Stav a úroveň výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR v šk. roku 2011/2012

Stav výchovy a vzdelávania v školskom roku 2011/2012 sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne nezmenil. V kontrolovaných subjektoch nastalo v niektorých sledovaných oblastiach a kritériách hodnotenia mierne zlepšenie, v iných pretrváva neuspokojivý stav, na ktorý dlhodobo upozorňujeme. Predpokladáme, že časový horizont štyroch rokov od nastolenej školskej reformy nie je dosť dlhý na uskutočnenie všetkých zmien.

K silným stránkam v oblasti riadenia patrili služby školy poskytovaním kvalifikovaného poradenstva s ponukou širokého spektra záujmových aktivít pre žiakov na využívanie ich voľného času s ohľadom na záujmy či nadanie jednotlivcov. Zlepšenie aj v tomto školskom roku si vyžadoval vnútorný systém kontroly a hodnotenia. Často v ňom chýbali určené stratégie, priority, kauzálna analýza javov a nástroje hodnotenia. Formálnou sa javila hlavne kontrola výchovno-vzdelávacieho procesu, kvalitu ktorého ovplyvňovalo aj nedostatočné využívanie odborného a pedagogického potenciálu poradných orgánov riaditeľa školy. Odbornosť vyučovania bola najlepšie zabezpečená v MŠ, v základných sa neodborne vyučovali predmety informatika, prvý cudzí jazyk, niektoré výchovné predmety a v SOŠ chýbali učitelia niektorých odborných predmetov.

V školských vzdelávacích programoch nastal pozitívny posun. Premyslene stanovené vlastné ciele boli orientované na poskytovanie všeobecno-vzdelávacieho základu potrebného pre celoživotné vzdelávanie, ale aj na vybavenie žiakov odbornými kompetenciami, teoretickými a praktickými vedomosťami a zručnosťami. K najslabším častiam programov opätovne patrili akceptácia rámcových učebných plánov, vypracovanie či plnenie učebných osnov s následným dopadom na zníženie úrovne edukácie. Vyhotovené programy napriek zisteným nedostatkom umožňovali v prevažnej väčšine subjektom realizovať výchovu a vzdelávanie v súlade s princípmi a s cieľmi zadefinovanými školským zákonom a príslušnými štátnymi vzdelávacími programami.

K závažným zisteniam patrilo neprimerane nízke využívanie prostriedkov IKT v čase vykonaných hospitácií. Naďalej pretrvával problém najmä s chýbajúcimi aktuálnymi odbornými učebnicami. V SOŠ nie všetky odborné učebne spĺňali požiadavky z hľadiska materiálno-technického vybavenia.

Rozdielna pozornosť bola venovaná bezpečnosti škol­ského prostredia, vytváraniu priaznivej socio-emočnej atmosféry vyučovania, prevencii negatívnych javov v správaní žiakov. Aj keď v príslušnej pedagogickej dokumentácii danú problematiku školy zapracovali, výsledky z dotazníkov pre žiakov výskyt šikanovania preukázali. Niektorí respondenti uvádzali, že riešiť problémy s ňou súvisiace by pomohla častejšia otvorená komunikácia s učiteľmi, bezprostredné eliminovanie nežiaducich prejavov správania, dôsledné a pravidelné monitorovanie situácie.

Pre výchovno-vzdelávací proces boli príznačné prevládajúce tolerantné vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, podnetná pracovná atmosféra, ktorú zvyčajne určoval charakter pedagógom ponúkaných činností. Skôr ojedinele sa vyskytujúce nevhodné správanie jednotlivcov na vyučovacích hodinách bolo najčastejšie vyvolané uplatňovaním málo príťažlivých foriem práce (čo potvrdili aj výsledky hospitácií v SŠ), niekde aj nedostatočným rešpektovaním učiteľov.

Prostredníctvom 7 987 vykonaných hospitácií bolo sledované akceptovanie vzdelávacích potrieb jednotlivcov, vrátane žiakov so ŠVVP a rozvíjanie kľúčových kompetencií. Učitelia venovali pozornosť hlavne pracovným návykom a zručnostiam, poznávacím spôsobilostiam a v ZŠ aj komunikačným spôsobilostiam. Rozvoj ďalších sledovaných kompetencií bol väčšinou náhodný, niekedy málo premyslený, nespĺňal pôvodný zámer vyučovacích hodín. Pedagógovia často využívali IKT ako učebnú pomôcku na sprostredkovanie nového učiva, čím však digitálna gramotnosť žiakov nebola rozvíjaná.

V SOŠ boli zistené vážne nedostatky pri vysvetľovaní učiva spojené s nezrozumiteľnosťou výkladu, s mechanickým a neprimerane dlhým diktovaním učiva, s používaním nesprávnej odbornej terminológie, s nevyhovujúcou organizáciou hodiny, občas aj s úplnou absenciou učebných pomôcok aj v prípade, že si to charakter preberanej témy vyžadoval.

Na podporu rozvíjania čitateľskej gramotnosti subjekty zvyčajne nemali vypracovanú celoškolskú stratégiu. K negatívnym zisteniam patrila skutočnosť, že v SOŠ na viac ako tretine hospitovaných hodín školskí inšpektori nezaznamenali žiadnu formu práce s textom v akejkoľvek jeho podobe. Väčšina učiteľov nebola odborne pripravená na rozvíjanie tejto kompetencie, v ZŠ bola situácia o niečo lepšia.

Stratégii rozvíjania finančnej gramotnosti nevenovala väčšina škôl náležitú pozornosť, Národný štandard finančnej gramotnosti implementovala do ŠkVP približne tretina subjektov.

Pre zlepšenie úrovne a kvality škôl a školských zariadení školská inšpekcia uložila kontrolovaným subjektom opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Väčšina riaditeľov opatrenia splnila (90,85 %), pričom kvalita ich splnenia bola overená následnými inšpekciami.

Pozn.: Kontrolné zistenia sú spracované na základe 1 983 vykonaných inšpekcií a 7 987 hospitácií.

Úroveň rozvíjania kľúčových kompetencií v MŠ, ZŠ a SOŠ sledovanú od školského roku 2009/2010 znázorňujú grafy:

Graf č. 1: Rozvíjanie kľúčových kompetencií detí v MŠ

Graf č. 2: Rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov v ZŠ

Graf č. 3: Rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov v predmetoch teoretického vzdelávania v študijných a v učebných odboroch v SOŠ

Graf č. 4: Rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov v predmetoch praktickej prípravy v študijných a v učebných odboroch v SOŠ

Materské školy

Výrazné pozitívne zistenia:

• vymedzenie vlastných cieľov výchovy a vzdelávania v ŠkVP,
• zabezpečenie odbornosti predprimárneho vzdelávania,
• organizovanie a zúčastňovanie sa aktivít spoločenského, kultúrneho a športového charakteru,
• konzultačno-poradenské služby škôl,
• spolupráca MŠ s inými školami, organizáciami, inštitúciami,
• zabezpečenie pedagogickej a zdravotn