Správa o stave vytvárania podmienok inkluzívneho vzdelávania pre žiako zo sociálne znevýhodneného prostredia

Základné údaje o školách

Kontrolovaných 55 škôl navštevovalo 12 107 žiakov, z toho bolo 2 098 rómskych žiakov (Tab. č. 1). Diagnostické vyšetrenie v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva absolvovalo 432 rómskych žiakov a na základe odporúčania sa 211 z nich vzdelávalo v špeciálnych triedach a 221 bolo začlenených do bežných tried. Žiakom pri adaptácii do prostredia školy, pri odbúravaní jazykových problémov a problémov s učením pomáhalo 37 asistentov učiteľa, z nich 3 ovládali rómsky jazyk v písomnej aj v ústnej podobe.

Tab. č. 1: Počet škôl a počet vzdelávaných rómskych žiakov

V ďalších 17 kontrolovaných školách (Tab. č. 2) bolo zastúpenie rómskych žiakov 72 % až 100 %, preto v nich nebolo možné sledovať stav vytvárania podmienok inkluzívneho vzdelávania pre žiakov zo SZP. Zo 17 subjektov boli 4 vidiecke plnoorganizované školy (s počtom žiakov 155 až 583) a 13 subjektov neplnoorganizovaných (s počtom žiakov od 17 do 223). Navštevovalo ich 2 018 žiakov, z nich 1 732 rómskych žiakov. V subjektoch pôsobilo 34 asistentov učiteľa, 8 z nich ovládali rómsky jazyk. Všetky školy poberali príspevok na skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP. 

Tab. č. 2: Prehľad o počte škôl s vyšším zastúpením rómskych žiakov

Školské vzdelávacie programy

Riaditelia 55 škôl výchovu a vzdelávanie realizovali podľa školských vzdelávacích programov, ktoré nie vždy boli kvalitne vypracované. Na málo vyhovujúcej úrovni ich vyhotovili v 5 školách a nevyhovujúcu úroveň mali v 6 školách. V povinnej základnej časti ŠkVP – osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ŠVVP) – deklarovali vytvorenie vhodného edukačného prostredia, ktoré rešpektuje sociálne, kultúrne a jazykové špecifiká žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Definovali sociálne znevýhodnené prostredie, uvádzali informácie o zabezpečení efektívnej socializácie žiakov a informácie o vytváraní primeraných podnetov pre rozvoj ich osobnosti. Niekde uviedli aj požiadavku na redukciu rozsahu učiva pre žiakov vzdelávaných v špecializovaných triedach tak, aby bolo prispôsobené ich individuálnym špecifickým potrebám. Ďalej charakterizovali spoluprácu s regionálnymi školskými zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, s komunitnými centrami a s políciou. 

Učebné plány

Pri vypracovaní učebných plánov (ďalej UP) zväčša akceptovali rámcový učebný plán štátneho vzdelávacieho programu, ojedinele UP vykazovali nedostatky závažnejšieho charakteru (nevypracovanie UP pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia). V školách, ktoré plnili úlohy projektu Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít prispôsobili učebné plány špecifickým potrebám rómskych žiakov. Voliteľnými hodinami posilnili predmety zo vzdelávacích oblastí človek a svet práce, umenie a kultúra, zdravie a pohyb, niekde využili voliteľné hodiny na zaradenie nových predmetov (detský svet v umení, virtuálny svet, domov a práca, tvary umenia, spoločenská výchova, technická výchova a ekológia, praktický chlapec/dievča a pod.). Niekde navýšili v UP počet týždenných hodín predmetov vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia, aby pomohli rómskych žiakom prekonať jazykovú bariéru. Učebné osnovy predmetov pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie mali v školách prevažne vypracované, ojedinele nevyhotovili učebné osnovy jednotlivých vyučovacích predmetov pre žiakov s mentálnym postihnutím. Žiakom vzdelávaným formou školskej integrácie úpravu učebných osnov rozpracovali v individuálnym výchovno-vzdelávacích programoch (ďalej IVVP).

Príspevok na skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania

Takmer všetky školy poberali príspevok na skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP, spolu pre 1 636 žiakov. Z príspevku boli čiastočne hradené náklady na stravovanie v zariadeniach školského stravovania, náklady na nákup učebných pomôcok, učebníc, pracovných zošitov, čistiacich a hygienických potrieb. Vo viacerých subjektoch náklady za starostlivosť poskytovanú v školskom klube detí (ďalej ŠKD) hradili zákonní zástupcovia žiakov vo výške, ktorá bola určená zriaďovateľom. Niektoré školy príspevok znížili alebo umožnili žiakom zo SZP navštevovať školský klub bezplatne.

Podmienky na výchovu a vzdelávanie

Rómski žiaci boli plnoprávnymi členmi triednych kolektívov, mali vytvorené podmienky výchovy a vzdelávania rovnaké ako ich majoritní spolužiaci. Kmeňové triedy, multimediálne a odborné učebne, v ktorých sa vzdelávali, boli priestranné, esteticky upravené, vybavené štandardným školským nábytkom. Pravidlá zasadacieho poriadku platili zhodne pre všetkých, na hospitovaných hodinách nebola pozorovaná skutočnosť, že rómski žiaci majú vyhradené v triedach osobitné miesta. Prestávky počas vyučovania trávili spoločne so spolužiakmi v triedach, na chodbách alebo na školskom dvore. Používali rovnaké sociálne zariadenia a na odkladanie oblečenia spoločné priestory šatní. Vo výchovno-vzdelávacom procese využívali dostupné učebnice, učebné a kompenzačné pomôcky. Niekde si učebnice so súhlasom zákonných zástupcov odkladali v škole, aby ich nezabúdali alebo nestratili. Triedni učitelia sústavne viedli žiakov k starostlivosti o zverené učebnice, pomôcky a školské zariadenie. Ojedinele na konci školského roka niektorí jednotlivci odovzdávali učebnice poškodené. V školských jedálňach poskytovali možnosť stravovaniapre všetkých žiakov školy bez rozdielu. Návyky rómskych žiakov súvisiace so stolovaním a stravovaním sa ničím neodlišovali od návykov ostatných spolužiakov.

Školská dochádzka žiakov

Z údajov o dochádzke žiakov do školy, ktoré v informačnom dotazníku uviedli riaditelia škôl vyplynulo, že za sledované obdobie (druhý polrok školského roka 2012/2013 a prvý polrok školského roka 2013/2014) vymeškali rómski žiaci celkovo 194 896 vyučovacích hodín (ø na žiaka 92,8 hodín), z nich bolo 11 647 hodín neospravedlnených (ø na žiaka 5,6 hodín). Bežnými dôvodmi vymeškávania vyučovania boli chorobnosť, záškoláctvo, nezodpovedný prístup rodičov k dochádzke svojich detí do školy a s ním súvisiace neskoré príchody, nezúčastňovanie sa popoludňajšieho vyučovania, odchádzanie z posledných hodín. Zriedka ospravedlnenie od rodiča alebo lekára sfalšovali. Rodičia často v čase výučby brali svoje deti na nákupy