Užívanie drog vo vzťahu k šikanovaniu a k agresivite (1.)

V rokoch 2006 a 2010 sa žiaci druhého stupňa ZŠ a študenti všetkých ročníkov SŠ vo veku od 15, 16 do 19, 20 rokov zúčastnili na školskom prieskume TAD1. V rokoch 2007 a 2011 sa žiaci deviatych ročníkov ZŠ a študenti všetkých ročníkov SŠ zúčastnili prieskumu ESPAD2 V oboch týchto reprezentatívnych prieskumoch sa na Slovensku počas skoro dvoch dekád zúčastnil viac ako stotisícový výber slovenskej mládeže vo veku od 10, 11 do 19, 20 rokov (spolu 101 945). To je dostatočná báza na odhad trendov pre legálne aj nelegálne drogy, aj pre niektoré prídavné charakteristiky, ktoré pribudli do týchto prieskumov v ich tretej vlne.

ESPAD sleduje okrem užívania legálnych a nelegálnych drog aj charakteristiky, ako napr.:

• úplnosť verzus neúplnosť rodiny,
• socio-ekonomický status rodiny,
• tendencie k agresívnemu a asociálnemu správaniu v škole.

V dotazníku ESPAD boli aj škály na odhad problémového pitia alkoholu či užívania marihuany. Otázky o násilí v škole umožnili zistiť rozdiely podľa veku a pohlavia, pričom oproti očakávanému rastu násilia s vekom bol trend opačný, napr. viac učiteľov bolo atakovaných v deviatych triedach základných než v prvých ročníkoch stredných škôl. Dôležitú rolu zohrávalo aj prostredie, pretože žiaci a študenti rovnakého veku sa v agresívnom a asociálnom správaní v škole významne líšili aj podľa toho, či navštevovali základnú alebo strednú školu.

Stredoškoláci s príznakmi narastajúcej závislosti od alkoholu sa častejšie prejavovali ako agresori v porovnaní s tými, ktorí užívali iba marihuanu. Ukázala sa aj spojitosť medzi zložením rodiny (úplná, pozmenená, jeden rodič) a jej socio-ekonomickým statusom a výskytom násilného a asociálneho správania.

V posledných rokoch sa dosť často hovorilo o raste verbálnej aj fyzickej agresivity u žiakov a študentov. Hovorilo sa aj o násilí voči učiteľom; a výnimočne išlo o podobné reakcie zo strany učiteľov, či už po spontánnej alebo plánovanej provokácii od žiakov, ktoré boli nahrané do mobilov a vystavené na amatérskych webových stránkach, alebo sa dali pozrieť aj na oficiálnych stránkach médií na internete. Okrem takto náhodne identifikovaných príbehov sa uvedené skutočnosti odrazili aj v širších prieskumoch školskej populácie, ale násilie a šikanovanie v škole sa v nich neskúmalo bezprostredne a súbežne s inou sociálnou patológiou.

Dá sa povedať, že existujú, aj keď zväčša len deklaratívne, ani nie tak pokusy, ako skôr výzvy na integráciu výskumu, ale sú to výnimky. Prax je taká, že výskumné tímy akoby realizovali v pralesoch neobjavených faktov svoje vlastné „pochodové cvičenia“, hľadajúc tú svoju rastlinu, či látku: tabak, kanabis, alkohol, drogy, násilie, šikanovanie, alebo kriminalitu, pričom tie ostatné si nevšímajú, alebo len naoko. Ibaže či chceme alebo nie, takéto spojitosti tu existujú a aj výsledky týchto prieskumov potvrdili, že napr. medzi šikanovaním a užívaním drog existujú súvislosti, ktoré však zatiaľ nie sú dostatočne doložené súbežne získanými výsledkami.

TAD a dodatkové otázky

Vzhľadom k rastu frekvencie a množstva nárazového pitia alkoholu „binge drinking“, ktoré sa ukázalo po roku 2000, bolo sa treba pozrieť na túto oblasť pozornejšie. Pokúsili sme sa o to zaradením dodatkových škál CAGE a ADS do TAD 2006 aj 2010 a ESPAD 2007 aj 2011.

Skríning CAGE a Škála závislosti od alkoholu ADS sú krátke dotazníkové škály, ktoré boli adaptované na naše podmienky. Obe metódy boli podrobne popísané v knihe (Nociar, 2001). Škála ADS bola koncom 80-tych rokov štandardizovaná (Nociar, 1986) a neskôr aj publikovaná ako overený a na slovenské podmienky prispôsobený psychodiagnostický test (Nociar, Juráš, Škultétyová, 1990).V dotazníkoch TAD z roku 2010 zostali všetky základné otázky, ktoré sa používali od roku 1994. Okrem nich však pribudli ďalšie dodatkové otázky: 4 na odhad úrovne problémov s alkoholom (CAGE) a 26 na odhad možnej závislosti od alkoholu (ADS).

Osobitným problémom, ktorý sa v prieskume TAD nastolil, bola agresia a šikanovanie v škole v spoj