Správa o zabezpečení a realizácii testovania žiakov 9. ročníka základných škôl

Sociálneho pracovníka považujeme za profesionála, ktorý sa vo všeobecnosti zaoberá sociálnou pomocou vo vzťahu k jednotlivcom, skupinám a komunitám, keď sa dočasne alebo trvale nachádzajú v nepriaznivej (problémovej) situácii. Môžeme konštatovať, že ide o odborníka v oblasti starostlivosti o človeka. Jeho cieľom je vyhľadať, zmierňovať, či eliminovať patologické javy. Keď hovoríme o kyberšikanovaní v škole, úlohy sociálneho pracovníka v školskom prostredí sú nezastupiteľné, pretože kyberobete sú vystavené opakovaným negatívnym akciám zo strany kyberagresorov.

Vieme, že šikanovanie, ako ho poznáme z minulosti, už nemusí prebiehať len prostredníctvom priameho kontaktu, ale aj prostredníctvom využívania počítača, internetu, mobilov, fotoaparátov, či kamier. Členenie jednotlivých foriem kyberšikanovania je ovplyvnené skutočnosťou – ako a na základe čoho jednotliví autori pristupujú ku klasifikácii. Niektorí pod pojem kyberšikanovanie zahŕňajú všetky prejavy kybernetickej kriminality, vrátane násilia páchaného na deťoch a mladistvých, iní rozlišujú formy podľa používaných (resp. zneužívaných) prostriedkov. Klasifikácia jednotlivých foriem kyberšikanovania podľa prostriedkov sa javí stále zložitejšia aj vzhľadom na to, že sú stále častejšie vzájomne prepojené s rozvojom technológií (Vašutová, 2010).

Formy kyberšikanovania prostredníctvom internetu a mobilu

Kyberšikanovanie sa uskutočňuje rôznymi formami, ktoré boli definované podľa doterajších, najmä zahraničných výsledkov výskumov. Tie poukazujú na najvyužívanejšie formy kyberšikanovania prostredníctvom internetu a mobilu.

Provokovanie (flaming)

Provokovanie vnímame ako prejavy agresorov, ktorí prostredníctvom posielania správ, komentárov s vulgárnym podtextom tieto správy a komentáre rozposielajú. Ich cieľom je vyprovokovať objekt k vyjadreniu. Ide o „ohnivé“, krátkodobé hádky prebiehajúce medzi dvoma alebo viacerými protagonistami. Flaming zahrňuje použitie ofenzívneho, hrubého a vulgárneho jazyka, urážok a niekedy i vyhrážok. Dlhodobou sériou takýchto správ označuje Willard ako vojnu (flame war). Flaming obvykle prebieha v prostredí verejnej komunikácie, napr. diskusných fór, četových miestnosti, či v rámci hry. Provokovanie sa uskutočňuje medzi jednotlivcami, alebo malou skupinou protagonistov, ktorí sa hádajú a inzultujú navzájom, pričom prihliadajúci to buď ignorujú, podporujú (fandia mu), alebo sa snažia tieto vášne urovnať. Za flaming môžu byť považované i popudivé správy zaslané e-mailom, či SMS. Majú však charakter krátkodobej udalosti medzi protagonistami, ktorí sú z hľadiska sociálnej sily vyvážené. Je otázkou, či môže byť táto aktivita zahrnutá pod pojem šikanovanie, ktorá je vo svojej tradičnej forme charakterizovaná opakovaním a nepomerom síl medzi účastníkmi. Prostredie verejnej komunikácie je k flamingu tolerantné v rôznej miere. Charakteristické pre provokovanie je jeho „rozohnenosť“ v podobe viac či menej skrytých hrozieb násilia, ktoré môže, ale nemusí byť aj reálnou hrozbou (napríklad komentáre typu „zabijem ťa“ môžu, ale nemusia indikovať reálnu prítomnosť hrozby fyzického násilia) (Vašutová, 2010).

Obťažovanie (harassment) 

Obťažovanie označované tiež ako „harassment“ je opakované rozposielanie správ v on-line prostredí, ktoré sú nenávistné, drzé, urážlivé. Najčastejšie ide o obťažovanie pomocou urážlivých správ alebo vyhrážania, ktoré sú doručované obeti prostredníctvom SMS, e-mailov, četu, sociálnych sietí, prípadne komunikácie prostredníctvom telefónu. Obťažovanie predstavuje opakované, trvajúce zasielanie útočných správ. V porovnaní s „flamingom“ má „harassment“ dlhšiu životnosť (kedykoľvek je obeť on-line alebo si zapne mobilný telefón). Ďalším faktorom odlišujúcim obťažovanie od flamingu je to, že ide o jednostranné zraňovanie. Protagonistom je len jedna osoba, zatiaľ čo ďalšia osoba sa snaží komunikáciu zastaviť. Niekedy môže prebiehať aj v zastúpení. Útočník nie je tou osobou, s ktorou by obeť bola v priamom kontakte, ale je to človek, s ktorým sa už obeť stretla v rámci rozsiahlej sociálnej siete v on-line prostredí (Vašutová, 2010).

Poníženie (denigration)

Pri ponížení ide o nepriame šikanovanie, nakoľko objekt šikanovania nemusí o čine vedieť. Jedná sa o ohováranie, očierňovanie a rozširovanie krutých, vymyslených informácií o osobe. Jedným typom je verbálne a grafické zverejňovanie informácií o osobe, ale môže ísť aj o zvukové zverejňovanie správ, ktoré sú nepríjemné, hanlivé, nepravdivé, urážlivé, zosmiešňujúce. Táto činnosť agresorov sa realizuje najčastejšie prostredníctvom osobných blogov, webu, v diskusných fórach a na sociálnych sieťach. Závažnosť vidíme hlavne v tom, že obeť nie je priamym príjemcom týchto informácií. Práve preto má takéto poníženie väčší dopad na adresu obete, keď sa chúlostivé informácie dozvie. Špecifickou kategóriou je verejné zasielanie fotomontáží obete napríklad so sexuálnym podtextom.

Vylúčenie (exclusion)

Vylúčenie inými slovami „exclusion“ je zámerné vylúčenie osoby z on-line skupiny alebo zoznamu priateľov. Podobne ako pri tradičnom šikanovaní aj pri kyberšikanovaní je možné vylúčenie, či ostrakizmus vybranej osoby. Táto forma môže prebiehať v atmosfére on-line hier, blogov alebo v iných heslami chránených prostrediach. Prípadne sa môže toto vylúčenie realizovať len vylúčením zo zoznamu priateľov. Je známe, že vylúčenie člena skupiny je považované za najtvrdší trest už od pravekej rodovej spoločnosti a práve u mladých ľudí je emočný dôsledok vylúčenia veľmi silný (Vašutová 2010).

Zosobnenie (impers