Správa o stave bezpečnosti školského prostredia a prevencia negatívnych javov v správaní žiakov v ZŠ v šk. roku 2012/2013

Primárnym poslaním kontrolovaných subjektov bolo nielen efektívne vzdelávanie zamerané na rozvoj kognitívnych schopností žiakov, ale aj garantovanie bezpečného školského prostredia a utváranie podmienok pre uplatňovanie prevencie spoločensky nežiaducich javov. Základný rámec na predchádzanie a riešenie uvedenej problematiky školy pretransformovali do svojich pedagogických dokumentov – školských poriadkov, interných dokumentov k prevencii a riešeniu šikanovania, plánov práce (školy, výchovného poradcu, koordinátora prevencie, metodických orgánov), pracovných poriadkov a systémových aktivít.

Pri zostavovaní školských poriadkov vychádzali z de­klarácie ľudských práv a všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri stanovených pravidlách slušného správania mali väčšinou zadefinované aj sankcie za ich porušenie a tiež jasne vymedzené povinnosti oznamovať náznaky šikanovania. Niektoré obsahovali nedostatky v spracovaní jednotlivých častí. Vo viacerých subjektoch rozpracovali interné smernice, ktoré zahŕňali okrem zrozumiteľných informácií o šikanovaní, o formách prejavov v správaní žiakov tiež aj postup riešenia problému pri jeho výskyte v školskom prostredí. Boli aj také (11,6 %), ktoré v príslušnej pedagogickej dokumentácii nevenovali dostatočnú pozornosť vypracovaniu systému aktívnej ochrany žiakov pred nežiaducimi vplyvmi.

S obsahom školského poriadku boli žiaci oboznámení preukázateľným spôsobom na začiatku školského roka. Podľa odpovedí v zadaných dotazníkoch si 35,7 % žiakov myslí, že školský poriadok prispieva k riešeniu negatívnych prejavov v ich správaní. 37,4 % nevedelo posúdiť jeho účinnosť v tomto kontexte, 26,9 % vyjadrilo záporne stanovisko.

Pozitívnejší názor mali členovia žiackej školskej rady (ďalej „ŽŠR“). Z nich až 83,1 % kladne hodnotilo jeho prínos pri eliminovaní agresívneho správania, pričom 79,3 % s určenými pravidlami súhlasilo, 15 % respondentov ich uznalo iba čiastočne alebo vôbec, vyše 5 % uviedlo, že ich nepozná. Pri tvorbe školského poriadku riaditelia spolupracovali so ŽŠR alebo priamo so žiakmi (ak nebola ustanovená). Úplnú zapracovanosť ich námetov a návrhov do školského poriadku potvrdilo 38 % členov ŽŠR, 41,8 % konštatovalo čiastočnú akceptáciu, vyše 20 % poskytlo záporné vyjadrenie. Riaditelia svoje rozhodnutia zdôvodnili neadekvátnosťou požiadaviek, ich nesúladom s právnymi a internými predpismi, resp. ľudskými právami.

Príklad z praxe:

Pozornosť si zaslúži nadštandardná spolupráca ŽŠR s vedením základnej školy v Banskej Bystrici, kde s jej členmi diskutovali o návrhoch a pripomienkach hlavne k aktualizácii vnútorného poriadku školy, k organizácii školských akcií, k budovaniu a skrášľovaniu interiéru a exteriéru školy, čím boli vedení k samostatnému konaniu, formovaniu vlastných názorov, argumentovaniu a obhajovaniu sa v komunikácii s rovesníkmi aj dospelými.

V niektorých školách, kde nemali ŽŠR ustanovenú, prerokovali podľa vyjadrenia riaditeľov škôl a koordinátorov prevencie uvedenú problematiku so žiakmi v rámci triednických hodín.

Podmienky bezpečnej práce a správania sa žiakov upravovali prevádzkové poriadky umiestnené v telocvičniach, odborných učebniach, školských dielňach a v školských kluboch detí (ďalej „ŠKD“). Značný priestor na začlenenie preventívnych výchovných zložiek poskytli školské vzdelávacie programy. Školy ich zakomponovali do obsahu učebných osnov povinných predmetov (najmä občianska náuka, etická a náboženská výchova, dejepis, biológia), predmetov, ktoré si zvolili sami (environmentálna výchova, regionálna výchova, tvorivé písanie). Uplatňovali ich aj prostredníctvom prierezových tém (osobnostný a sociálny rozvoj; multikultúrna výchova – využitie modelových situácií, workshopov, interaktívnych hier; tvorba projektu a prezentačné zručnosti; ochrana života a zdravia).

Širšie možnosti na výchovu k vzájomnej úcte a tolerancii, k posilneniu atmosféry priateľstva a spolupráce poskytovali triednické hodiny. Jednou z preventívnych alternatív bolo zapojenie žiakov do činnosti v záujmových útvaroch, ktoré im umožňovali zmysluplne tráviť voľný čas a uspokojovať ich potreby. Takmer 62 % žiakov odpoveďami v zadaných dotazníkoch uviedlo, že téma nevhodného správania tvorila