Vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v školskom roku 2011/2012

Stav a úroveň výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej „SZP“) boli sledované v priebehu komplexných inšpekcií v 159 ZŠ, čo predstavuje 7,2 % z celkového počtu ZŠ v SR. Na získanie aktuálnych údajov o žiakoch zo SZP sa zadával riaditeľom škôl dotazník. Informácie o dochádzke, výchovno-vzdelávacích výsledkoch a správaní sa žiakov školskí inšpektori overovali a dopĺňali rozhovormi s vedením školy a pedagogickými zamestnancami. Z celkového počtu kontrolovaných škôl v 48 evidovali 665 žiakov zo SZP, z nich nultý ročník navštevovalo 169, 1. stupeň ZŠ 229 a 2. stupeň ZŠ 267 žiakov. Počet žiakov zo SZP v školách bol v jednotlivých krajoch SR ovplyvnený situovaním školy vo vidieckom či v mestskom prostredí, mierou zamestnanosti rodičov, sociálnou štruktúrou a národnostným zložením. Najviac žiakov evidovali kontrolované školy v Košickom a Prešovskom kraji, najmenej v Trnavskom a Žilinskom kraji.

Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia pochádzali prevažne z viacpočetných rodín s vysokou nezamestnanosťou, prípadne žili v neúplných rodinách, ktorým bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi a sociálne dávky tvorili prevažný príjem rodiny. Žili v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecovalo rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností žiaka, nepodporovalo jeho socializáciu a neposkytovalo mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. V osadách a chatrčiach (napr. záhradná chatka bez vody, nevhodné podnájmy, malé priestory obývané vysokým počtom obyvateľov) väčšinou na periférii obcí, v neštandardných bytových a hygienických podmienkach (chýbajúce sociálne zariadenia, bez pripojenia na vodu, elektrinu, častý výskyt pedikulózy) žili prevažne rodiny, ktoré patrili k sociálne neprispôsobivým. Žiaci nemali vytvorené podmienky na domácu prípravu na vyučovanie, o priestory sa museli deliť s ďalšími členmi rodiny.

Väčšina žiakov zo SZP v Banskobystrickom kraji pochádzala zo sociálne neprispôsobivých rodín, pričom riaditelia škôl uvádzali v dotazníku nedôstojný spôsob života rodičov žiakov (napr. matka žila v jednej domácnosti s dvomi mužmi, alkoholizmus, vyberanie odpadkov z kontajnerov, navádzanie detí na žobranie), ale aj rodinné násilie, užívanie omamných látok, incidenty v rodine riešené políciou, trestné stíhanie rodičov, rodičia vo výkone trestu, stíhanie za nedbalú školskú dochádzku detí v starostlivosti. Vyskytli sa aj úteky žiaka z domu, jeho pobyt na neznámom mieste.

Z kontrolovaných subjektov v Prešovskom kraji bol najmenej priaznivý stav v obci Petrová, kde všetci žiaci zo SZP pochádzali zo sociálne neprispôsobivých rodín, bývali v osade v chatrčiach bez vody a elektriny, kanalizácie a často bez možnosti mať vlastný priestor na spanie. Z miest bola najmenej priaznivá situácia v Prešove, kde sa k rómskej národnosti prihlásilo 8,9 % žiakov, no podľa vyjadrenia niektorých riaditeľov ZŠ, z rómskej komunity ich pochádzalo výrazne viac (napr. do jednej školy z rómskej komunity dochádzalo 82 žiakov zo sociálne neprispôsobivých rodín, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti).

Z rodín, ktoré patria k sociálne neprispôsobivým v Nit­rian­skom kraji pochádzalo 15 žiakov. Kontrolované školy v Bratislavskom a v Žilinskom kraji charakterizovali prostredie, z ktorého žiaci zo SZP pochádzali zväčša ako štandardné vo vzťahu k bytovým a hygienickým podmienkam, ich rodiny charakterizovali prevažne ako sociálne prispôsobivé.

Školy pre týchto žiakov vytvárali individuálne podmienky výchovy a vzdelávania. Žiaci boli zaradení do bežných tried, špeciálnych tried a nultých ročníkov, špecializované triedy v kontrolovaných ZŠ zriadené neboli. Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania mali školy vypracované individuálne výchovno-vzdelávacie programy (ďalej „IVVP“).

Učitelia pri výchove a vzdelávaní žiakov zo SZP uplatňovali špecifické metódy a formy práce. Pri ich voľbe vychádzali z odporúčaní príslušných zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Na základe požiadaviek a informácií zo správ špeciálnopedagogických vyšetrení školy upravili učebné plány (ďalej „UP“) s využitím voliteľných hodín pre 6 % žiakov a modifikovali učebné osnovy (ďalej „UO“) pre 10 % žiakov zo SZP. Vo voľnom vyjadrení riaditelia škôl najčastejšie prezentovali individuálny prístup k týmto žiakom (35 %), využívanie inovačných foriem a metód práce (26 %) a snahu zapájať ich do mimoškolských aktivít.

Učitelia aplikovali špecifické metódy a formy výchovy a vzdelávania, zážitkové a kooperatívne vyučovanie, uplatnili predĺžený výklad, viacnásobné opakovanie informácií, brainstorming, simulačné a inscenačné metódy, projektové metódy, intenzívnu spätnú väzbu a pozorovanie, názorné a opisné metódy, zážitkové učenie, didaktické hry a realizovali demonštráciu pokusov.

Vo výchovno-vzdelávacom procese (ďalej „VVP“) bola práca učiteľov na 1. stupni ZŠ výrazne ovplyvnená skutočnosťou, že časť žiakov, pochádzajúca z miestnych osád slabšie, prípadne vôbec neovládala slovenský jazyk.

V tomto smere bola situácia o niečo priaznivejšia v školách, kde boli zriadené nulté ročníky. Na 2. stupni ZŠ bola z dôvodu nezáujmu o učenie sťažená práca najmä so žiakmi, ktorých vek bol výrazne vyšší, ako vek spolužiakov. V niektorých prípadoch sa prejavovala u žiakov pochádzajúcich z rómskych komunít neochota komunikovať s okolím (predpokladaným dôvodom je jazyková bariéra, ale aj nezáujem spolužiakov), izolovali sa od spolužiakov, navzájom sa počas prestávok s