na základe určitých charakteristík agresora poznáme v praxi tieto typy:

• hrubý typ – ide o človeka, ktorý sa prejavuje hrubým správaním, je primitívny, impulzívny ,má narušený vzťah k autorite , k šikanovaniu používa fyzické násilie, týranie, jeho intelig