Správa o stave bezpečnosti školského prostredia a prevencie negatívnych javov

Program aktívnej ochrany v dokumentoch školy

Programpredchádzania sociálno-patologickým javom bol rozpracovaný v pedagogických a pracovných dokumentoch – v školskom poriadku, v plánoch práce školy, výchovného poradcu, koordinátora prevencie(koordinátor prevencie bol vymenovaný v 93,28 % škôl). Školský poriadok bol zväčša prerokovaný s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade školy (77,61 %). V časti týkajúcej sa uvedenej problematiky vychádzal predovšetkým z metodického usmernenia MŠVVaŠ k prevencii a riešeniu šikanovania (niektoré subjekty aj ako samostatný dokument) a žiaci s ním boli oboznámení, okrem 9 škôl, preukázateľným spôsobom na začiatku školského roka. Vo viac ako 96 % subjektov vymedzoval opatrenia proti šíreniu legálnych a nelegálnych drog (fajčenie, pitie alkoholu, používanie iných škodlivín) a v takmer 92 % škôl upravoval podmienky na zaistenie ochrany pred diskrimináciou a násilím, šikanovaním. Podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia upravovali aj prevádzkové poriadky umiestnené v odborných učebniach, telocvičniach, v školských kluboch detí a boli stanovené i pri organizovaní výletov, exkurzií, plaveckých či lyžiarskych výcvikov. K obsahu školského poriadku mali možnosť vyjadriť sa v niektorých kontrolovaných školách i žiaci a žiacke školské rady (ŽŠR), ktoré boli ustanovené v 24 % škôl. Podľa odpovedí v dotazníkoch si 36,94 % žiakov myslí, že školský poriadok prispieva k riešeniu negatívnych javov v ich správaní, záporné stanovisko vyjadrilo 24,18 %. Až 38,37 % nevedelo jeho účinnosť posúdiť, čo vytvára predpoklad, že nebol so žiakmi dostatočne prekonzultovaný, a to napriek tomu, že s ním boli oboznámení triednymi učiteľmi. Uvedené zistenie mohlo súvisieť aj s nepozornosťou žiakov. Priaznivejšie sa k školskému poriadku vyjadrili členovia ŽŠR. Pozitívny názor orientovaný na riešenie problémov v súvislosti s násilím a so šikanovaním potvrdilo až 87,10 % jej členov, pričom s pravidlami, ktoré sa týkali prevencie násilia a šikanovania, väčšina súhlasila (78,34 %). Čiastočný súhlas potvrdilo 15,67 % členov ŽŠR, nesúhlas 1,84 % a pravidlá k danému javu nepoznalo 4,15 %.

Nepriaznivým zistením bolo, že takmer 30 % členov ŽŠR nepoznalo meno koordinátora prevencie v škole, ako aj skutočnosť, že členovia ŽŠR sa zúčastňovali iba minimálne na riešení výchovných problémov.

Podujatia a aktivity preventívnej ochrany

Proces prevencie bol implementovaný aj do výchovno-vzdelávacej činnosti. Školy využívali okrem klasických metód aj moderné interaktívne metódy tak, aby ich prepojili so školskými aktivitami. Podujatia realizovali s cieľom zvyšovať právne vedomie žiakov, ale aj vyučujúcich a zákonných zástupcov, využívali odborne garantované preventívne programy a projekty[1], celoslovenské súťaže[2], zapojenie sa do národného programu realizovaného v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie[3]. Bezpečnému využívaniu internetu a prevencii delikvencie, kriminality, šikanovania venovali triednické hodiny, besedy s odborníkmi[4], príslušníkmi polície[5], športové a relaxačné aktivity, výchovné koncerty[6], divadelné predstavenia, kurzy s tematikou ako sa brániť pred šikanovaním. V niektorých školách mali schránky dôvery, na základe ktorých riešili agresívne správanie so zákonnými zástupcami, sprístupňovali informačné materiály súvisiace so šikanovaním pre žiakov, monitorovali sociálnu klímu v triede, resp. v škole, a to najmä anonymnými dotazníkmi a v spolupráci s koordinátorom drogovej prevencie vyhodnocovali zistenia na pracovných poradách.

Viac ako 60 % žiakov potvrdilo, že téma neprimeraného správania bola občas súčasťou rozhovorov s učiteľmi, 22 % žiakov sa s ňou stretlo často, avšak takmer 10 % sa s učiteľmi nerozprávalo na uvedenú tému.

V rámci záujmových útvarov pripravili školy pre žiakov rôzne aktivity, ktoré im umožňovali tráviť voľný čas zmysluplným spôsobom, a zároveň poskytovali viac priestoru na dialógy k téme nevhodného správania. Z podujatí najčastejšie uvádzali výchovné koncerty, besedy, rozhovory so psychológom, s policajtom, prednášky, v menšej miere divadelné a filmové predstavenia. Ocenili relácie v školskom rozhlase, hudobný film o šikanovaní, skautskú akciu, preventívne programy[7], výtvarné súťaže spojené s výstavkami prác žiakov na protidrogovú tému[8], výtvarno-literárnu súťaž[9]. V niektorých subjektoch zrejme žiaci neboli dostatočne motivovaní, čo potvrdzuje absencia takmer tretiny žiakov na aktivitách, resp. subjekty nevyužili okrem zaužívanej konvencie nijakú zážitkovú formu k získavaniu informácií o šikanovaní, čo potvrdili niektorí žiaci v neformálnych rozhovoroch. Poukázali hlavne na formálnosť niektorých akcií, podľa nich aktivity neboli plánovito organizované ku konkrétnej problematike.

Graf 1: Podujatia preventívneho charakteru, na ktorých sa zúčastnili žiaci

Z hľadiska nových poznatkov boli podujatia prínosom pre takmer 60 % opýtaných žiakov, ktorí aktivity hodnotili kladne. Obsahová náplň bola nudná pre 4 % žiakov a nové informácie neboli prínosom pre 20 % žiakov. Akcie viac zaujali dievčatá, ktoré v menšej miere ako chlapci vyjadrili kritické stanovisko.